Kapitola:
Pridaná: 7.6.2016, 10:11:37
Čítaná: 515×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

nedalo mi to... Už dlho som sa pohrávala s myšlienkou zaradiť toto do poviedky ako jednu z kapitol, resp.ako medzikapitolu. Je to upravená poviedka z MP. Síce svojou úpravou (pre potreby tohto príbehu) trochu stratila z toho pôvodného čara, ale aj tak si myslím, že je dosť emotívna a celkom sa to sem hodí ;-) A navyše, získam takto čas, aby som si mohla premyslieť spomienky, ktoré mi stále robia isté starosti, a takisto záverečný boj medzi Harrym a Voldemortom...

.......................................................................................................

Ležal na špinavej, zaprášenej dlážke, z rán na krku sa mu rinula krv. Umiera...Ako dlho potrvá, kým vykrváca? Veľmi dobre vedel, že na tento jed existuje jediná protilátka, tú však prísne strážia U svätého Munga. Nie, takto si svoj koniec rozhodne nepredstavoval... Roky riskoval svoj život ako dvojitý agent, aby nakoniec umrel kvôli nejakému prútiku? Voldemort nikdy neprišiel na to, že je obyčajný zradca, našťastie bol vždy príliš zahľadený do seba a Belline sťažnosti na jeho adresu bral na ľahkú váhu. Naopak, vždy bol presvedčený, že jeho verný sluha pohŕda Rokfortom, na čele so starým a senilným Dumbledorom. Tak prečo tu teraz, do Salazara, leží v kaluži vlastnej krvi so smrťou na jazyku? Kvôli bazovému prútiku, smrtonosnej paličke, ktorá bude svojmu novému majiteľovi slúžiť poriadne iba vtedy, ak zabije jej predchádzajúceho majiteľa... Prečo ho teda Temný pán nezabil bežným, voldemortovským spôsobom??

Nádej z neho pomaly vyprchávala. Cítil, že slabne a život z neho uniká čoraz viac a on s tým nič nemôže urobiť. Iba čakať kým umrie. Nie, on ešte nemôže umrieť... Nemôže umrieť bez toho, aby Harrymu všetko vysvetlil. Nie je to tak dávno, čo sa nenávideli na život a na smrť. Obojstrannú nenávisť však ukončil Dumbledore, keď mu odovzdal sedemnásť rokov starý list od Lily. Potom sa ich vzťah pomaly zlepšoval, a keď to bolo konečne všetko na dobrej ceste, prišla tá záležitosť s vraždou Dumbledora. Bol presvedčený, že od tej chvíle ho Harry opäť nenávidí, že svoj nepriateľský postoj voči nemu nepredstiera.

Naopak, on Harryho ľúbil. Od tej chvíle ako si to dokázal pripustiť. A veril mu. Aj keď o jeho výnimočnosti ešte donedávna pochyboval, teraz bol presvedčený o opaku. Veril, že Temného pána porazí. Dokonca bol po dnešnom dni presvedčený, že dnes v noci Voldemort padne. Akurát že on, Severus Snape už toho nebude svedkom. No ale nemôže mať všetko...

Vedomie blížiacej sa smrti ho desilo a jeho nádej, že si ešte pred smrťou uprace svoj život, pomaly zhasínala. Umiera sám, bez pomoci. Ale prečo ho to udivuje? Celý svoj život bol sám. Sám proti všetkým. Nebol z tých, na kom by niekomu záležalo. Bol iba niekto koho tolerovali. Veď ani Lily ho naozaj neľúbila. Prečo inak by sa vydala za Jamesa Pottera?

Cítil, ako ho opúšťa sila a stráca vedomie, keď sa pred ním znenazdajky objavil Harry. Harry? Klamú ho zmysly alebo vari Merlin vypočul jeho zbožné priania a nezomrie sám, ako obyčajný prašivý pes? Zažmurkal, aby sa uistil, že Harry Potter nie je iba jeho preludom, že je skutočný, z mäsa a kostí. Do očí sa mu začínali tisnúť slzy. Slzy úľavy, no i smútku, že vidí Harryho naposledy.

„Ocko,“ hlas mladého čarodejníka sa triasol, keď si k nemu kľakol, snažiac sa zastaviť krvácanie. „Je mi to... ľúto... Naozaj, “ hlesol cez príval sĺz. Severus neveril vlastným očiam. On naozaj plače? Tento svet sa už naozaj zbláznil... On, Severus Snape, umiera kvôli akémusi prútiku, Voldemort sa neobťažuje použiť Avadu a Harry Potter plače, že človek ktorý ho dlhé roky nenávidel a terorizoval umiera?

Z posledných síl zdrapil Harryho za habit, kŕčovito sa ho držal a triasol sa na celom tele. Čierne oči vyhľadali smaragdové a prvýkrát za dlhé roky sa v nich zračil strach. Cítil Harryho strach a šok. Hrôzu z toho, kde sa ocitol. Netušil síce, ako sa sem, pre Merlina, dostal, ale bol mu za to vďačný. Musel ale konať rýchlo. Zahmlieval sa mu zrak a Harry sa mu začínal rozmazávať pred očami.

„Ve... vezmi... Vezmi si... to... Prosím...“ zachrčal a uvoľnil zovretie. Už nedokázal zabrániť slzám.

Mohol vidieť ako Harrymu chvíľu trvalo, kým pochopil čo znamená tá striebristobiela hmota, čo mu začala vytekať z uší, očí a úst. Bezradne sa otočil ku dverám, kde stáli Weasley s Grangerovou, no Hermiona už duchaprítomne vyčarovala fľaštičku a Harry mu trasúcimi rukami odobral spomienky.

„Mysľomisa... Pozri si... ich... Potom... možno... mnoho... pochopíš...“

Cítil, že jeho čas sa blíži. Ako po ňom smrť naťahuje svoje hladné chápadlá a neúprosné pazúry a každú chvíľu ho zovrie vo svojom mocnom objatí.

Zo smrti mal vždy hrôzu, no Harryho prítomnosť ho upokojovala. Chytil ho za ruku, slabo mu ju stisol a nazbieral posledné zvyšky síl na najdôležitejšiu vetu svojho života.

„Od.. odpusť mi... Harry... že... som nebol dobrý otec. Je... je mi to veľmi ľúto,“ zašepkal so slzami v očiach.

„Ja... Ľúbim ťa... Harry.“ z posledných síl sa usmial otec na syna.

„Aj ja ťa mám rád, ocko.“

Pri tých slovách sa zachvel. Tak rád by tieto slová počul z Harryho úst skôr, ale lepšie neskoro ako nikdy, nie? Hoci sa mu Harryho len veľmi ťažko opúšťalo, hrialo ho pomyslenie na to, že mu chlapec odpustil, že ho má vlastne rád. Z posledných síl sa na syna usmial. Vedel, že o chvíľu bude po všetkom.

„Choď a... poraz ho. Prosím... Pomsti ma, Harry,“ povedal než zavrel oči a nestratil vedomie.

Keď otvoril oči, ocitol sa v úplne inom svete. Necítil už žiadnu bolesť, no prázdno v duši ostalo. Stál na veľkej lúke plnej rozkvitnutých kvetov, kde sa ako malý chlapec hrával s Lily. Bolo to ich obľúbené miesto, únik od reality, miesto kde všetky ich trápenia a bolesti upadali do zabudnutia. No teraz tam bol sám.

„Severus...“ vábil ho jej hlas, zamatový a plný lásky, ako si ho pamätal, no ju nikde nevidel.

„Lily... Kde si, láska?“ zašepkal.

„Poď, nechaj sa viesť vôňou kvetov...“

Náhle v diaľke začul akési šumenie. Zdalo sa, akoby ho volal ešte niekto iný. Niekto, komu už teraz veľmi chýba. Zachvel sa. Poznal ten hlas veľmi dobre. Harry. Zúfalo túžil vrátiť sa, napraviť všetky svoje chyby a začať odznova. Ako otec a syn. Vari chce tak veľa, dostať ešte jednu šancu? Bože, prosím... Prečo musí láska tak veľmi bolieť?

[ » na začiatok « ]