 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Keď láska bolí...38. kapitola: V Rokvilletááák, konečne nastal čas aj na túto kapitolu, ktorú mám napísanú už niekoľko týždňov ;-) ............................................................................................................
Harry bol pripravený na všetko, ale toto ho vážne nepríjemne prekvapilo. Len čo sa primiestnili na hlavnú ulicu Rokvillu, slabo osvetlenú pouličnými lampami, pred hostinec U troch metiel, ozval sa ohlušujúci výkrik. Niečo podobne hrozné jakživ nepočul. Muklovská poplašná siréna bola v porovnaní s tým zvukom rajskou hudbou. Inštinktívne si všetci traja zapchali uši a zmätene sa obzerali okolo seba, hľadajúc zdroj toho odporného jačavého a nervy drásajúceho zvuku. V tme, ktorá už sadla na krajinu v celej svojej sile, toho veľa nevideli, no cítili, akoby ich to obklopovalo navôkol. O chvíľu zvuk akoby mávnutím prútika ustal a oni si na okamih vydýchli. Z troch metiel však vybehli štyria maskovaní muži, s kapucňami na hlavách a vytasenými prútikmi v rukách, osvetľujúc ulicu a hľadajúc narušiteľov. „Smrťožrúti,“ šepol Harry. „Myslím, že ma čakali. Veď-Viete-Kto vedel, že sem prídem.“ „Potter! Vieme, že si tu, neujdeš nám!“ vykríkol jeden zo smrťožrútov, čím potvrdil Harryho obavy, a jeho drsný hlas sa rozliehal po okolí. „Čo urobíme, Hermiona?“ vydesene pískol Ron. „Odmiestnime sa, kým sa dá ujsť!“ Harry vedel, že je to zbytočný pokus, že to všetko je pasca nastražená na neho a niet odtiaľto úniku. Vo chvíli, ako sa Hermiona márne pokúšala odmiestniť ich niekam do bezpečia, ten drsný hlas sa ozval opäť. „Potter! Zbytočne sa ukrývaš, nemáš sa odtiaľto ako dostať... Si v pasci.“ Harry z jeho hlasu cítil výsmech, no i radosť, že sa im ho konečne podarilo dostať. Odtiaľto im predsa neujde. „Čo teraz?“ šeptom sa opýtala Hermiona. „Pokúsme sa niekde ukryť,“ navrhol Harry. „Vedia síce, že sme tu, ale nevedia kde, keďže nás nevidia. Ak budeme ticho, nemajú šancu nás nájsť.“ Hermiona sa zatvárila trochu pochybovačne, no napriek tomu začali v najväčšej tichosti cúvať a vzďaľovať sa preč od smrťožrútov. Išlo to veľmi ťažko, keďže museli byť naozaj potichu, aby ich neprezradil žiadny zvuk, a traja pod plášťom to už bol trochu problém. Tma hustla, svetlá na ulici zhasínali. Harry bol presvedčený, že to nie je náhoda. „Potter! My si ťa nájdeme! A ak by sa ti aj nejakým zázrakom podarilo odtiaľto ujsť, do hradu sa nedostaneš!“ „Nemá Potter náhodou neviditeľný plášť?“ Harry stuhol. Hoci by ich teraz celkom dobre ochránila aj tma, bez plášťa sú stratení. „Accio Potterov plášť!“ zvolal smrťožrút v okamihu, keď Harry pevne pridržiaval okraje neviditeľného plášťa, v snahe ochrániť ho za každú cenu. No nič sa nedialo, plášť sa ani len nepohol, akoby naň privolávacie zaklínadlo vôbec nepôsobilo. „Takže nie si pod plášťom. Nevadí, poznám lepší spôsob,“ zvolal smrťožrút, zatiaľ čo Harry stále cúval dozadu a Ron mu dosť bolestivo skočil na nohu, takže od bolesti takmer vykríkol. Ulicou sa začal šíriť neprirodzený chlad, plaziac sa ako had a zaplavoval ich vnútra pocitom strachu a zúfalstva. Harry tie pocity dôverne poznal a s hrôzou si uvedomil, že tentoraz sú naozaj v pasci. Na to, aby dementorov odohnal, musí vyčarovať Patronusa, no tým sa načisto prezradí. Dementori alebo smrťožrúti. Čo je horšie? Čo mám robiť? zaúpel. Chlad sa šíril po celej ulici i priľahlých uličkách, do ktorej sa práve chystal Harry zahnúť, malé kaluže, nemí svedkovia nedávneho dažďa, zamŕzali ako uprostred tuhej zimy a Harryho sa začala zmocňovať panika a beznádej. Dementori sa kĺzavo približovali, boli čoraz bližšie, priťahovalo ich zúfalstvo a Harry prestával rozumne myslieť. Všade prítomný chlad mu ochromoval nielen telo, ale aj myseľ. Už ani nemali kam cúvať. Chrbtom narazili do akejsi steny, no v tej tme nemali ani len predstavu kde vlastne sú. „Harry, rob niečo!“ bedákala Hermiona. „Dostanú nás!“ Konal impulzívne. Zdvihol prútik a mysliac pri tom na Ginny, zašepkal: „Expecto patronum!“ Z konca jeho prútika vyskočil majestátny a žiarivo strieborný jeleň. Niekoľkými skokmi sa vrhol na dementorov a všetkých ich odohnal. „Tam je!“ zvolal jeden zo smrťožrútov. „Videl som jeleňa. Tam, pri krčme U kančej hlavy!“ Smrťožrúti sa rozbehli Harryho smerom a kým ten v panike rozmýšľal, čo urobí, neďaleko od nich zavŕzgali dvere a akýsi mužský hlas zakričal: „Potter, poďte dnu, rýchlo!“ Harry ani na chvíľu nezaváhal, nezapochyboval. Nerozmýšľal nad tým, či to nie je nebezpečné, ďalšia nastražená pasca. V tej chvíli bolo preňho dôležité iba to, že sa zachránil pred smrťožrútmi. Všetci traja sa vrhli do otvorených dverí. „Choďte hore, plášť si neskladajte a hlavne buďte ticho,“ zahundral muž, keď popri nich vychádzal na ulicu. Než zabuchol za sebou dvere, Harry vnímal hlasy smrťožrútov, ktorí už boli veľmi blízko. Zhlboka si vydýchol a zmocnil sa ho pocit úľavy. Nech bol ten človek ktokoľvek, práve im zachránil život. Ja som taký idiot, nadával si v duchu. Ako mu mohlo vlastne napadnúť, že sa im podarí prekĺznuť do Rokfortu, keď veľmi dobre vedel, že si naňho v Rokville s najväčšou pravdepodobnosťou počkajú? Mohol predsa predpokladať, že Voldemort a smrťožrúti urobia všetko pre to, aby ho dostali.... Čo si vlastne myslel? Ochromila jeho zmysly vidina posledného horcruxu? Ale ako sa teraz dostanú do hradu? Ak nenájdu a nezničia aj ten zvyšný kúsok Voldemortovej duše, tak toho po moci a krvi bažiaceho netvora nikdy neporazia. Zatiaľ čo sa Harry utápal v chmúrnych myšlienkach, Hermiona ich spoľahlivo viedla hore schodmi do skromne zariadenej obývačky. Teraz, keď odrazu prudko zastala, sa Harry zmätene obzeral, kde sa vlastne nachádzajú. „Harry? Vieš, kde sme?“ oslovila ho Hermiona keď nadobudla pocit, že Harry nevníma okolie. „Nie,“ priznal úprimne, lebo naozaj nemal poňatia kde sa ocitli. „V bare U kančej hlavy. Teda, aby som bola presná, v byte nad ním.“ „Čože?“ akosi neprítomne reagoval Harry, lebo cez otvorené okno v miestnosti bolo počuť zvonka krik a Harry nepochyboval o tom, že tie zvýšené hlasy patria smrťožrútom a ich záchrancovi. „Ach, Harry, ty si taký nevšímavý,“ vzdychla si Hermiona. „Zamyslel som sa, sorry... A ty si nás predsa viedla,“ popudlivo sa bránil Harry, „To si si vôbec nevšimol, že sme išli popri bare? Takmer si vrazil do stola..“ „Nie,“ odvrkol Harry. „Premýšľal som, ako sa odtiaľto dostaneme do hradu.“ „To bude asi menší problém, keďže všade na okolí hliadkujú smrťožrúti.“ Harry chcel práve niečo odvrknúť, keď ho zaujalo dianie z ulice. Krik vonku neustával, hlasy boli čoraz hlasnejšie a Harry s priateľmi, stále ukrytí pod neviditeľným plášťom, podišiel k oknu a sledoval, čo sa deje. V ich záchrancovi, ktorý bol ako jediný bez kapucne, spoznal teraz barmana z Kančej hlavy. „Čo to má znamenať? To vy ste sem poslali tých dementorov?“ oboril sa na jednu z postáv v kapucni. „Nehovoril som vám už niekoľkokrát, že si to neželám?“ „Kde je?“ zrúkol smrťožrút namiesto odpovede. „Kto?“ „Potter.“ „Potter?“ zasmial sa ich záchranca. „Čo by tu ten robil?“ „Teba do toho nič nie je,“ odvrkol mu smrťožrút. „Tak kde je?“ „A odkiaľ to mám, podľa teba, vedieť, ty idiot? Tu nebol.“ „Klameš. Videl som jeho Patronusa. Bol to jeleň.“ „Áno? Jeleň?“ posmešne zatiahol barman. „Myslíš toto? Expecto Patronum!“ zvolal a z konca prútika vyskočilo niečo obrovské a rohaté. „Nie,“ pokrútil smrťožrút hlavou. „Hovorím ti, videl som jeleňa.“ „A ja ti hovorím, že Potter tu nie je. Patronusa som vyčaroval ja. A je to koza! Asi by si mal skočiť k svätému Mungovi, nech ťa prezrú,“ odvrkol mu barman. Zvyšní traja smrťožrúti vybuchli do smiechu, urazený muž očervenel a nahnevane sa oboril na barmana. „Videl som jeleňa. Ale možno... možno som sa pomýlil,“ mrmlal si a zdalo sa, že zabudol čo vlastne chcel. Odrazu si však zrejme uvedomil, kvôli čomu tam je, a oboril sa na barmana. „A vôbec, čo robíš po zotmení vonku?“ „Do toho zase teba nič nie je. Som slobodný človek. Bývam tu a nikto mi nebude prikazovať ani zakazovať, čo môžem či nemôžem robiť. Keď potrebujem vyjsť na ulicu, tak to urobím. Nikto mi to nezakáže.“ „Takže to ty si narušil zákaz vychádzania po zotmení a spustil to vreštiace zaklínadlo?“ „A snáď si si nemyslel, že by sa tu naozaj objavil Potter??“ posmešne sa opýtal barman, čím smrťožrúta dokonale zmiatol. „Nebuď drzý... aby si nedopadol zle...“ „A čo? Zavriete ma do Azkabanu? Joj, normálne si mi nahnal strach. Som zvedavý, kam by ste si potom chodili uzatvárať tie vaše pochybné kšefty....“ „Dávaj si pozor,“ varoval ho smrťožrút. „Ak ešte raz porušíš zákaz vychádzania po zotmení, už nebudeme takí ohľaduplní,“ upozornil ho a smrťožrúti sa vrátili na hlavnú ulicu.
Harry si uľahčene vydýchol. Opäť mu raz niekto zachránil život. Vidiac vzďaľujúce sa postavy v kapucniach, zatiahol závesy a stiahol z nich plášť. Ron s Hermionou si sadli na drevené stoličky, ktoré vyzerali, že sa každú chvíľu rozpadnú, no on ostal stáť chrbtom otočený k oknu. „To bolo o chlp,“ vzdychla si Hermiona. „Nebyť pomoci toho barmana, tak neviem...“ Konečne mali možnosť obzrieť si miestnosť, v ktorej našli dočasné útočisko. Bola to malá, jednoducho zariadená obývačka so starým stolom, niekoľkými stoličkami a ošúchanou pohovkou. O pôvodnom zariadení izby vypovedal aj zodratý koberec. Útulnejší ráz dodával miestnosti malý kozub, nad ktorým visel obraz. Olejomaľba plavovlasej dievčiny. Na schodoch sa ozvali kroky. To sa ich záchranca vracal naspäť a v ruke niesol peceň chleba a krčah s vodou. „Vy traja ste už načisto prišli o rozum, keď ste sa tu objavili? Načo ste sem vlastne prišli?“ vrčal, keď položil na stôl tácku s chlebom a mávnutím prútika pričaroval tri poháre s naplnil ich vodou. Ron a Hermiona sa hneď pustili do jedenia, akoby pred pár hodinami vôbec nejedli. Harry pomaly pristúpil k stolu a iba zalapal po dychu, keď si barmana obzrel zblízka. Díval sa do vychudnutej tváre a modrých očí rámovaných okuliarmi. Ešte aj tie dlhé, rozpustené biele vlasy... V mysli sa mi vybavila bolestná spomienka. Dumbledore padajúci z Astronomickej veže, Dumbledorove nehybné telo na tráve. „Vy ste... Aberforth,“ vydýchol. „Ďakujem vám, zachránili ste nám život.“ Barman zahundral. „Áno, som. A teraz si sadni a najedz sa.“ Harry sa nedal dva razy núkať. Aj on sa cítil, ako keby jedol naposledy pred niekoľkými dňami. Vari ich ten zážitok s dementormi natoľko rozrušil? Po chvíli ticha, ktoré bolo prerušené občasným sŕkaním vody zo strany Rona, barman prehovoril opäť. „Ale neodpovedal si mi na otázku, Potter. Načo ste sem prišli?“ „Ja... My... Musíme sa dostať do Rokfortu.“ „Zbláznil si sa?“ „Musíme,“ trval na svojom Harry. „Jediné, čo vy traja musíte, je dostať sa odtiaľto preč. Do rána prečkáte tu a potom sa pod neviditeľným plášťom odmiestite niekam do bezpečia.“ „Nie,“ pevne povedal Harry. „Čo nie?“ „Neodídeme. Musíme sa dostať do hradu. Dumbledore... teda váš brat ma poveril jednou úlohou.“ „Ale nepovedz... A je to ľahká úloha? Príjemná? Taká, ktorú zvládne aj nevyučený čarodejník?“ „Nie, ale...“ „Alebo taká, pri ktorej nikto nezomrie?“ „Nie, ale... Váš brat chcel...“ „Môj brat chcel veľa vecí. A ľudia pri ich plnení zvyčajne trpeli. Nebuď hlúpy, vykašlite sa na to a choďte odtiaľto čo najďalej. Zachráňte si život, Potter.“ „Nemôžem. Musíme...“ „Nemusíte nič,“ drsne ho prerušil Aberforth. „Albus je mŕvy.“ „Ja viem, bol som pri tom!“ skríkol Harry a vyskočil, hoci sa zúfalo snažil ovládnuť. Hľadel barmanovi priamo do očí. Do očí, ktoré mu až bolestne pripomínali bývalého rokfortského riaditeľa, ktorý... Ktorý zomrel rukou jeho otca. „A verte mi, nie je to moja najpríjemnejšia spomienka. A práve preto, aby som zabránil ďalšiemu zbytočnému zabíjaniu, musím tú úlohu, čo mi zveril, vykonať až do konca. Ak sa mi to podarí, zachránime svet od Veď-Viete-Koho.“ Aberforth si posmešne odfrkol. „Naozaj si myslíte, že vy traja dokážete zbaviť svet Veď-Vieš-Koho?“ „Áno.“ „Si blázon, Potter!“ „Možno som, ale nie je v mojej povahe vzdávať sa. Najmä keď sme už tak blízko. „No keď myslíš,“ rezignoval barman. „Chcel som ti len dobre. Ale je ti jasné, že do hradu sa nedostaneš bez toho, aby si neskončil v rukách smrťožrútov či dementorov? Tých neoklame ani neviditeľný plášť.“ „Som si toho vedomý.“ „A aj tak chceš riskovať svoj život?“ „Áno.“ „Naivný blázon... Môj brat mal na teba zlý vplyv.“ Harry sa pri tomto vyhlásení musel chtiac-nechtiac pousmiať. Akosi si nevedel predstaviť Albusa Dumbledora v pozícii, aby mal na niekoho zlý vplyv. Veď bol dobrák od kosti. Nech už v mladosti povyvádzal čokoľvek, určite svoje skutky neskôr oľutoval a robil všetko preto, aby svoje chyby napravil. Áno, kniha Rity Skeeterovej v ňom vzbudila vtedy isté pochybnosti, ale za tých pár mesiacov mal dostatok času o všetkom popremýšľať. A rozhodol sa Dumbledorovi veriť. Hoci mu možno niektoré veci zamlčal, ale určite iba preto, lebo chcel, aby na to Harry prišiel sám, aby si otestoval svoje sily a myslenie. „Prečo to všetko robíš? Prečo niekam neujdeš a neukryješ sa?“ „Už som vám povedal, musím poraziť Veď-Viete-Koho. Musím to byť ja. A skrývanie sa by mi nepomohlo, on by si ma skôr či neskôr aj tak našiel a zabil,“ vyhŕkol a v očiach sa mu zračilo odhodlanie. Už aj tak je dosť zúrivý, že mu neustále unikám.... „Prepáčte, pane, ale naozaj musíme ísť, takže ak nám nepomôžete...“ „Nepovedal som, že nie. Keď si teda taký tvrdohlavý, pomôžem vám,“ odvrkol barman a stíšeným hlasom pokračoval. „Ale uvedomuješ si, že ideš v ústrety smrti?“ Harry sotva postrehnuteľne prikývol. Áno, uvedomoval si to a čím bližšie Rokfortu bol, tým viac sa ho zmocňovali obavy a panika. Jeho inštinkt mu našepkával, že dnes v noci sa to pre jedného z nich skončí. Buď on alebo Voldemort. Ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive... No najprv ešte musia nájsť posledný horcrux a zničiť ho, ako aj tú šálku, ktorá ho akosi začínala páliť vo vrecku bundy. Barman podišiel ku kozubu a prihovoril sa portrétu plavovlasej dievčiny. „Vieš, čo máš robiť...“ Po tých slovách sa dievča usmialo a z obrazu odišlo dlhým tunelom namaľovaným za ňou. Harry iba užasnuto pozeral, ako sa im postupne vzďaľuje, až z nej ostala iba malá bodka, ktorá po malej chvíli zmizla tiež.. „To je... To bola vaša sestra, však?“ opýtala sa Hermiona keď sa aj ona spamätala z toho zvláštneho zážitku. „Ariana?“ „Áno, ale teraz nie je čas rozprávať sa o mojej sestre. Musím vám povedať niečo dôležitejšie. Existuje iba jedna cesta ako sa odtiaľto dostanete na Rokfort bez toho, aby vás chytili len čo tam vkročíte. Všetky doteraz známe tajné chodby sú uzavreté alebo zavalené, a kontrolujú ich dementori. V škole vám už nepomôžem, tam ste ponechaní sami na seba. Ale upozorňujem vás, Rokfort nebol nikdy tak prísne strážený ako teraz za Snapovho režimu.“ „Prečo asi,“ zahundral Harry, a chcel podotknúť niečo štipľavé na Snapovu a Voldemortovu adresu, keď ho na obraze upútali dve bodky, ktoré sa neustále zväčšovali. Vracia sa, pomyslel si. A nie je sama. Ale kto...? No ledva stihol tú myšlienku dokončiť, na obraze zbadal známu postavu. Srdce mu poskočilo, keď videl tie čierne vlasy, o dosť dlhšie ako obvykle, okrúhlu tvár, a hoci mal oblečenie roztrhané a kríval, z očí mu sršala radosť. „Neville,“ šepol a v tom momente sa obraz vyklonil dopredu ako dvere a odokryl vchod do tunela, z ktorého vyliezol skutočný Neville Longbottom. Zoskočil z krbovej rímsy a objal Harryho. „Harry! Ty si sa vrátil! Ja som to vedel, dúfal som, že sa vrátite!“
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|