 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Keď láska bolí...42. kapitola: Pravda o diadémeHarry utekal do Veľkej siene a absolútne ignoroval všetky šokované výkriky na jeho adresu či vydesené pohľady. Bolo mu to momentálne jedno. Musel nájsť Rona a Hermionu. A potom zájsť za Sivou dámou. Veľká sieň bola plná ospalých študentov, nasilu vytiahnutých z postelí, v županoch či cestovných plášťoch odetých na pyžamách a značne vydesených. Zovšadiaľ sa ozývali bojazlivé i vzrušené hlasy a špekulácie o tom, čo sa muselo stať keď ich takto neskoro zobudili a dali zvolať. Sem-tam zaznelo aj Harryho meno, no sám tomu nevenoval pozornosť. Očami mapoval situáciu v sieni. Carrowovcov nebolo nikde vidieť, čo pokladal za dobrý znak, lebo to znamenalo, že stále hľadajú Snapa. To im ešte nejaký čas potrvá a on získa náskok. Hoci si to nechcel nahlas priznať, v hlave sa mu ozýval slabý hlások, že v momentálnej situácii Carrowovci preňho nepredstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Jeho hrozba má meno Voldemort. Snáď získa dostatok času na to, čo musí urobiť. Pred študentov predstúpila profesorka McGonagallová a v sieni sa okamžite rozhostilo ticho. Všetky oči sa upierali na ňu a čakali, kedy sa ujme slova. „Hrad je v nebezpečenstve. Ten-Čo-Ho-Netreba-Menovať na nás o chvíľu zaútočí.“ Sieňou sa ozvali vydesené výkriky, no profesorka ich ignorovala a pokračovala ďalej. „Nemáte sa čoho báť. Odvedieme vás do bezpečia. Evakuovať budeme postupne, po fakultách. Prefekti zoradia svoju fakultu a odvedú zverencov na určené miesto. Ale ak by mal niekto z plnoletých študentov, zdôrazňujem plnoletých, záujem zostať a bojovať, nebudeme vám v tom brániť. Ozval sa slabý potlesk a nadšené výkriky z radov starších študentov. No Harry takmer nič z toho nevnímal, zakrádal sa popri stene a jeho oči blúdili po chrabromilskom stole. „Okolo hradu sme už zabezpečili ochranu,“ pokračovala profesorka McGonagallová. „Ale nevieme ako dlho vydrží. Preto vás dôrazne žiadam, aby ste sa nezdržovali a robili iba to, čo vám prefekti povedia. Nemáme veľa času, nesmieme premárniť ani sekundu. Prefekti, príďte ku mne dopredu, prosím.“
Miestnosť odrazu preťal vysoký a chladný hlas. Zdalo sa, že vychádza zo samotných stien. Spôsoboval muky a bol tak odporne syčivý a intenzívny, že väčšina študentov si zapchávala uši a tí ostatní sa len vydesene obzerali. Harryho jazva v tú chvíľu takmer explodovala. Ledva sa udržal na nohách. „Viem, že sa chystáte bojovať. No proti mne vyhrať nemôžete. Zachráňte si životy. Ja vás nechcem zabiť. Čarodejnícka krv je vzácna. Vydajte mi Harryho Pottera. Viem, že je tu. Dajte mi ho a ušetrím vaše životy. Dajte mi Harryho Pottera a dobre sa vám odmením. Máte čas do polnoci. Potom bez milosti zaútočím.“ Nastalo ticho. Všetky hlavy sa otáčali, všetky oči našli Harryho a ten tam stál ako soľný stĺp, triasol sa na celom tele, neschopný pohybu. Pripadal si ako nejaká muklovská celebrita v tieni reflektorov. „Pozrite sa, tam je!“ ozval sa odrazu hlas od slizolinského stola a Harry v ňom spoznal Pansy Parkinsonovú. Harryho sa zmocnil strach. Nestihol však ani zareagovať, keď sa zoči-voči Slizolinčanom postavili najprv Chrabromilčania, ku ktorým sa pridali aj Bystrohlavčania a Bifľomorčania. Vytvorili tak živú reťaz, čím dali jasne najavo svoju oddanosť a odhodlanie chrániť Harryho vlastným telom. Harry akoby skamenel. Od dojatia mu zvlhli oči a v tej istej chvíli pochopil, že hoci o ňom Prorok za posledný rok popísal kadejaké veci, dôveru ľudí nestratil. Napriek všetkým nezmyslom a klamstvám, ktoré sa im Denný prorok neustále snažil servírovať, Harry Potter je pre nich hrdina. „Ďakujem, slečna Parkinsonová,“ pokračovala profesorka McGonagallová, na tvári stopy dojatia. „Vy odídete zo siene ako prvá. Nasledujte pána Filcha. A ostatní z vašej fakulty pôjdu za vami. Bystrohlavčania, teraz vy,“ prikázala, keď aj posledný Slizolinčan opustil sieň. „Potom bude nasledovať Bifľomor a nakoniec Chrabromil.“
Veľká sieň sa pomaly vyprázdňovala. Nikoho neprekvapilo, že pri slizolinskom stole neostal jediný študent. Pri bifľomorskom a bystrohlavskom ostalo niekoľko starších študentov a od chrabromilského stola musela profesorka McGongllová mladších študentov nasilu vyháňať. Najviac práce mala s Ginny, nakoniec ju z Veľkej siene musela osobne vyviesť pani Weasleyová. „Kde je Ron a Hermiona?“ opýtal sa ho pán Weasley, keď Molly odviedla Ginny. „Ja... neviem...“ Harry začínal prepadať panike. Bez Hermiony to nezvládne. Akosi si za posledné mesiace zvykol, že Hermiona je mozog celej akcie. Nevnímal, že McGonagallovú vystriedal Kingsley a predostrel bojový plán. Bol až príliš zabratý do sebaľútosti a sústredený na svoje problémy, že mu úplne unikalo, čo sa deje popri ňom. „Potter,“ ozvalo sa mu odrazu pri uchu a niečia ruka spočinula na jeho pleci. Strhol sa a vyľakane sa obzrel. Stála pri ňom profesorka McGonagallová. „Nemáte niečo hľadať?“ „Čože?“ nechápavo na ňu hľadel a snažil sa pochopiť význam jej otázky. „Ach, áno!“ zvolal, keď si uvedomil, kvôli čomu sem vlastne prišiel. Ronova a Hermionina neprítomnosť ho úplne vyviedla z miery. „Tak choďte, Potter, nemáte veľa času! Polnoc je tu čo nevidieť.“ „Áno, ja... idem.“
Rozbehol sa preč, netušiac ako v tom zmätku nájde Sivú dámu. Všade vládol chaos. Stovky študentov prúdili po schodoch smerom k núdzovej miestnosti a tí, čo ostávali, sa pripravovali na boj, Kingsley vydával inštrukcie, profesori sa dohadovali na stratégii. Musel na chvíľu zastaviť a utriediť si myšlienky. Upokoj sa, Harry. Sústreď sa na to, že musíš nájsť Sivú dámu. Zvládneš to... Odrazu zbadal vznášať sa vo vstupnej hale perlovo-bielu postavu. Nezaváhal ani na sekundu a rozbehol sa ku nej. „Nick!“ volal a usiloval sa prekričať ten hurhaj čo vládol na chodbe. Všade sa ozýval dupot, krik a hlasy plné obáv. „Nick,“ dychčal Harry, keď sa k nemu konečne pretlačil cez príval študentov. „Potrebujem pomoc... Kde nájdem Sivú dámu? Je to dôležité...“ Takmer bezhlavý Nick sa zatváril prekvapene a dotknuto. Skrížil ruky na hrudi a trochu urazene sa opýtal. „Sivú dámu? Prečo práve ju? Nemôžem ti pomôcť ja?“ „Musí to byť ona. Ide o Bystrohlav. Prepáč.“ „Ach, no keď to musí byť ona,“ zatváril sa Nick sklamane a obzeral sa okolo seba. „Pozri Harry, tam je!“ zvolal a priesvitným prstom ukázal kamsi ponad hlavy študentov na mladú, dlhovlasú ženu. „Ďakujem Nick!“ zakričal Harry a už ho nebolo. Rozbehol sa smerom, ktorý mu ukázal chrabromilský duch. No žena zbadala, že na ňu Nick ukazuje a prešla cez stenu do vedľajšej chodby. Harry utekal za ňou. Keď dobehol do chodby, kam mu ušla, videl, ako mu uniká opäť. „Počkajte, vráťte sa!“ kričal za ňou. Na jeho počudovanie ho poslúchla a zastala. Keď za ňou dobehol, skúmavo si ho obzerala. „Vy ste Sivá dáma?“ Prikývla, ale neodpovedala. „Ja.... Potrebujem sa s vami rozprávať. Ide o... ten stratený diadém.“ V očiach sa jej nebezpečne zablyslo a na perách jej pohrával pohŕdavý úškrn. „Bohužiaľ, s týmto vám nemôžem pomôcť,“ povedala a otočila sa na odchod. „Počkajte!“ Harryho sa opäť začínala zmocňovať panika. S odmietnutím nepočítal. Ak ju nepresvedčí, aby mu o ňom povedala, nikdy ten posledný horcrux nenájde a jeho obeť bude zbytočná. „Prosím. Je to dôležité. Otázka života a smrti. Musím ho nájsť. Ak je v Rokforte, prosím, povedzte mi to.“ „Prečo by som to mala povedať práve vám? S tým diadémom ma otravujú študenti už niekoľko storočí,“ odfrkla si Sivá dáma. „Ja ho nechcem pre seba. Nechcem ho kvôli jeho vlastnostiam. Ja... Chcem ho zničiť.“ „To tvrdili viacerí... A napriek tomu ho jeden z nich znesvätil!“ vykríkla a Harrym myklo. „Ale ja ho naozaj chcem zničiť!“ Harry sa musel veľmi premáhať aby nekričal. „Ak ho zničím, zničím aj Voldemorta. Alebo vám na tom nezáleží?“ Pri Voldemortovom mene sa Sivá dáma striasla a neprítomne hľadela ponad Harryho a na tvári sa jej mihol tieň hnevu. „Ako sa opovažujete pochybovať..?“ „Tak mi pomôžte! Už nemám veľa času. O chvíľu Voldemort zaútočí na hrad. Ja ten diadém MUSÍM nájsť. A zničiť skôr, ako ma Voldemort zabije. Ak sa mi to nepodarí, moja obeť bude zbytočná.“ Môže duch zblednúť ešte viac? Ak by to bolo možné, Sivá dáma by už zdesením úplne splynula so stenou za ňou. Pri Harryho slovách iba zalapala po dychu. Taký mladý a toľko toho musí uniesť na svojich pleciach. Ledva dospel a musí čeliť tým najhorším démonom. Zlu. Strachu. Vedomiu, že on je ten, čo musí spasiť svet... „Tak teda... dobre. Pomôžem vám...“ vyjachtala nakoniec. „Diadém mojej matky...“ „Vašej matky?“ Harry na ňu civel s otvorenými ústami. „Áno. Ja som... bola som... Helena Bystrohlavová a Brunhilda bola moja matka.“ „Keď ste jej dcéra, musíte vedieť, čo sa s ním stalo,“ do Harryho sa začala vkrádať nádej. Bude to dobré, Harry... „Pravdaže viem. Ja... Ja som ho... ukradla,“ hesla tak potichu, že ak by Harry nestál tak blízko, určite by jej nerozumel. „Prečo?“ „Chcela som byť múdrejšia ako moja matka. Tak som jej ho ukradla a utiekla.“ Harry netušil, kedy sa udiala tá zmena, že mu Helena začala dôverovať, a hoci mal na jazyku množstvo otázok, neodvažoval sa ju prerušiť. Tušil, že odpovede na ne sa skôr či neskôr dozvie. A tak bez slova počúval jej príbeh. „Ukradla som diadém a ušla. Mama vraj nikdy nepriznala, že zmizol, ani to, že som ušla. Ja som ju hnusne zradila a ona ma i napriek tomu neustále milovala a kryla. Ukrývala som sa niekoľko rokov. V jednom lese, ďaleko odtiaľto. Jedného dňa sa všetko zmenilo. Muž, ktorý ma dlhé roky miloval, no ja som ho vytrvalo odmietala, ma tam našiel. Povedal mi, že moja matka je smrteľne chorá a zúfalo ma túži ešte raz vidieť. Očakával, že sa s ním vrátim a vydám sa zaňho. No ja som sa bála. Reakcie mojej mamy, jej nevysloveného sklamania z mojej zrady, i z toho, že budem musieť zase čeliť neželanému dvoreniu. A tak som odmietla. Snažil sa ma prinútiť násilím, keď ani to nepomohlo, v záchvate zlosti ma zabil. Vzápätí ho premohli výčitky a sám si siahol na život.“ „A diadém? Čo sa s ním stalo?“ „Ostal vo svojom úkryte. V starom dutom strome hlboko v lese.“ „Kde?“ „V opustenom lese v Albánsku. Bol by tam ostal naveky, keby...“ „Albánsko,“ zopakoval Harry a pomaly mu celá mozaika začala do seba zapadať. Kúsok po kúsku vytvárali ucelenú skladačku. Nespomínal Dumbledore, že po škole, v období, keď pracoval u Borgina a Burkesa, Tom Riddle na istý čas zmizol? Nemohol práve ten čas využiť na to, aby našiel dávno stratený diadém? Ale ako by sa o ňom dozvedel? „Vy ste ten príbeh už kedysi niekomu rozprávali, však? Jednému študentovi...“ Mlčky prikývla. Tak sa o ňom Voldemort teda dozvedel. Vytiahol z Heleny miesto úkrytu, a len čo sa mu po opustení Rokfortu naskytla vhodná príležitosť, vybral sa do toho lesa a diadém vzal. A neskôr sa tie odľahlé albánske lesy mohli stať dokonalým útočiskom počas desiatich rokov, čo nemal vlastné telo. To však nevysvetľuje, čo potom s diadémom urobil. Ako vzácny horcrux ho nemohol nechať v tom lese. Čo ak ho tajne vrátil na jeho pôvodné miesto, do jeho pravého domova? Celý čas sme na to išli zle... On neprišiel nič vziať, ale odložiť si tu. A tá žiadosť o miesto bola len fraška, zásterka, musel predsa vedieť, že mu Dumbledore to miesto nedá. Ale jeho krátka návšteva hradu mohla stačiť na to, aby diadém ukryl. „Takže v ten deň, keď prišiel žiadať o miesto, diadém ukryl v hrade!“ vykríkol Harry nahlas svoju poslednú myšlienku, na čo sa Helena strhla, ale na perách jej pohrával jemný úsmev. „Ale... Kde ho ukryl? Vy to viete, však? Prosím, povedzte mi to a ja vám prisahám, že ten diadém raz a navždy zničím.“ „Verím ti,“ usmiala sa Sivá dáma. „Diadém je tam, kde je všetko skryté. Ak sa musíš pýtať, nedozvieš sa. Ak to vieš, otázky sú zbytočné. Veľa šťastia, Harry Potter!“ S tými slovami Helena Bystrohlavová odletela preč. „Ďakujem vám!“ stihol za ňou ešte zakričať Harry.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|