Kapitola:
Pridaná: 19.6.2015, 19:35:28
Čítaná: 235×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

ahojte, konečne pridávam ďalšiu kapitolu. Ospravedlňujem sa, že mi to trvalo tak dlho, ale keď to nejde, tak to nejde :(

Ale dobrá správa, táto (a ešte ďalšia) kapitola ešte nebudú depresívne, nakoľko sa Majka zase rozpísala a kapitolka je trooošku pridlhá, tak som ju musela rozdeliť na dve :)

Ale dosť bolo mojich blábolov, želám príjemné čítanie ;)

........................................................................................................

Vo štvrtok ráno sa Harry zobudil do krásneho slnečného dňa. S pocitom, že má konečne po skúškach a môže oddychovať, sa mu vstávalo oveľa ľahšie ako inokedy.

Aj vo Veľkej sieni bolo živšie ako za posledných pár dní. MLOKy už skončili, aj väčšina šiestakov už mala po skúškach, a piataci mali pred sebou posledný deň VČÚ.

Harry s Ronom si plánovali zaslúžené voľno užiť, no neodvážili sa plánovať pred Hermionou a Ginny, ktoré ešte čakali posledné skúšky. Hermiona sa pri raňajkách takmer zosypala, že cez noc všetko zabudla a staroveké runy určite neurobí, a Ron musel vynaložiť veľa úsilia, aby ju upokojil a presvedčil, že to nie je pravda. Naopak, Ginny sedela ticho ako päť peňazí. Podobne ako Harry pred niekoľkými dňami, ani ona nemala veľkú chuť do jedla.

„Ginny, zlatko, čo sa stalo?“ ustarostene sa pýtal Harry. Ginny, vždy nespútaná a veselá, teraz pôsobila ako duchom neprítomná a sedela ako odsúdenec pred popravou.

„Ja... Neviem... Mám strach, dnes mám elixíry.“ povedala ticho a v očiach sa jej leskli slzy. Harryho to zarazilo. Ginny nikdy neplakala. Primkol sa k nej bližšie, jednou rukou ju objal a druhou rukou ju chytil za ruku. Ginny sa ani nepohla a naďalej bez záujmu civela na tanier pred sebou. Harry jej vzal tvár do dlaní, aby hľadela naňho, a povzbudivo sa na ňu usmial.

„Zlatko, chápem tvoj strach, ale najesť sa musíš...“ láskavo jej povedal. „Ešte mám v živej pamäti, ako si o tom nedávno ty presviedčala mňa... Zabudla si?“

Ginny sa unavene usmiala a pokrútila hlavou. Veľmi dobre si na to pamätala, nebolo to predsa tak dávno, iba pred niekoľkými dňami, no jej to pripadalo ako pred mesiacom. Za tých pár dní sa už cítila taká neskutočne vyčerpaná, že už mlela z posledného. Už aby bolo po skúškach, hovorila si vždy, keď sa jej neskutočne chcelo spať, no napriek tomu sa musela prinútiť a učiť sa dlho do noci. Závidela Harrymu, že už má voľno, no veľmi dobre vedela, že to jeho voľno bolo tvrdo vybojované a Harry musel zvládnuť oveľa viac ako ona, ktorá nebola ani deň v bezvedomí a všetko si v škole poctivo odsedela a natrénovala, zatiaľ čo Harry, oslabený po bezvedomí a horúčke sa musel priamo vrhnúť do víru študijných povinností...

„Tak, prosím ťa, niečo zjedz, aby si mala energiu,“ starostlivo sa jej prihováral a nežne jej hľadel do očí. Natrel jej hrianku s maslom, podal vajíčko a slaninku.

„No dobre,“ vzdychla si, „tak teda niečo do seba skúsim dostať.“

„A vieš čo?“ sprisahanecky sa uškrnul Harry a sklonil sa k nej. „Toto ťa snáď dostatočne povzbudí.“

A na jej veľké prekvapenie jej venoval jej dlhý bozk.

„Ľúbim ťa,“ zašepkal jej do ucha a pohladil po tvári. „Drž sa, určite to zvládneš...“

„Aj ja teba, Harry. A... ďakujem za všetko.“

Dopoludnie strávili Harry a Ron s povolením profesorky McGonagallovej lietaním po metlobalovom štadióne a poobede sa rozhodli čakanie na Hermionu a Ginny krátiť partičkami čarodejníckeho šachu.

Harry však nemal pri Ronovi šancu. Keď už prehrával asi piatu hru a znechutený to takmer vzdal, z pochmúrnych myšlienok ho prebral Ginnin hlas.

„Harry!“ volala už od portrétu Tučnej panej, „zvládla som to! Posledná skúška za mnou!“

Ginny žiarila. Už to bol úplne iný človek ako tá troska pri raňajkách. Napätie z nej opadlo a bola to opäť tá stará Ginny, bláznivá a nespútaná, s iskrou v očiach.

Harry k nej ihneď pribehol a zobral si ju do náručia. Ich pery sa spojili v náruživom bozku.

„Super, si šikovná,“ mumlal jej do vlasov, „teraz už máme čas iba sami pre seba.“

Ron sa pri pohľade na nich trošku strhol. Stále si nevedel zvyknúť na to, že jeho sestra a najlepší kamarát spolu chodia a bozkávajú sa. Dva roky bola po Harryho boku Hermiona a on mu to, samozrejme, doprial, hoci neskutočne žiarlil. No po čase sa naučil akceptovať ich ako pár. No potom sa to medzi nimi začalo kaziť, Harry trávil veľa času u Snapa a Hermiona začala čoraz viac vyhľadávať jeho prítomnosť, a on si všimol, že Harry čoraz častejšie pokukuje po Ginny. Bolo to také zvláštne obdobie, Harry balansoval medzi dvomi ženami, Hermiona medzi dvomi mužmi, a on s Ginny sa iba z diaľky prizerali. Bizarný štvoruholník, napadlo mu. A potom to Hermiona vyriešila za všetkých... Ťažko povedať, či konala iba na základe vlastných pocitov, alebo svojou ženskou intuíciou vytušila aj to, čo si ešte Harry sám neuvedomoval, ale vlastne takto uľahčila život všetkým. Harry sa síce dlho trápil, v dôsledku čoho skončil s kolapsom v nemocničnom krídle, no nakoniec našiel aj on svoju polovičku...

Večer vládla v klubovni uvoľnená, veselá atmosféra. Všade bolo počuť vravu a smiech a dobrá nálada priam prýštila z každého kúta

Myšlienky na školu boli potlačené do úzadia, všetci už mysleli na nadchádzajúce prázdniny a plánovali, čo budú robiť. Takmer prázdninovú pohodu však narušil prílet niekoľkých sov. V klubovni okamžite zavládlo hrobové ticho. Trvalo to iba okamih, kým Hermione došlo, čo tie sovy znamenajú.

„Výsledky skúšok!“ zvreskla, keď si sovy, držiace pod paprčkami obálky s rokfortskou pečaťou, posadali pred Harryho, Hermionu, Rona a ďalších šiestakov.

Harryho premohla hrôza. Úplne zabudol na to, čo mu Snape hovoril po skúške, že výsledky sa dozvedia v posledný deň. Taký bol nadšený z toho, že má konečne voľno, a že aj Ginny už má po všetkom, že na tie prekliate výsledky úplne zabudol. Pohľad na Rona mu prezradil, že je na tom rovnako. Zízal na sovu a akoby váhal, či si má vôbec prevziať obálku.

Harry sa zhlboka nadýchol a roztrasenými prstami odviazal netrpezlivej sove obálku a pomaly ju otváral. Akoby tým, že ju neotvorí hneď, získa čas a odvráti nebezpečenstvo. Vnútri bol zložený pergamen. Hľadel naň, no neodvážil sa ho vybrať. Vedel, že praktickú časť transfigurácie a herbológie zbabral, a teraz sa bál, čo v tých výsledkoch ešte nájde.

Napokon ho premohla zvedavosť a rozložil pergamen. Ruky sa mu triasli keď čítal jeho obsah.

Záverečné skúšky 6. ročníka - výsledky

Stupnica úspešnosti:

Vynikajúce (V)

Prekonáva očakávania (P)

Dostatočné (D)

Stupnica neúspešnosti:

Slabé (S)

Hrozné (H)

Troll (T)

Harry James Potter dosiahol:

Čarovanie: P (teória P, prax D)

Elixíry: V (teória P, prax V)

Herbológia: P (teória V, prax S)

Transfigurácia: P (teória V, prax S)

Obrana proti čiernej mágii: V (teória V, prax V)

Harry si pergamen musel prečítať niekoľkokrát, kým si definitívne uvedomil, že všetko urobil. Takmer od radosti vykríkol. Podľa očakávania, praktickú časť herbológie a transfiguráciu neurobil, ale vďaka teoretickej časti má v konečnom dôsledku prekonáva očakávania. Pri čarovaní musel profesor Flitwick viac prihliadnuť na jeho záverečnú prácu, pretože Harry si bol vedomý, že praktickú časť skúšky mohol rozhodne urobiť oveľa lepšie. Známka z obrany proti čiernej mágii preňho prekvapením nebola. Ale vynikajúca z elixírov mu úplne vyrazila dych. To ho tak hrialo na duši, že iba veľmi ťažko odolal nutkaniu vyskočiť a utekať za otcom.

Keď rozdýchal ten počiatočný šok a úľavu, pozrel sa na Rona. Ten civel na pergamen, ani sa nepohol, ale na perách mal náznak úsmevu.

„Ron? Urobil si?“ opatrne sa ho opýtal.

„Áno,“ uľahčene si vydýchol Ron. „Čarovanie a elixíry s odretými ušami, ale inak som spokojný.“

„Hermiona?“ obrátil sa Harry k priateľke. „Ako si dopadla?“

„Ja? Nie je to zlé,“ usmiala sa na nich.

„Nie je to zlé?“ neveriacky zízal Ron do Hermioniných výsledkov. „Však máš samé vynikajúce a jedno prekonáva očakávania!“

Harry sa úprimne rozosmial. Toto ho vedelo na Hermione od prvého ročníka pobaviť a zároveň aj rozčúliť najviac. Pred každou skúškou či písomkou stresovala, že nič nevie, že ju neurobí a zakaždým bola najlepšia z ročníka. Harryho smiech bol nákazlivý a čoskoro sa k nemu pripojili aj ostatní a klubovňou sa opäť niesol smiech a dobrá nálada.

Večer strávili po dlhom čase všetci spolu – Ron v objatí s Hermionou, Harry s Ginny – v rozhovore s plánmi na leto a na blížiacu sa svadbu Ronovho brata Billa.

Na druhý deň poobede ich čakali skúšky z premiestňovania. Harry sa ich nebál, už na tréningu sa mu podarilo celkom dobre a presne sa premiestniť, a hoci zmeškal doplnkový tréning v Rokvile (ležal vtedy v bezvedomí v nemocničnom krídle po tom, čoho trafila do hlavy dorážačka), veril si. Po raňajkách si ešte prečítal letáčik Ministerstva mágie Bežné chyby pri premiestňovaní a ako sa im vyhnúť, tak veril, že skúšku urobí. Naopak, Ron sa tak veľmi bál, že už niekoľko dní kvôli tomu poriadne nespával, a dookola rozprával len o tom, čo sa stane, ak sa rozštiepi, alebo sa mu nepodarí premiestniť vôbec.

„Ron, prestaň už konečne!“ zahriakla ho Hermiona, keď pri obede už asi stý raz v ten deň nariekal, že tú skúšku určite neurobí. „Nebol by si ani prvý, ani posledný. Upokoj sa, dobre? Takýto nervózny sa len ťažko budeš sústrediť na smer, sústredenie a silu vôle.“

„Dobre, dobre, prestaň! To už nechcem ani počuť!“ bedákal Ron.

„Tak sa upokoj a sústreď sa na niečo iné, nie na skúšku!“

„A ako, prosím ťa, keď ju máme už o dve hodiny?“

„No ja neviem, ale skús aspoň hodinu myslieť na niečo iné,“ odvrkla mu Hermiona. „Čo tak napríklad na jedlo?“ uškrnula sa, keď videla ako sa Ron napcháva pečeným mäsom so zemiakmi.

„Haha, veľmi vtipné,“ vrčal Ron.

„Ale pravdivé,“ rýpala doňho Hermiona ďalej, „napchávaš sa, akoby si týždeň nejedol.“

„Hermi....“

„Hej vy dvaja, nemôžete byť chvíľu ticho? Rád by som sa v pokoji najedol!“ prerušil ich výmenu názorov Harry.

„Ja by som bol ticho, keby ona stále nevyrývala,“ neprestával Ron.

„Tá ona má aj meno!“ pohoršene zvolala Hermiona, pričom sa otočila k Harrymu a zašepkala: „Ale aspoň už prestal nariekať nad skúškou....“ a uškrnula sa.

„Čo si to vy dvaja šepkáte?“

„Nič, čo by ťa mohlo zaujímať.“ odvrkla mu Hermiona.

„Určite niečo o mne, však?“

„Koho by si už len ty zaujímal?!“

„Vy ste neskutoční!“ zvolal Harry, „idem sa najesť inde.“

Postavil sa, vzal si tanier a pohár s tekvicovým džúsom a ako sa otočil a chcel odísť od stola, vrazil do Snapa. Stratil rovnováhu a ako balansoval, Snape ho stihol zachytiť za okraj habitu, no na nešťastie, Harry pustil pohár a Snapa oblial.

„Oh, prepáčte pán profesor, mrzí ma to... Naozaj... Ja som nechcel,“ jachtal Harry a celý očervenel. To snáď nie! Prečo sa mi to musí stať teraz, keď už je to medzi nami oveľa lepšie?

„To nič,“ precedil Snape pomedzi zuby. „Hádajúci sa milenci by z rovnováhy vyviedli každého,“ zagánil na Rona, ktorého tvár odrazu naberala odtieň veľmi podobný farbe jeho vlasov. Hermiona so sklonenou hlavou zízala do taniera. „Mám pre vás odkaz, Potter.“

„Odkaz?“

„Áno, odkaz, počujete dobre, Potter.“

Snape podal Harrymu zvitok pergamenu.

„Ďakujem, pane. A ešte raz, prepáčte.“

Snape nepatrne prikývol a usmial sa „Veľa šťastia na skúške.“

Harry váhal iba okamih.

„Pane?“ zvolal, keď sa Snape otočil na odchod.

„Áno?“

„Ja... Ďakujem za tú vynikajúcu z elixírov.“ takmer nečujne povedal Harry, vedomý si toho, že Ron s Hermionou určite natŕčajú uši.

„Mne? To bola iba tvoja zásluha.“ rovnako potichu mu odpovedal Snape. „A som veľmi rád ako to dopadlo.“

„Čo chcel?“ opýtal sa Ron, keď Snape odišiel.

„Mal mi doručiť odkaz... „To je od Dumbledora!“ prekvapene zašepkal Harry, keď rozvinul pergamen. „Chce aby som po skúške prišiel do jeho pracovne!“

„Áááá, zase to slovo!“ zaúpel Ron.

No Harry si ho nevšímal. Chvíľku bez slova rozmýšľal, čo sa asi mohlo stať, keď sa mu Dumbledore ozval po takom dlhom čase. Snažil sa vybaviť si ich posledné stretnutie spred takmer dvoch mesiacov, keď sa dozvedel o horcruxoch. Vtedy mu Dumbledore prisľúbil, že keď nájde ďalší horcrux, starostlivo ukrytý kúsok Voldemortovej duše, bude môcť ísť Harry s ním. Keďže sa s ním odvtedy nekontaktoval, Harry si pomyslel, že si to rozmyslel, alebo ho stále nenašiel.

„Asi našiel ďalší horcrux,“ pošepol Ronovi a Hermione. „Najradšej by som išiel za ním hneď a zistil to....“

[ » na začiatok « ]