Kapitola:
Pridaná: 6.7.2016, 13:41:20
Čítaná: 995×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

a je tu definitívne posledná časť Severusových spomienok, užite si ich ;)

................................................................................................

Opäť sa ocitol v Dumbledorovej kancelárii.

Albus Dumbledore sedel vo svojom kresle, Severus sa nad ním skláňal. V rukách držal Dumbledorovu pravú ruku a mrmlal nejaké zaklínadlá.

„Prečo ste si navliekli ten prekliaty prsteň?“ hromžil nad riaditeľovou hlúposťou. „Na tom prsteni bola uvrhnutá taká silná kliatba, že je zázrak, že ste to vôbec prežili!“

„Koľko času mi ostáva?“ potichu, takmer nečujne sa opýtal Dumbledore.

„Ťažko povedať. Tá kliatba bola mimoriadne silná. Hoci sa mi ju zatiaľ podarilo uzavrieť do jednej ruky, bude sa šíriť ďalej.“

„Koľko?“

„Neviem... Možno rok.“

Dumbledore sa namáhavo usmial.

„Má to jednu výhodu.“

Snape vytreštil oči.

„Akú výhodu môže mať pomalé umieranie?“

„Hovorím o tom, že ma má Draco Malfoy zabiť. Možno sa mi podarí umrieť skôr a chlapec sa tomu vyhne. Ale ak... ak to bude musieť urobiť... Severus, sľúb mi, že nedopustíš, aby si Draco poškvrnil dušu vraždou.“

„A čo mám teda urobiť?“

„Musíš ma zabiť ty.“

Ticho. Bolo počuť iba tiché šušťanie fénixovho peria. Severus sa zhlboka nadýchol.

„Myslím, že Temný pán to tak plánuje. Vie, že Draco to nebude schopný urobiť, a pre mňa to má byť skúška, na koho strane v skutočnosti stojím.“

„Musíš byť silný Severus. Nedaj Voldemortovi ani najmenšiu šancu na pochybnosti. Musíš byť v rozhodujúcej chvíli presvedčivý.“

Severus slabo prikývol.

„A ešte mi sľúb jednu vec. Keď sa po mojej smrti dostane škola do Voldemortových rúk, urob všetko, čo bude v tvojich silách, aby si ochránil študentov Rokfortu. Mám tvoje slovo, Severus?“

„Áno, pane. Urobím všetko, aby boli študenti v bezpečí.“

***

Severus sa prechádzal po tmavom areáli školy. Zodvihol hlavu a nad Astronomickou vežou zbadal svietiť jasnú zelenú lebku. Okamžite sa tam rozbehol, berúc viac schodov naraz. Rozrazil dvere a zachvel sa. Videl Draca, bledého a vystrašeného, so skloneným prútikom, Bellu, nervóznu a nahnevanú a... Dumbledora takmer zošuchnutého na zemi.

„Severus... Prosím...“ prosil ho, aby mu pomohol a skoncoval s jeho životom. Zdvihol prútik a nadýchol sa.

„Odpusť, Harry, za toto ma budeš nenávidieť,“ zamrmlal a oveľa hlasnejšie vyslovil tie dve smrtiace slová. „Avada Kedavra!“

Harry ešte sledoval otcov útek spolu s Dracom a Bellou, svoj súboj s otcom, to, ako sa odmiestnil, aby mohol podať Voldemortovi dobrú správu. Albus Dumbledore je mŕtvy.

***

Severus sedí vo svojom riaditeľskom kresle s hlavou v dlaniach ako kôpka nešťastia.

„Už nevládzem... Dumbledore, čo ste mi to urobili? Harry ma nenávidí, je presvedčený o tom že som vás i jeho zradil, a ja mu to nemám ako vyvrátiť, Temný pán ma poveruje všetkým, čo sa týka chytenia Harryho.. Čo mám robiť? Už sa nevládzem pretvarovať a hrať úlohu oddaného služobníka Temného pána. Nevládzem... Raz sa pozabudnem a nevyčistím si myseľ a... to bude môj i Harryho koniec. A zároveň koniec Rokfortu.“

„Ach, Severus,“ ozvalo sa z Dumbledorového portrétu a smutné modré oči sa upreli na sklesnutého riaditeľa. „Je mi to ľúto... Viem, že som ťa vystavil strašnému nebezpečenstvu už pred rokmi, ale vždy si to bravúrne zvládal. Možno som ti vôbec nemal povedať o Harrym, ale vážne som sa v ten večer bál, že mu ublížiš.“

Na chvíľu nastalo ticho. Severus, stále s hlavou v dlaniach, Dumbledore si škrabal bradu.

„Severus? Ako to vyzerá s Voldemortovými plánmi na Harryho chytenie?“

Severus konečne vzhliadol na Dumbledorov portrét a Harryho zabolelo srdce. Otec akoby zostarol o niekoľko rokov. V jeho tvári sa odrážalo prežité utrpenie a osamelosť.

„Chce ho dostať pri pokuse Rádu presťahovať Harryho do bezpečia. Vie, že ochrana jeho matky prestane pôsobiť v deň Harryho plnoletosti a že Rád ho bude chcieť niekde ukryť,“ preniesol mdlo. „A ja mám zistiť termín presunu. Ako inak...“ vzdychol si.

„Severus, nemáme inú možnosť. Musíš Voldemortovi prezradiť správny termín Harryho presunu. Vie, že si vždy dobre informovaný, a ak by si mu povedal nesprávny dátum, upadol by si uňho do nemilosti. Ale urob všetko pre to, aby sa Harry dostal do bezpečia, tak, aby na teba nepadol ani tieň podozrenia...“

„Rozumiem, pane,“ zamrmlal Severus a opäť si skryl tvár do dlaní.

***

Harry sa ocitol po otcovom boku z akomsi podniku v Zašitej uličke, kde Severus sedel s Mundungusom Fletcherom. Mundungusova tvár bola čudne prázdna a Severus sa sústredene mračil.

„Navrhneš Rádu návnadu. Všehodžús. Sedem Potterov. Predložíš im to ako vlastný nápad. Rozumieš?“

„Áno,“ mrmlal Mundungus a jeho pohľad bol nesústredený.

A potom Harry za jasnej mesačnej noci letel popri otcovi, sprevádzaného ďalšími smrťožrútmi v kapucniach, naháňajúceho Lupina s Georgeom. Jeden zo smrťožrútov vystrelil smrtiace zaklínadlo priamo na Lupinov chrbát. Snape, v snahe zabrániť mu v tom, vykríkol iné zaklínadlo, ktoré však nanešťastie smrťožrúta minulo a zasiahlo Georgeovo ucho.

***

Ocitol sa v priestrannej, moderne no jednoducho zariadenej miestnosti, s veľkým oknom a dlhým masívnym dubovým stolom. Okolo stola sedeli zhromaždení smrťožrúti, no miesto za vrchstolom bolo prázdne. Voldemort sa zúrivo prechádzal po miestnosti a penil. Smrťožrúti sedeli so sklonenými hlavami, nikto sa neodvážil ani pípnuť, lebo Voldemort vyzeral ako nepríčetný. Iba Severus sedel vzpriamene a nebál sa Temnému pánovi pozrieť o očí.

„Ten fagan... Takmer som ho mal! A opäť mi ušiel spred nosa...Ako si to vôbec predstavuje?? Vzdorovať mne, Lordovi Voldemortovi! Okamžite zoženiete Ollivandera, musí mi vysvetliť, prečo Potterov prútik zlomil požičaný.“

Zdalo sa, že sa Voldemort pomaly upokojuje a naberá svoju typickú chladnokrvnosť.

„A ty, Severus, ty iste tušíš, kde by sa Potter mohol v tejto chvíli nachádzať.“

Snape zbledol a zalapal po dychu. Vďakabohu, nik z prítomných, vrátane Voldemorta, si jeho reakciu nevšimol.

„Určite si vďaka Dumbledorovi dobre informovaný, kde jeho miláčik môže byť,“ úlisne sa usmial Voldemort a sadol si na svoje miesto. „Povedz mi, kde by sa mohol Potter ukrývať?“

„Pane...Najpravdepodobnejšie miesto, kde by mohol byť, je u tých zradcov krvi, Weasleyovcov. Pokiaľ viem, každé prázdniny tam trávil nejaký čas.“

Keď sa Severus odmiestnil domov, zrútil sa.

„Merlin, čo som to zase musel urobiť? Prečo to musím byť vždy ja, čo ho musí zradiť? Nenávidím sa za to! Som prekliaty! To musí byť trest za tú veštbu, za Lily a Jamesa...“

Mávol prútikom a na rímse nad kozubom sa objavila Harryho fotografia.

„Odpusť, Harry... Ale ak by ma zabil iba pre to, že som mlčal, kto by ťa potom chránil? Verím, že sa ti podarí uniknúť. Ty to dokážeš. Merlin ti pomáhaj. A ak by ťa predsa len chytil, prisahám, že urobím všetko pre to, aby som ťa ochránil, dostal z jeho pazúrov. I keby to malo byť to posledné, čo pre teba urobím. Ľúbim ťa, Harry, a tak rád by som ťa ešte aspoň raz videl a objal... Ale ty ma nenávidíš... A chápem to,“ smutne sa usmial na fotografiu. „Som obyčajný, prašivý zradca a vrah ľudí, na ktorých mi záleží viac ako na svojom živote...“

Znechutene vykríkol, vybral zo sekretára fľašu ohnivej whisky, rozhodnutý spiť sa do nemoty a na všetko zabudnúť.

Harryho pri tom obraze zabolelo u srdca a cítil obrovskú prázdnotu.

***

Riaditeľova kancelária, za oknami husto sneží. Snape sa zhovára s Dumbledorovým portrétom. Vyzerá už o niečo lepšie než naposledy, no stále je strhaný v tvári.

„Dumbledore, ja túto neistotu už nevydržím! Keby sa aspoň Phineas vrátil s nejakými správami...“

„Severus, takto aspoň vieme, že sú v bezpečí. Keby sa Harrymu niečo stalo isto by si to ihneď vedel od Voldemorta, alebo by nás informoval Phineas.“

„Ja viem, ale oveľa radšej by som počul dobré správy,“ vzdychol si Severus. Že Harryho misia je úspešná a vláda Temného pána sa blíži ku koncu.“

***

Tentoraz sa Harry ocitol v sídle Malfoyovcov. Vidí otca sedieť v prijímacom salóniku a o niečom živo a búrlivo diskutovať s Narcissou a Dracom. Zdá sa, že Narcissa prosí Severusa o pomoc, ale jemu sa do toho veľmi nechce. Odrazu ich vyruší hluk pri hlavnej bráne.

„Idem sa tam pozrieť,“ vstane Narcissa a o malú chvíľu ju nasleduje aj Draco. Severus si zatiaľ dolial z pripravenej karafy s ohnivou whisky.

„Chytili Pottera a jeho kumpánov!“ víťazoslávne vletí do salóna Draco. Severusovi takmer zabehne a pustí pohárik. Zbledne a chytí sa za srdce. Našťastie stál v tej chvíli Dracovi chrbtom, takže jeho vydesenú reakciu si nikto nevšimol. Rozbitý pohár i vyliaty alkohol dal do poriadku jediným pohybom prútika.

Keď vošla do salóna Narcissa s Greybackom a Scabiorom, vedúc zajatcov, stál ukrytý za knižnicou a snažil sa získať stratenú rovnováhu.

„Pozrime sa, koho to tu máme,“ silou vôle nezbieral silu na to, aby znel čo najmrazivejšie a jeho city išli stranou. „Pán Potter a jeho priatelia. Aké dojemné...“

„Aj ja vás rád vidím, profesor,“ odsekol Harry a jemu trhalo srdce.

Severus viedol zajatcov do pivnice a na tvári sa mu usadil úsmev.

„Výborne, toto je príležitosť pomôcť ti, Harry,“ zamrmlal tak nečujne, aby ho nikto nepočul, no Harry, stojac v spomienke tesne pri ňom, to počul veľmi dobre. Zachvátila ho podivná triaška.

Severus privolal domáceho škriatka. Náročky bol k nemu odporný, a vychvaľoval ich výhody. V duchu sa modlil, aby Harry pochopil.

Odrazu do pivnice vpáli nahnevaná Bellatrix.

„Okamžite poď so mnou!“ skríkne na Severusa.

„Harry, konaj!“ zašepkal a nasledoval Bellatrix naspäť do salóna.

O pár minút sa vrátil naspäť a vidí, že Ollivander tam už nie je. Usmial sa.

„Výborne, Harry! Pochopil si,“ zašepkal.

Hoci mu to trhalo srdce, musel konať. Bella nástojila, aby zavolal Temného pána. Dotkol sa znamenia na ľavom predlaktí a dúfal...

Chvíľa nepozornosti po objavení škriatka mu vliala nádej. Harry nesklamal. No Severus musel hrať svoju rolu do konca. Zajal Harryho, akoby si neuvedomil, že jemu ublížiť nemôže.

Keď sa Harry s priateľmi odmiestnili z tej prekliatej pivnice, zrútil sa. Od úľavy. No zároveň vedel, že za toto ho trest neminie. Ale už mu na ničom nezáležalo. Harry bol zachránený. Dodržal svoj sľub.

„Teraz je rad na tebe, Harry. Už nevykonaj žiadnu hlúposť. Prosím.“

***

Opäť sa ocitol v miestnosti, ktorú si Voldemort vybral za svoje aktuálne sídlo pre stretávanie sa so smrťožrútmi.

Voldemort, rozrušený a nahnevaný po kontrole horcruxov, si dal zavolať Severusa.

„Severus, ty si môj najvernejší, mám pre teba dôležitú úlohu. Ak to vyjde, dnes skoncujeme s Harrym Potterom.“

„Pane?“ opýta sa pevne, no v jeho hlase cítiť obavu.

„Dnes v noci sa Potter a jeho kumpáni pokúsia vniknúť do hradu. Chcú tam niečo ukradnúť. Nepýtaj sa ma čo, inak by som ťa musel zabiť. Musíte im v tom zabrániť. Akonáhle sa ocitnú v hrade, chytíte ich.“

„Áno, pane. Rozumiem.“

„Osobne sa postaraj o zvýšenú stráž v Bystrohlavskej veži. A nech vás Merlin chráni, ak vám ešte raz ujde... Už nebudem mať zľutovania.“

„Nebojte sa, môj pane, Harry nemôže unikať večne. Keď sa objaví,...“

„Prosím? Čo si to povedal, Severus?? Klame ma sluch? Harry? Odkedy toho fagana voláš krstným menom?“

Severus zbledol. Toto som pokašľal. A taký pozor som si dával celý čas...

„Ja..“ habkal. „Nejako mi to vykĺzlo.“

„Tak vykĺzlo, hovoríš,“ Voldemortov chladný hlas začínal naberať nebezpečný tón. „Čo máš s tým chlapcom?“

„Nič, môj pane.“

„Klameš!“

„Ne...“

„Legilimens!“ zvolal Voldemort bez akéhokoľvek varovania. Severus zaúpel. Úplne som na to zabudol... Sústreď sa Severus, zachráň ešte čo sa dá.. No už bolo neskoro. Videl samého seba ako berie Chrabromilov meč a mieri s ním do Deanskeho lesa, ako ho necháva v zamrznutom jazierku a posiela Harrymu svojho Patronusa. Bol taký ochromený bolesťou z násilného vniknutia do mysle a šokom, že nedokázal nič robiť, dostať Voldemorta von. Až keď videl ako Harry zviera v rukách meč a ide prebodnúť medailón, podarilo sa mu vypudiť toho netvora zo svojej mysle. Ale veľmi dobre vedel, že už bolo prineskoro. Podľa výrazu Voldemortovej tváre videl, že pochopil.

„Ty tomu chlapcovi pomáhaš...“ chladný Voldemortov hlas mrazil a prenikal až do špiku kostí. „Pomáhaš mu zničiť ma. Celý čas si ma vodil za nos. Zradil si ma. Crucio!“

Severus ani nemal šancu brániť sa. Len neveriacky vyvalil oči z náporu bolesti, ktorá ho zachvátila. Zmietal sa v silných kŕčoch, triasol sa a nevedel sa nadýchnuť. Telom sa šírila pálčivá, nikdy nekončiaca bolesť. Toto je môj koniec, pomyslel si.

Voldemort sa iba chladne prizeral a akoby sa vyžíval v jeho utrpení.

„Toto ťa snáď naučí poslušnosti... Neveril si, že to na teba ešte niekedy použijem, však? Bol si si príliš istý svojim postavením... Prečo si ma zradil?“ opýtal sa a ukončil Severusove utrpenie.

Snape sťažka dýchal, vysilený bolesťou sa nezmohol na odpoveď.

„Niečo som sa pýtal... Neskúšaj moju trpezlivosť.“

„Ja...Netušil som... Konal som na Dumbledorov príkaz. On...“

„Prečo ti neverím, môj milý Severus?“

Voldemort sa sklonil k vyčerpanému Snapovi a pozrel mu do očí. Snape si s hrôzou uvedomil čo bude nasledovať a vedel, že mu v tom nedokáže zabrániť. Bol príliš slabý na to, aby si stihol vyčistiť myseľ. Pocítil prudký vpád do svojej hlavy a zachvátila ho ďalšia dávka silnej bolesti, zatiaľ čo jeho pán si bez pardónu prezeral spomienky, ktoré pred ním nestihol ukryť. Zúfalo sa snažil vypudiť ho von, no vyčerpaný mučením sa nedokázal dostatočne sústrediť.

Lily. Prišla k nemu a milovali sa.

Lilin list. Poznanie, že Harry je jeho syn.

Harryho kolaps a Severusov strach.

Zdesene si uvedomil, že Voldemort práve videl viac ako mal a dosť na to, aby pochopil. S vypätím síl ho vypudil von a uzavrel si svoju myseľ, hoci veľmi dobre vedel, že už je neskoro a jeho osud je práve spečatený. Lord Voldemort zradu neodpúšťa.

Voldemort bol svojim zistením šokovaný a nazúrený.

„Potter je tvoj syn?“ bolo to skôr konštatovanie ako otázka, takže Severus sa ani nenamáhal odpovedať. Chyba. Na Voldemortovej tvári sa začínal prejavovať hnev. Sinavá tvár a zúžené zreničky vyjadrovali jeho narastajúcu zúrivosť.

„Takže predsa si ma zradil.“

„N-nie, p-pane,“ namáhavo dychčal Snape. „Nikdy... by... som vás ne-nezradil.“

„Neklam! Neverím ti!“ okríkol ho Voldemort. „Ako dlho to vieš? Aká stará je tá spomienka?“

„R-rok, pane,“ hlesol Severus a čakal nazúrenú reakciu. Tá na seba nenechala dlho čakať.

„Rok?“ zrúkol Voldemort. „To si ma celý čas vodil za nos a pomáhal tomu bastardovi?“

Už sa úplne prestal ovládať a sila jeho mágie bola ničivá.

„Crucio! Zo mňa si nikto blázna robiť nebude!“

Severusa zachvátila ďalšia dávka smrtiacej bolesti, oveľa brutálnejšia ako tá prvá. Tentoraz mal pocit, že mu Voldemort svojou kliatbou láme všetky kosti v tele.

„Potter to vie?“

Severus ani nemusel odpovedať. Jeho zmučený a vystrašený výraz hovorili jasnou rečou.

„Ty zradca! Ty si mu celý čas pomáhal a chránil ho. Tvoje informácie boli teda úplne na hovno.“

„T-to by som si ne-nedovolil, pane... Mo-moje in-informácie... boli vždy... správne. Ja... snažil... som... sa nájsť... cestu k Harrymu... a-aby mi... dôveroval a ja...ja som vám ho po-potom mohol... na-naservírovať ako na... tácke.“ súkal Severus, zmietajúci sa v bolestiach.

Táto veta mala na Voldemorta priam magický účinok. Na chvíľu poľavil v ostražitosti a prestal mieriť na Snapa prútikom. Zamyslene sa prechádzal po miestnosti a prehrával si v hlave všetky situácie v hone na Pottera za posledný rok. Snape mu povedal správny termín presunu, na rozdiel od toho idiota Yaxleyho. Snape vedel, že sa ukrýva v Brlohu, hoci tam ho už smrťožrúti nenašli. Snape mu poradil tabu. Hoci ho podozrieval, že chlapca varoval, nemal to ako urobiť. Nikto predsa nevedel kde sa nachádza. A asi ani Severus nie. Nakoniec ho na to tabu predsa len dostal. Ale ten meč... Ten meč mu vŕtal hlavou. Ako sa dozvedel, kde sa Potter nachádza? A potom u Malfoyovcov. Mal Pottera strážiť, no jemu sa podarilo privolať domáceho škriatka, ktorý ho zachránil. Kde bol vtedy Severus? Nemohol to byť úskok z jeho strany? Čo ak z tej pivnice odišiel naschvál, aby Potter mohol ujsť? Potom si však spomenul, ako Bellatrix povedala, že Severus odišiel iba preto, lebo ho hore súrne potrebovali. Po jeho príchode bol Severus dosť vydesený, takže asi mal Potter zase viac šťastia ako rozumu a Severus nesklame.

„Ak je tak, ako vravíš,“ prehovoril napokon Temný pán. „Dám ti ešte šancu. Poslednú. Dnes v noci, keď Potter vnikne do hradu, ho chytíš a osobne mi ho privedieš. Ak nie,“ na jeho hadej tvári sa objavil zlovestný úškľabok. „Toto je len malý preddavok toho, čo ťa potom čaká. Crucio!“

„Áno, pane,“ hlesol Snape, mysliac si, že toto sú jeho posledné minúty.

„Harry...“ zašepkal Severus omámený bolesťou a z očí sa mu kotúľali slzy. Slzy bolesti i strachu. Hoci celý svoj život žil v strachu z odhalenia, teraz sa prvý krát naozaj bál. Že už Harryho neuvidí a umrie bez toho, aby ho uvidel a poprosil o odpustenie. Bez vysvetlenia.

„Ešte posledná otázočka, Severus. Na čom Potterovi záleží najviac? A neskúšaj mi klamať...“

„Ja...“

„Severus...“

„Ginny Weasleyová,“ vydýchol Snape a v tej chvíli túžil zomrieť. Harry, odpusť!

Zmena scény, no stále tá istá spomienka. Mučením zoslabnutý Snape sedí v riaditeľni ako kôpka nešťastia. Pochopil, že nastal deň zúčtovania a bude sa musieť rozhodnúť. Dokázať všetkým, na koho strane vlastne stojí. Harry alebo Voldemort.

Pred ním leží otvorená Záškodnícka mapa a on ju uprene sleduje.

Postaral sa o všetko, čím ho Voldemort poveril. Strážením bystrohlavskej veže poveril Carowovcov a sám si vzal na starosť okolie núdzovej miestnosti, lebo už dlhšie tušil, že tam miznú všetci študenti, čo sa záhadne vyparili. Raz ich meno na mape bolo, inokedy nie. A Severus bol z tých šťastnejších, čo o tej miestnosti vedeli.

Keď na mape zbadal bodku s Harryho menom, neváhal. Počkal si naňho neďaleko a zahral všetko tak, ako od neho požadoval Voldemort. Vedel, že všetci prípadní svedkovia poľahky proti nemu dosvedčia, a s radosťou budú preháňať. Odzbrojil Harryho, zavolal Voldemorta (musel, hoci mu to trhalo srdce), no poskytol Harrymu a Lune čas brániť sa. Podarilo sa. Harrymu sa podarilo ujsť. Spôsobom, ktorý mu vyrazil dych a donútil ho pochybovať o rozhodnutí múdreho klobúka o zaradení Harryho do Chrabromilu. Keď ho neskôr Carrowovci márne hľadali, našli v jeho kancelárii otvorenú mapu a podľa nej ho našli. Boli pekne nahnevaní a na ich tvárach bolo vidno stopy po Voldemortovom hneve. Keď neskôr stretol na chodbe Weasleyho a Grangerovú, musel ešte hrať svoju hru Voldemortovej prvej ruky hoci veľmi dobre vedel, že ak túto noc prežije, bude prvý na zozname, po ktorom Voldemort pôjde...

Harry tvrdo pristál v riaditeľni na dlážke. Zhlboka dýchal a celý sa triasol. To, čo v mysľomise uvidel, ním silno zamávalo.

Ako sa len mýlil, keď si myslel, že to, čo tam uvidí, zmierni jeho bolesť. Po tom, čo práve zažil, čoho bol svedkom, sa cítil oveľa horšie. Otec ho miloval, hoci on ho nenávidel. Riskoval svoj život aby ho zachránil. Vždy a všade. Uvedomil si, že otec robil presne to, čo pred rokmi preňho urobila mama. Obetoval sa zaňho. Vôbec naňho nezanevrel, nevykašľal sa naňho, pomáhal mu aj vtedy, keď sa navonok zdalo, že ho chce potopiť. Riskoval svoj krk no musel hrať svoju rolu dvojitého agenta až do konca. Hoci to občas vyzeralo, že je na strane zla, nebolo to tak. Veľmi dobre vedel, čo robí a zároveň dôveroval Harryho schopnostiam či skôr šťastiu dostať sa z každej kaše. Nevydal ho, hoci mal priamy príkaz priviesť ho Voldemortovi. Hoci večer Voldemorta naozaj zavolal, Harry pochyboval, že by ho naozaj vydal. Bol presvedčený, že keby ho naozaj chcel Voldemortovi odovzdať, Lune by sa ho nepodarilo omráčiť. Snape bol v tomto neporaziteľný. Aj u Malfoyovcov bol celý ten odpor hraný, dával mu čas, aby mohol ujsť. A tá narážka na domáceho škriatka.... To bol jasný návod na útek. On ho nikdy nechcel vydať. Musel hrať divadlo, ale vždy robil všetko pre to, aby sa Harry z toho dostal a naňho nepadol ani tieň podozrenia. To poznanie ho úplne ochromilo a stratu otca teraz pociťoval bolestnejšie ako kedykoľvek predtým.

„Ocko,“ zašepkal so slzami v očiach. „Ty mi odpusť... A ako som povedal, pomstím ťa. Ten bastard zaplatí za všetko, čo kedy komu spôsobil!“

[ » na začiatok « ]