Kapitola:
Pridaná: 29.6.2016, 10:03:30
Čítaná: 695×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

pokračovanie Severusových spomienok. Od tejto kapitoly budú tie spomienky trochu iné. V čom? Je mi jasné, že Harry ako nezávislý pozorovateľ spomienok nemá šancu vnímať myšlienky či pocity. Ale môj Harry áno ;-) Vlastne som s tým nenápadne začala už v minulej spomienke, a takýmto štýlom sa budú tiahnuť aj tie ďalšie. Harry prosto musí pochopiť otcove konanie, jeho myšlienkové pochody, čo ho viedlo k tomu ako konal.

........................................................................................................

Než sa Harry nazdal, ocitol sa po otcovom boku v akomsi podradnom podniku v Zašitej uličke. Lial do seba jednu ohnivú whisky za druhou a z očí sa mu rinuli slzy. Občas sa z neho vydral slabý ston. Mohol si to dovoliť. Bol tam sám. Z barmana si zrejme ťažkú hlavu nerobil.

Odrazu otca ktosi chytil za plece.

„Mal by si ísť, Snape. Už máš dosť,“ ozval sa zachrípnutý hlas a vzal spred Severusa nedopitú fľašu.

„Ne...necha...nechaj ma... Za...zap...zapla...zaplatil som,“ takmer nezrozumiteľne zamrmlal a spakruky si utrel slzy.

„Povedal som, že máš dosť. Viac ti nenalejem.“

„Daj... pokoj. Od...odpáľ.“

Barman mykol plecom a odišiel, ale fľašu vzal so sebou.

Severus opäť osamel. Vybral z vrecka kúsok pergamenu, v ktorom Harry spoznal svadobné oznámenie jeho mamy. Mračil sa naň a voľačo si mrmlal popod nos. Keď sa Harry dobre započúval, mohol vyrozumieť, že dookola opakuje tie isté slová. „Lily... zradila....svadba... všivák...“ Vtedy pochopil. Otec zapíja žiaľ. Jeho láska sa vydala za jeho nepriateľa. Harrymu ho bolo ľúto. Vidieť otca v takom zúfalom stave, opitého a totálne zlomeného, bol preňho celkom nový zážitok. Hoci už bol svedkom niekoľkých otcových „slabších chvíľok“, z tohto pohľadu mu trhalo srdce.

„Incendio!“ zamrmlal Severus a jediným švihnutím prútika oznámenie zapálil a nechal zmiznúť.

***

„Severus?“ znenazdajky sa prihovoril Voldemort Severusovi, zhrbenému nad stolíkom s prísadami v malom laboratóriu, stranou od ostatných mladých smrťožrútov. Bol zabratý do prípravy akéhosi elixíru a pri Voldemortovom oslovení sa mierne strhol.

„Áno, pane?“ vystrel sa a hľadel na Voldemorta s pohľadom plným očakávania a bázne.

„Zdá sa, že ťa tvoja práca baví,“ usmial sa naňho Temný pán.

„Áno, pane, veľmi,“ pritakal Severus. „Nemohli ste mi zveriť lepšiu úlohu. Elixíry a čierna mágia boli vždy mojou vášňou.“

„Zdá sa, že Lucius sa v tebe nemýlil,“ preniesol Voldemort zamyslene.

Severus po tých slovách mierne očervenel. „Ďakujem, pane, že ste mi dali šancu. Určite vás nesklamem.“

„To rád počujem... Ale nechýba ti spoločnosť?“

Severus pokrútil hlavou. „Nie, pane. Vždy som bol skôr samotársky typ.“

Voldemort si ho chvíľu premeriaval skúmavým pohľadom, než opäť prehovoril.

„Severus, dozvedel som sa zaujímavé informácie o... tvojom otcovi. To mení celú tvoju situáciu.“

Voldemortov hlas bol odrazu mrazivý a bolo v ňom cítiť podozrievavý tón. Severus zbledol a zaťal ruky v päsť. Tušil, že svoj pôvod dlho neutají. Jeho nádej prijatia ako plnohodnotného smrťožrúta začínala pľasnúť ako bublina. No rozhodne sa nemienil vzdať bez boja.

„Pane... áno, je to pravda, ale... Nemám s ním okrem mena nič spoločného. Nenávidím ho! On nenávidí mňa... Kvôli nemu... umrela moja mama.“

Zdalo sa, že svojou odpoveďou Voldemorta presvedčil. Chvíľu sa zamyslene pohrával s prútikom a potom sa opäť obrátil k Severusovi.

„Výborne... Nuž, prišiel teda čas dokázať tvoju vernosť. Dnes večer sa v spoločnosti Lestrangeovcov podrobíš svojej skúške vernosti.“

„Som pripravený, pane.“

Severus nedočkavo očakával príchod večera. Skúška vernosti bola opradená tajomstvom, nikto sa nikdy dopredu nedozvedel, čo ten akt obnáša, čo sa bude od neho vyžadovať. A tí, čo ju absolvovali, zaryto mlčali. Akoby na nich bolo uvrhnuté kúzlo mlčanlivosti. No už len samotný názov „skúška vernosti“ napovedal, že to nebude nič jednoduché.

Severus si dôveroval. Odkedy sa pridal medzi smrťožrútov, už nebol tým malým, ustráchaným chlapcom, či zakríknutým a šikanovaným mladíkom. Voldemort ho prijal medzi seba bez predsudkov, jediná podmienka bolo prijatie temného znamenia a nenávisť voči muklom. A hoci ho dnes jeho pôvod takmer zradil, faktom ostávalo, že on muklov nenávidel. Svojho otca, všetkých tých jeho muklovských kumpánov, čo k nim pravidelne v podguráženom stave chodili volať otca do krčmy a neustále si uťahovali z malého, vyziabnutého Severusa, v obnosenom odeve či oblečení o pár čísel väčšom. Kvôli nemu zomrela aj jeho mama. Raz ju po návrate z krčmy udrel tak silno, že spadla a viac nevstala. Keď vtedy večer prišiel Severus domov a našiel mamu mŕtvu, nemal ďaleko od toho aby ho nepreklial a nezabil. Najmä keď sa z toho ten bastard tak šikovne vykrútil. Vraj nešťastná nehoda...

V dohodnutom čase sa na určenom mieste naraz primiestnili tri osoby. Bellatrix Lestrangeová, s manželom Rodolphusom a švagrom Rabastanom.

„Pripravený, Severus?“ s úsmevom sa ho opýtal Rabastan Lestrange.

Severus krátko prikývol.

„Výborne. Tvojou úlohou bude... Zabiješ svojho otca,“ sucho preniesla Bellatrix.

Severus naprázdno preglgol. Očakával čokoľvek, ale toto ho prekvapilo. Takže má zabiť vlastného otca. Aj keď ho z duše nenávidel, nikdy by si nepomyslel, že to bude on čo ukončí jeho život. Ale dávalo to zmysel, skúška vernosti je predsa o tomto. Dokázať svoju vernosť za každú cenu. Zvlášť keď pred pár hodinami tvrdil, ako veľmi svojho otca nenávidí. Zhlboka sa nadýchol a dúfal, že ho nezradí hlas.

„Som pripravený.“

A Harry zacítil tichú otázku. Som naozaj pripravený to urobiť?

Sledovaný tromi pármi očí sa v najväčšej tichosti približoval k domu v ktorom prežil celý svoj doterajší život, no od onej nešťastnej udalosti sa tam zaprisahal nevstúpiť. Srdce mu bilo ako o život. Už nebol čas cúvnuť.

Otvoril dvere a vstúpil do predsiene. Tá prekliata škvrna od krvi tam stále svietila ako pripomienka na nie tak dávnu udalosť. Ani sa ju neobťažoval odstrániť.

Do Severusa vstúpila zlosť. Toto oľutuje, parchant jeden...

Vstúpil do obývačky a ovanul ho známy alkoholový opar. Obrátil sa mu žalúdok a len sťažka dýchal, aby sa nepovracal. Otca našiel sedieť rozvaleného vo svojom obľúbenom kresle. Driemal pri zapnutom televízore, v ruke takmer prázdna fľaša nejakého lacného muklovského alkoholu. Hoci driemal, zaregistroval pohyb niekoľkých osôb. Otvoril oči a zmätene sa díval okolo seba. Keď uvidel svojho syna, pohŕdavo sa uškrnul.

„Vitaj, Severus. Po čo si prišiel? Pýtať peniaze? Povedal som ti, že ti nedám ani pencu. Skap od hladu, darmožráč!“

Uprel na syna krvou poliate oči a zračila sa v nich taká nenávisť, že Severus nezaváhal ani na sekundu.

„Nie, otec, neprišiel som nič žiadať. Prišiel som s tebou skoncovať.“ Vytasil na vydeseného otca prútik a po prvýkrát vyslovil tie dve slová. Slová, ktoré mali kompletne zmeniť jeho život.

„Avada Kedavra!“

So zadosťučinením sledoval, ako zelený lúč svetla vrazil mužovi do hrude. Severusa zaliala nevysvetliteľná úľava. Akoby jeho srdce prestala zvierať železná obruč. Odrazu sa cítil neuveriteľne slobodný.

„Dobrá práca, Severus,“ akoby vzdialene počul Bellatrix. „Môžeme ísť, Temný pán bude spokojný.“

Harry počas trvania spomienky takmer nedýchal. Na konci bol mierne otrasený. Jeho otec práve chladnokrvne zabil svojho otca len kvôli tomu, aby mohol ostať medzi smrťožrútmi. A vôbec nepociťoval žiadne výčitky.

Bili sa v ňom rozporuplné pocity, striedalo sa v ňom pochopenie a jemné zdesenie.

Na jednej strane otca chápal. Po tom všetkom, čo doteraz v mysľomise videl, vedel, že jeho detstvo bolo mizerné, jeho otec bol obyčajný bastard a tyran, ktorý ho nemiloval, ba naopak, vnímal ho ako príťaž, bremeno, ktoré treba tolerovať, a v príhodnej chvíli sa ho zbaviť. Nenávisť v ňom vrela ako lavína. Mozog mu hovoril, že za také zaobchádzanie s vlastným synom si smrť zaslúžil.

Na druhej strane, on by ho zabiť nedokázal. Snažil sa vžiť do svojej situácie. Bol by schopný zabiť Vernona Dursleyho? Postrašiť áno, ale zabiť nie.

Napriek istej miere šoku už vedel naisto, prečo bol otec tak fascinovaný Voldemortom a jeho ideami. Vo svojej vlastnej rodine nenašiel uznanie, otec ho týral a ponižoval, matka bola príliš slabá na to, aby ho bránila a ak sa ho občas zastala, doplatila na to aj ona. A jeho hádka s Lily, hoci sa podľa všetkého neskôr všetko utriaslo, a opäť boli priatelia, tiež všetko len zhoršila. Z toho, čo Harry zatiaľ videl, pochopil, že u Voldemorta cítil uznanie. Mal tam svoje miesto. Konečne po rokoch niekam patril a niekomu na ňom záležalo. Spočiatku ho obdivoval, vzhliadal k nemu s rešpektom „láskou“, ako k otcovi, ktorého lásku nikdy nepocítil.

Bolo iróniou, že práve Voldemort dal Severusovi pocítiť, že niekam patrí, má v spoločnosti svoje miesto, že niekomu na ňom záleží.

Bolo mu ho ľúto. Tušil, že veľmi rýchlo príde pád a otec svoje rozhodnutie pridať sa k Voldemortovi ešte prudko oľutuje.

***

Severus bol zahĺbený do práce v laboratóriu. Skláňal sa nad pariacim kotlíkom a na tvári mu panoval spokojný výraz. Bolo vidno, že práca s elixírmi ho naozaj napĺňa. Práve do kotlíka pridával akúsi nechutnú prísadu, keď sa mu za chrbtom ozval ženský hlas.

„Severus?“ Neočakávajúc návštevu, od ľaku nadskočil. Zavrčal a vrhol na votrelca vražedný pohľad.

„Bellatrix, čo tu robíš?“

„Nudím sa, Severus. Poďme sa zabávať!“

„Ako?“

„S muklami, predsa. Už dlho som nikoho nemučila.“

„Bella, ty si šialená... Však sme boli na akcii včera. A ak si si nevšimla, ja mám prácu,“ odsekol jej Severus, sústredený na miešanie obsahu kotlíka.

„Ach...“ vzdychla Bella nešťastne „Ešte je to na dlho? A čo to vlastne varíš?“

„Rýchlu smrť. Musí to vrieť ešte polhodinku, potom tam pridám rozdrvený koreň ľuľkovca zlomocného a prášok zo scarabea, povarím ďalšiu polhodinu a odstavím. Takže... ešte taká hodinka práce.“

„To vydržím,“ uškrnula sa Bellatrix a začala sa prechádzať po Severusovom malom kráľovstve. „A potom sa už z toho nevyzuješ.“

Severus si vzdychol.

„Hlavne sa tu ničoho nechytaj,“ zavrčal.

Bez problémov prelomili chabé ochrany muklovského domu v odľahlej časti Londýna. Dom bol nový, nedávno postavený s udržiavanou predzáhradkou. Jeho majitelia tu nemohli bývať viac než päť rokov.

Severus v spoločnosti Bellatrix Lestrangeovej a ďalších troch maskovaných mužov v kapucniach vtrhli do domu uprostred noci. Spôsobený hluk zalarmoval domácich, a tak sa pán domu stretol zoči-voči smrťožrútom v predsieni.

Muž, asi tridsaťročný, strednej postavy s polodlhými pieskovými vlasmi, odetý v župane mieril na nich pištoľou.

„Čo tu chcete?“

Bellatrix sa zasmiala, mávla prútikom a mužova zbraň odrazu ležala pri jej nohách.

„Toto už nebudeš potrebovať, ty naivný mukel.“

„Č-čo to b-bolo? Kto ste a č-čo odo mňa chcete?“ koktal vydesený chlap pri pohľade na päť na pohľad nebezpečných postáv a pomaly cúval dozadu, preč z ich dosahu.

„Mne neujdeš,“ odhadla Bellatrix jeho zámery. „Chcem sa s tebou iba pohrať. Crucio!“

Muža okamžite zachvátili kruté bolesti. Jeho bolestný výkrik privolal do predsiene jeho manželku, mladú ženu, takmer ešte dievča. Pribehla naľahko, iba v nočnej košeli. Dlhé ryšavé vlasy mala rozpustené a bolo na nej vidno, že sa práve zobudila. Keď zbadala manžela zvíjať sa v brutálnych kŕčoch a volať o pomoc, šokovane vykríkla.

„Aha, aká chutná maličká,“ preniesol chrapľavým hlasom jeden z mužov v kapucniach. „Nezabavíme sa s ňou trochu?“

„S ňou? Je to špinavá mukelka...“

„No a? Aspoň jej ukážeme, kto je tu pánom, Rodolphus.“

„Severus?“ obrátila sa Bellatrix na Severusa. „Je tvoja.“

„Levicorpus!“ preniesol Severus lenivo, a žena sa s výkrikom ocitla vo vzduchu, dole hlavou. Nočná košeľa jej skĺzla dole ku hlave a ukázala ženine intímne partie v plnej kráse. Ktorýsi smrťožrút obdivne zahvízdal.

„S tou by som si teda dal povedať,“ ozval sa opäť ten chrapľavý hlas.

„Ako si želáš. Je tvoja, Rabastan,“ sucho preniesol Severus.

„A ty si s ňou nechceš užiť?“ zasmial sa Rabastan a v očiach mu horel oheň žiadostivosti. „Ryšavky sú vraj najlepšie.“

Severus odmietavo zakrútil hlavou. „Nemám záujem.“

„Ale, ale, čo sa deje?“ rýpal Rodolphus, ktorý doteraz takmer mlčal, no sledoval ženu, ktorá visiac stále dolu hlavou, obnažená a zahanbená, kričala a prosila o zľutovanie.

„To teba nemusí trápiť... Ale ak si s ňou chcete užiť vy... Liberacorpus!“ a žena s buchotom padla na tvrdú zem.

„Skvelý nápad, Severus!“ zaškriekala Bella. „No tak, Rodolphus, na čo čakáš?“ obrátila sa na svojho manžela.

Severus zaťal zuby. Vedel, že Bella je šialená a dosť zvrátená , ale že až natoľko, aby sa dokázala dívať na to ako jej muž znásilňuje inú ženu, dokonca ho k tomu sama nabádať?

Obrátil svoj pohľad na muža, ktorý sa stále zmietal v smrteľných kŕčoch.

„Ešte nemá dosť?“

„Zabi ho,“ prikázala mu Bellatrix.

„Finite incantatem.“ Mučenie sa ukončilo, muž na zemi len sťažka lapal dych. Severus k nemu len neochotne podišiel a podíval sa vystrašenému muklovi do očí. Modré oči zmizli, nahradili ich čierne, vlasy mal odrazu výrazne kratšie a oveľa tmavšie a jeho krvou podliate oči naňho zúrivo hľadeli.

„Avada Kedavra!“

Už by to mala byť preňho rutina. Vždy to bolo o tom istom. V každom muklovi videl svojho otca. No dnes...Niečo sa v ňom zlomilo. Zabiť niekoho len tak, pre zábavu, len preto, že sa Bella nudí? To mu bolo proti srsti.

Žena na zemi stále vzlykala a pri pohľade na smrť milovaného manžela zavyla ako ranené zviera. Na ten zvuk k nej priskočili obaja bratia Lestranegeovci aj s tretím smrťožrútom.

„Nieee!“ vykríkla žena, keď pochopila vážnosť situácie. Neďaleko od nej ležal mŕtvy manžel, muž, ktorý by ju za iných okolností ochránil. Nad ňou sa skláňali traja muži, v očiach žiadostivosť a chtíč. Keď pochopila, čo bude nasledovať, omdlela.

Zatiaľ čo traja smrťožrúti opakovane brutálne znásilňovali mladú ženu, ktorá striedavo strácala a nadobúdala vedomie, Severus iba znechutene odvracal svoj pohľad. Bolo mu z toho zle. Takto to nemalo byť... Nemal sa dať vôbec nahovoriť na toto dobrodružstvo, ako to nazvala Bella. Dúfal, že to tých maniakov prestane rýchlo baviť a budú môcť odtiaľ rýchlo vypadnúť.

„Prosím, už dosť! vzlykala žena. „Radšej ma zabite ako Michaela.“

„Neboj sa, maličká, aj to bude,“ šialene sa zasmial Rabastan. „Ale ešte sme s tebou neskončili...“

„Myslím, že už stačilo,“ ozval sa Severus. „Neviem ako vy, ale ja mám ešte prácu. Temný pán zajtra odo mňa ráno očakáva ešte dva elixíry,“ klamal Severus bez mihnutia oka. Vážne odtiaľ túžil vypadnúť.

„No tak dobre...“ vrčal Rodolphus. „Severus, ty dokážeš pokaziť každú zábavu. Bella, doraz ju!“

„Crucio!“ V Belliných očiach sa zračilo zvrátené potešenie z mučenia. Sledovala, ako sa jej obeť zmieta v smrteľných kŕčoch a prežíva agóniu. Netrvalo dlho a mladá žena ochabla a jej oči ostali úplne prázdne. Bola mŕtva.

[ » na začiatok « ]