Kapitola:
Pridaná: 7.7.2007, 20:44:53
Čítaná: 644×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: Fiction
Postavy: Will, Ailee
Stručný dej: Pre Will a Ailee začína nový školský rok. Avšak ešte predtým treba stihnúť lietadlo, stretnúť nádherného chlapca s tými najkrajšími očami a ... nezaujímať sa o zvláštne bolesti Willinej hlavy. Ak chcete vedieť, ako bude príbeh pokračovať a čo dvojicu v škole čaká, čítajte.

Literárna forma: próza
Žáner: dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Z domu preč!!! 2 » Milé stretnutie 3 » Splnený sen 4 » Spolubývajúce 5 » Pri fontáne

Tma, ticho a pokoj. Obyčajná noc. Naokolo už nelietajú ani netopiere. V každom dome je úplná tma. Sem-tam začuť akúsi sovu zahúkať do tejto nádhernej noci. Žiadne auto ani nik iný nekazil nočný pokoj.

A v tom noc preťal výkrik. Uši trhajúci výkrik hrôzi. Vychádzal z domu v malom mestečku Blackbird. Ten výkrik zaznel tak nahlas a zretelne, že nebolo pochýb odkiaľ vychádza. Bol to istotne dom na okraji Blackbirdu. Bol to obrovský biely zámok z mnohými väžičkami a státisícami okien. Bola to napodobnenina obrovského zámku v trochu menšej podobe. Akoby tu žili potomkovia nejakej slávnej kráľovskej rodiny.

Neraz sa už obyvateľov pítali na ich minulosť i minulosť ich predkov. A pani domu im ako obvykle svojim príjemnym monotónnym hlasom milo a bez náznaku úzkosti odpovedala. Vraj nemajú nič spoločné s tými chýrmi o modrej krvi a tento zámok odkúpil jej pradedo pred osemdesiatimi rokmi.

Ľudia sklamaný tým, že ich mestečko ostane stále len mestečkom, bez akejkoľvek zmienky v historických, či dokonca svetových knihách, smutne klopili zrak a ospravedlňovali sa za zdržanie.

Pani domu bola ale príjemná pani s ešte príjemnejšou dcérkou. Pani Aunstrová bola pohľadná pani, za ktorou sa neštítil obzrieť žiaden slobodný muž.

Jej dcérka Will bola milá dievčina, ktorá (ako jej matka) tiež vyčnievala z radu pre svoj výzor.

Will otca nemala, pretože ako každému hovorila jej otec zomrel, keď mala dva rokov. Tak jej to aspoň povedala mama. Bol vojakom a zomrel pri veľmi tajnej misii. Will však o tom mala mlčať. Kvôli otravným susedom. Will má teraz 16 a chystá sa do školy. Bude študovať na najlepšej strednej škole akú poznala. Na Strontwelskej súkromnej škole v samotno Beverli Hills. Do školy má odísť dvadsiateho druhého augusta.

A vraciame sa do prítomnosti.

Dnes, dvadsiateho druhého augusta o piatej hodine rannej, preťal neznámi výkrik ulice mestečka Blacbird. Zdroj výkriku musel pochádzať z malého zámočka na okraji mesta. Výkrik znel ako ten „známi výkrik hrôzi“ z ešte známejšich hororov. Akoby nejaká pekná, blonďavá dievčina práve zbadala príšeru, ktorá bola ešte pred minútov jej priateľ. A z domu bolo počuť opäť výkrik, no tentoraz tá dievčina kričala zo svojej detskej izby na mamu.

„Mami, mami...poď sem rýchlo“, kričala Will na svoju mamu. Dvere izby sa prudko otvorili a dnu vošiel rozospatý tvor (žena) , istotne Willina mama, no s výrazom pomôcť svojej dcérke za každú cenu.

„Čo je? Deje sa niečo?“.

„Mama, mi sme zaspali. Lietadlo mi letí o hodinu. To nemôžeme stihnúť“, rozhorčene a v panike bľabotala Will. Mama na ňu nechápavo hľadela, a potom to v okamihu spánku pochopila.

„Zlatko, lietadlo letí o jedenástej a veci máš už zbalené. Auto má plnú nádrž a letisko je asi desať minút cesty odtialto. Zaručene prídeme načas.“

Will sa zatvárila zmätene. Po chvíľke odmĺky si Elisha (Willina mama) sadla vedľa dcérky a pohladila ju po jej červených, nakrátko ostrihaných vlasoch.

„Veľmi sa ti nechce z domu, však?“, opýtala sa Elisha už upokojenej Will.

„Ani nie. Budeš mi veľmi chýbať.“ Pozrela na ožmolené prsty na rukách a povedala: „Ale ani nechcem zmeškať lietadlo. To by mi Ailee nikdy neodpustila.“ Usmiala sa na mamu a dala jej pusu na rozlúčku.

Ľahla si späť do postele a mama ju ešte chvíľku hladkala po hlave. Will zavrela oči a po chvíli sa ocitla v akejsi podzemnej chodbe. Na jej konci svietilo žiarivé svetlo. Svetlo, ktoré ju volalo aby šla za ním. Vykročila teda k nemu. Veď kto by odolal takému hlasu, až náramne pripomínajúcemu otca, ktorého Will nikdy nepoznala. Pomaly sa blížila ku jej koncu. Stále videla to svetlo zreteľnejšie a zreteľnejšie. Už ho mala na dotyk ruky. Načiahla sa za ním a.....

„Will, vstávaj! Lebo zmeškáš lietadlo. A Ailee ti to naozaj nezabudne.“ Will sa strhla. To bol len sen. Ale tak reálny sen. To svetlo, bolo tak...Will ho nevedela opísať. Skutočné, žiarivé...tak blízke.

„Will, poď už dole. Hladnú ťa tam nepustím.“, kričala mama. Nemala na výber. Bude sa tým zaoberať v lietadle. Keď tam vôbec dorazí. 

Will sa naraňajkovala a spoločne s mamou čakali na príchod Ailee.

Ailee bola najlepšia kamarátka Will. Bolo to hnedovlasé dievča, ktoré bolo síce pekné, ale popri Will si ju nikto nevšímal. Niekedy jej pretiekol pohár trpezlivosti a dávala to Will aj poriadne pocítiť. Ale nevydržalo im to dlho. Hneď sa zas zmierili.

Will sedela v obývačke a nevrlo prepínala jeden program za druhým. Elisha zatiaľ ešte kontrolovala či má Will všetko.

Keď zaznel honosný zvonček pri dverách, Will k nim okamžite vyštartovala. Ailee mala na sebe, ako vždy, jej osobitý štýl oblečenia. V zásade nenosila ružovú, nikdy ste u nej nevideli vlasy v cope, vždy nosila prekrásne, pestré, kratučké sukne, tričko bez výstrihu k nej ani nejde,ale hlavne, prúžok fialových vlasov nesmel u pravej Ailee nikdy chýbať.

Žiarivo sa na Will usmiala a vrhla sa jej okolo krku.

„Si taká napätá, ako ja?“, opýtala sa prudšie ako chcela, a tak to skríkla na plné hrdlo.

„Á-áno....,“ odpovedala opatrne Will.

Potom sa Ailee pozdravila pani Aunstrovej a elegantne sa otočila za svojou mamou, ktorá už netrpezlivo čakala na rozlúčenie zo svojou dcérou. Ich lúčenie trvalo väčnosť.

Najprv sa rozplakala pani Frinchová a potom zasa Ailee. Keď to všetko konečne skončilo, Ailee ešte nazáver zakývala odchádzajúcej mame.

Rýchlo sa rozlúčila so svojim dvoj ročným bratom Sebastiánom a potom sa otočila k Will zo slovami: „Už sa neviem dočkať. Som tak strašne napätá, že som celú noc nespala.“

Pohodila vlasmi a nastúpila do auta pani Aunstrovej. Will si zobrala svoje veci a strohím krokom sa vybrala k autu.

******

Na letisko dorazili včas a Will si poriadne nahlas vydýchla od úľavi. Trvalo im síce trochu dlhšie, kým premiestnili všetku batožinu do vozíkov. Letecký pomocník(mladý chalan s kopou úhorou a nespočetnými pehami) poznamenal, že toľko batožiny namala ani Christina Aguilera, keď minule letela ich spoločnosťou. Ailee na neho hodila zúrivý pohľad a on okamžite stíchol. A to nehovorili ani o Aileenom kufre na manikúru. Bol obrovský, že ten chlapec skoro dostal pruh.

Ailee nedala nič najavo a tak len odvrkla : „Nieže s tím niečo spravíš. Je tam Francúzka kozmetika. Ak sa jej niečo stane, tak to zaplatíš.“

Prudko sa zvrtla a namierila z parkoviska k budove letiska.

Will sa ospravedlňujúco pozrela na chlapca a vydala sa za ňou.

Letiskový terminál vyzeral ako obrovské obchodné stredisko, ibaže tu sa nenachádzali butiky s vecami od Armaniho, Dolce & Gabana a Versaceho. Naopak sa tu nachádzali malé bufetíky a ´odložňa detí ´, ktorá slúžila pre rodičov, ktorý sa chceli aspoň na chvíľku zbaviť svojich malých ratolestí. Hrali sa tam s kopou bábik a autíčok. Will obzvlášť zaujal jeden chlapček, ktorý sa na ňu zo záujmom zadíval. Ona mu s úsmevom zakývala. Potom sa opäť otočila k mame a vtedy sa to stalo. Will strašne zabolela hlava, potkla sa a spadla.

„Čo to preboha vystrájaš?“ opýtala sa Elisha. Pomohla Will vstať.

„ Nič, len ma trochu zabolela hlava. Ale už mi je fajn. Bolo to len kratučké pichnutie v hlave. Asi to bude len kvôli tej nepokojnej noci.“ Odpovedala Will a usmiala sa na mamu a Ailee, ale stále sa necítila tak dobre, ako im opísala. Hlava jej akosi oťažela a mala ju ako v kliešťoch. Nedalo jej, ale mala podozrenie, že tú bolesť spôsobil ten chlapček.

Okamžite to ale pustila z hlavy, pretože to bolo príliš nereálne. Mala by už prestať čítať toľko fantasy.

„Zlatko, viem že to bude znieť čudne, ale nemala by si ísť do tej školy. Tá bolesť môže byť nebezpečná. Môže to byť nejaká choroba alebo niečo ešte horšie,“ povedala jej mama s trochu roztasením hlasom.

Will jej zbadala na tvári znepokojenie a ohromenie z tejto situácie. Will jej už chcela odporovať, no v tom sa do situácie zamiešala Ailee.

„Ale, pani Aunstrová, Will bude v pohode. Museli to byť len stresy zo školy. Will je úplne v pohode a istotne jej nič nie je. Veď je zdravá a pred prijatím sa podrobila testom v nemocnici. Nič jej nie je a je úplne zdravá,“ povedala panovačne

Will sa obrátila k mame a pravdivo prikývla. Veď Ailee mala pravdu. Will sa tím testom podrobila a uspela na stodesať percent.

„Mami som v pohode a Ailee má pravdu. Nechaj to tak. Ak sa niečo také zopakuje, budeš prvá, ktorá sa o tom dozvie.“

„Asi máš pravdu.“ povedala, ale netvárila sa pokojnejšie.

„Mali by sme ísť, lebo potom Will dostane skutočný záchvat, ak zmeškáme let.“ povedala Ailee a spolu s Willinou mamou sa vybrali k bariére na chodbu k lietadlu. Will sa ešte raz zadívala na chlapca, no ten jej už nevenoval pozornosť, pretože ho viac zaujímalo červené malé autíčko. Will sa teda pobrala za nimi a mysliac na chlapca do niekoho vrazila.

„Prepáčte,“ zajachtala „je mi to ľúto.“ Will sa pozrela komu sa to ospravedlňuje a skoro jej vyrazilo dych. Vrazila do úžasného chlapca. Mohol mať okolo 17-18 rokov no pôsobil veľmi vyspelo. Chlapec mal krásne čierne vlasy, ktoré mu padali do ešte krajších hnedých očí.

„Nevadí,“ povedal „ nedával som pozor.“ Usmial sa, obišiel Will s krásnym pohľadom upretím na ňu a pobral sa svojou cestou.

Will tam zostala stáť, ako obarená. Po chvíľke si uvedomila, kde je a kde sa musí rýchlo dostať. Zamierila teda rýchlo k bariére a neskôr dostihla obe dámy.

Eilsha zastala a zadívala sa na Will. Tá ale pokračovala ďalej mysliac na chalana a podobné hlúposti. Potom zastala a zadívala sa na mamin uslzený pohľad. A pre Will nastala práve chvíľka nechceného lúčenia. Rovnako, ako u Ailee aj toto lúčenie bolo nekonečné.

„ Hneď po pristáti mi zavolaj a dávaj si na seba pozor,“ jachtala plačúco mama. Nastalo posledné objatie a Will sa už náhlila k lietadlu.

Posledný pohľad a Elisha sa stratila Will z dohľadu.

[ » na začiatok « ]