 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella32. kapitola: RodinaAko som hovorila: na rodičov som sa už nemohla spoľahnúť. Naše posledné stretnutie neprebehlo veľmi dobre.
„Ahoj, dcérka!“ zvolal otec, keď ma uvidel. Práve som prišla do Deravého kotlíka, ako mi to prikázali v liste, ktorý prišiel včera. „Ahoj, Medy neprišla?“ spýtala som sa hneď. Veď predsa hovorili, že sa sťahujú do Anglicka. Dúfala som teda, že zoberú so sebou aj moju malú sestru. „Medea ostala doma. Vlastne v Grécku, pretože toto je náš nový domov!“ zvolala nadšene mama. „Ale príde, nie? Bude chodiť na Rokfort, však?“ No hneď som vedela, aká bude odpoveď. „Nie, zlatko. Medy bude chodiť stále na Akadémiu.“ „Ale veď je ešte maličká! Bude tam sama?“ „Veď aj ty si bola ešte malá, keď si cestovala taký kus.“ Usmiala sa mama. Teraz vôbec nevyzerala ako niekto, kto je schopný zabíjať. Možno ani nevedia, čo ten Lord robí. Možno si mysleli, že...neviem, čo si mysleli. Rozhodne sa ich na to musím spýtať. Musím im to vyhovoriť. No najprv som sa musela spýtať na Medeu. „Ale teraz sú prázdniny. Prečo tu nie je? Ostane už doma?“ „Doma? Zvykni si, že teraz je toto náš...“ „Dobre, dobre. Tak ostane až do začiatku školy v Grécku?“ „Áno. Je u kamarátky. No tak, Ely!“ zvolala mama, keď som sa zatvárila pohoršene. „Spomeň si, aj ty si ostávala u Alice celý mesiac pred začiatkom školského roka.“ „No dobre, ale...“ nevedel ma napadnúť žiaden rozumný dôvod, prečo by tu mala Medy byť. „Ely, musíme sa ťa s mamou niečo spýtať.“ Začal vážne otec. Sadli sme k jednému stolu a keď pribehol Tom, objednali sme si obed. „Ja viem, čo chcete počuť.“ Povedala som potichu. „Aella, počúvaj ma chvíľu.“ Pozrel sa na mňa ustarostene. „V júni sme tu boli, aby...“ „Aby ste sa pridali k Lordovi Voldemortovi.“ Vyhŕkla som. „K lordovi...Ako vieš jeho meno?“ „No asi preto, že nám to povedal Dumbledore.“ „Aha, ten.“ Zvraštil obočie. „S mamkou sme rozmýšľali, či by si nechcela posledný ročník študovať na Aka-“ „Čože?!“ skríkla som. „Na Akadémii? Prečo?“ „Myslíme si, že Dumbledore nie je vhodný pre niekoho ako-“ „Ako kto? Ako ja? Prečo?“ „Povieme ti to rovno, Aella. Nesúhlasíme s tým, že prijíma na Rokfort každého, u koho sa objavia náznaky čarodejníctva.“ „Čiže deti z muklovských rodín.“ Povedala som chladne. „Presne tak.“ „To preto, že na Akadémiu prijímajú iba čistokrvných čarodejníkov, že?“ „Áno, zlatko.“ povedal otec „Aha,“ povedala som pomaly. Chvíľu som premýšľala. „Takže, ide o to, že sa vám nepáči, že chodím do školy s deťmi s muklovským pôvodom.“ „Presne tak. Aella, pouvažuj o tom. Mohla by si chodiť do školy s Alysiou.“ „Ale ja tu mám kamarátov a priate-“ „Si už dospelá, nemôžeme ti rozkazovať. Len si to premysli, dobre, zlatko?“ „Nie, mami. Nebudem si to premýšľať. Ostávam tu. Na Rokfor-“ „Tak dobre. Ale musíme s tebou prebrať ešte jednu vec.“ „Toho lorda Volde-“ „Nehovor jeho meno.“ Prerušil ma otec. To dnes nedopoviem ani jednu vetu celú? „Dobre, ale čo odo mňa chcete?“ „Nie je to jasné?“ zdvihol otec obočie. Teraz vyzeral hrozne. Ako nejaký mafiánsky boss z muklovských filmov. „Oco, ste si vedomí toho, čo od vás ten človek chce?“ spýtala som sa vážne. Otec sa usmial a chytil mi ruku. „Zlatko, pravdaže vieme, čo od nás chce. Chce nám pomôcť.“ „Pomôcť?“ skočila som mu do reči. „Ale to nie je všetko.“ „Nie?“ spýtal sa otec. „Oci, on zabíja.“ Zašepkala som. „Hlupáčik, kto ti to nahovoril?“ ozvala sa nervózne mama. „Mami! Ja to viem!“ „Je to len hrozné ohováranie, Aella! Never nikomu, kto sa ti snaží niečo také nahovoriť!“ „Nikto mi to nenahovára! Ja mu verím! On by nikdy neklamal!“ kričala som. „Kto je to, Ely? Kto ti to hovoril?“ rýchlo sa pýtal otec. Mám im to povedať? A vlastne, je vôbec niečo, čo im môžem povedať? Veď ja neviem nič, okrem toho, že ten...je to vôbec ešte človek?...zabíja ľudí. Našťastie otec sa spýtal: „To Dumbledore, že?“ „Ten chlap robí len problémy?“ povedala mama a zatskala. „Dumbledore robí problémy? Že sa snaží ochrániť muklov?“ Neverila som vlastným ušiam! „Nič nechápeš!“ zvolal otec a tresol päsťou do stola. „Ocko?“ spýtala som sa vyplašene. Takéhoto som ho ešte nevidela. A bála som sa ho. Srdce mi bilo ako zvon. Chcela som odísť. Čo najskôr! „Prepáč, zlatko, ale to nie je len o mukloch,“ povedal pokojne oco. „A o čom? „Ide tu o to že Tem-...ehm, pán Riddle nám pomohol v jednej veci. Len sa mu chceme odvďačiť.“ „V čom vám pomohol?“ Pokiaľ viem, poznajú ho iba od júna. „Ocko robil jeden výskum.“ povedala mama. „Týkal sa vlkolakov,“ Srdce mi vynechalo jeden či dva údery. Našťastie si rodičia nevšimli, že som zbledla a mama pokračovala: „A zistil, že je možné, aby sa uhryznutí ľudia menili na vlkolakov, aj keď nie je spln.“ „Uverejnil som o tom článok v Magickom historikovi, pretože o také niečo sa pokúšali ľudia aj v minulosti. Odtiaľ o mne pán Riddle vedel.“ Usmial sa oco. „A na čo je to dobré? Že si ten výskum robil? Takto si len ukázal, že vlkolaci môžu byť nebezpeční stále.“ „To nie je pravda, zlatko.“ „Mami! Uvedomujete si, že týmto môžete, aj keď nepriamo, zabiť ľudí?“ „Vidíš len jednu stránku veci,“ ozval sa ustarostene otec. „Lebo to má len jednu stránku!“ už ma naozaj štvali. Čo to naozaj nevideli? „Nie, Aella. Pán Riddle zabezpečil ockovi prácu na ministerstve a...“ „Jasné,“ trpko som sa zasmiala. „O to vám išlo? Čo vám ešte sľúbil? Nový dom? Viac peňazí? Veď tie už máte! Alebo dôležité postavenie na Ministerstve mágie?“ „Aella, ovládaj sa!“ skríkla mama. „Uvedom si, že sme tvoji rodičia!“ „Nie, mami! To vy si uvedomte, že to, čo robíte je nesprávne! A chcete do toho zatiahnuť aj mňa! Nikdy! Mami, nikdy nebudem súhlasiť s tým, čo robíte!“ „Ely, je to tvoje posledné slovo?“ „Áno, mami,“ povedala som ticho. „Tak potom sa môžeme rozlúčiť.“ „Dáte mi aspoň dva dni?“ „Na čo?“ „No aby som sa odsťahovala. Veď ten dom je váš.“ „Zlatíčko. Ešte stále si naša dcéra. Ber ten dom ako darček na sedemnástiny.“ „Mami, ale ja nechcem byť proti vám.“ Po líci mi stiekla slza. V poslednej dobe som buď plakala, alebo zúrila. Už ma to prestávalo baviť. „Dohodnime sa, že o tom nebudeme hovoriť, dobre, Ely?“ usmial sa oco. Takto ľahko? Niečo tu nesedelo, ale už som nemala náladu ďalej sa s nimi hádať. A nenapadli ma žiadne rozumné argumenty, ktorými by som ich presvedčila, aby nerobili hlúposti. „Dobre,“ povedala som napokon. „Ďakujem. Za ten dom. Ale o tom, čo robíte, nechcem vedieť vôbec nič. Dobre?“ „Takže asi nejdeš s nami, však?“ smutne sa usmiala mama. „Nie. Ja už pôjdem. Tak, majte sa dobre a...“ A čo? Ani som nevedela, čo chcem povedať. A nikoho nezabíjajte? „Ahoj, zlatíčko.“ Všimla som si, že v očiach má slzy. Rýchlo som objala mamu aj ocka a vrátila som sa do domu.
V ten deň som bola sama. Nechcela som vidieť mojich priateľov, pretože som potrebovala rozmýšľať. Pripadala som si oveľa staršia, ako keď som dnes vchádzala do Deravého kotlíka. Všetko som videla v inom svetle. Dokonca aj ten starý profesor, Genever, sa mi nezdal taký vľúdny ako kedysi. V Grécku boli dve čarodejnícke školy: Akadémia a Lykeio magikos. Do Akadémie chodili iba čistokrvní čarodejníci. Do druhej školy aj deti s muklovským pôvodom. Doteraz mi to pripadalo úplne prirodzené. Ale po dnešku už nie. Už nikdy nebudem vidieť Genevera tak, ako predtým. A čo sa týka rodičov, možno bola hlúposť, že som pred tým, čo robia zavierala oči. Možno som im mala povedať: „Už pre mňa neexistujete, nechcem vás ani vidieť!“ Ale nemohla som. Napriek všetkému som ich ľúbila a im som vďačila za to, že som mohla chodiť na Rokfort a tam som predsa spoznala všetkých mojich kamarátov a hlavne Remusa. Boli to moji rodičia. A ak som ich mala niekedy nenávidieť (a v neskorších rokoch sa to aj stalo), ešte nebol správny čas.
Odvtedy ubehli dva týždne a o rodičoch som nič nevedela. Zobudila som sa na to, že niekto zvoní. Chvíľu mi trvalo, kým som sa rozpamätala, prečo nespím v izbe, ale v obývačke. Vstala som sa šla som k dverám. „Kto je?“ spýtala som sa rozospatým hlasom. „Tvoja milovaná sestra!“ ozval sa hlas. Otvorila som dvere a zbadala som Hippolitu „Ahoj, čo tu robíš?“ spýtala som sa začudovane. „Tak to je milé privítanie.“ Zasmiala sa. „Viac ako dve mesiace ťa nevidím a ty ma ani neobjímeš!“ Rýchlo som to napravila a ťahala som ju do kuchyne. Prekvapilo ma, že prišla. Netušila som, čo je dôvodom jej návštevy, ale bola som rada, že je tu. Začínala mi chýbať. „Kto je ten mladý muž, ktorého som zazrela v tej izbe?“ spýtala sa s úškrnom. „Ach, ten. To je Remus, môj...“ „Priateľ.“ Dopovedala. „Asi sa nemusím pýtať, prečo spí, že? Hlavne po tom, ako som tu asi desať minút zvonila. A ty si akási unavená.“ „Hej! Prestaň s tým!“ zasmiala som sa. Mala som ju rada, ale nebolo jej nič do môjho...ehm...milostného života. „Dobre, dobre. Neprišla som do teba zapárať. Hovorila som s rodičmi a...“ „Nechcem to vedieť.“ skočila som jej do reči. „Ak sa jedná o ich prácu, alebo záujmy, či čo to je, tak ma to vôbec netrápi.“ „Aella, len ti chcem vysvetliť, že nie je dobré, aby bola rodina rozdelená.“ Povedal ustarostene. „Teraz musíme stáť pri sebe.“ Ako rozprávala, hrala sa s retiazkou, čo mala na krku a rukáv sa jej zošmykol dole. „Čo je to?“ spýtala som sa rýchlo a chytila som ju za zápästie. „Ach, toto? No, to je...“ odmlčala sa. Vtom som si spomenula na tú vec, čo bola nad domom zavraždených rodičov dievčaťa z Bystrohlavu. „To je had.“ Povedala som. „A lebka. Prečo to máš?“ Skôr než stihla odpovedať, Remusov hlas. Očividne sa zobudil. Vchádzal do kuchyne a naťahoval sa: „Ely, musím ísť. Zajtra je spln, tak chcem ísť skôr, aby som sa preme-“ Nahlas som zakašľala. Okamžite prestal hovoriť. Tak to je super! Teraz to počula aj moja sestra! Ešte to mi tak chýbalo. Aby to povedala rodičom a tí s tým ich divným výskumom... Hippolita sa na mňa pozrela, potom sa pozrela na Remusa a zvláštne sa usmiala. „Ahoj, ja som Aellina sestra, Poly, teší ma!“ zvolala a podávala Remusovi ruku. „Ahoj, Remus, Aellin...“ „Viem, priateľ. Som rada, že ťa konečne poznám.“ Znova sa tak divne usmievala. Vlastne to nebol úsmev, ale úškrn. „Poly?“ začudovala som sa. „Aella, žijeme v Anglicku, Hippolita je otrasné meno. Treba to nejako upraviť.“ Žmurkla na mňa a zase nasadila ten výraz. „Čo ti je?“ spýtala som sa začudovane. „Prečo sa tak usmievaš?“ „Nemôžem?“ Hľadela som na ňu trochu zmätene. „Remus!“ zvolala sestra. Skoro som vyskočila z kože! „Mohla by som si s tebou pohovoriť?“ „Prečo?“ zamračila som sa. Remus ešte vždy stál pri stole a pozeral sa raz na mňa, raz na sestru a tváril sa začudovane. „Mám pre neho návrh.“ Len to nie! „Tak mu to môžeš navrhnúť aj predo mnou.“ Vôbec sa mi to nepáčilo. Najprv to ohyzdné tetovanie a teraz ten úškrn. Bolo to zvláštne. „Myslím, že on povie, či to môžeš počuť, alebo nie.“ Nepríjemne sa usmiala. Čo sa to s ňou robí? „No ja si myslím, že Aella to môže počuť,“ nesmelo sa ozval Remus. „Aj tak by som jej to povedal.“ „Dobre, ako chceš.“ Nasadila sladký výraz, akým zvyčajne balila chalanov. „Mám pre teba návrh. Si vlkolak.“ To nebola otázka. Zhlboka som si vzdychla. „No a čo? Nezaťahuj ho do otcovho...“ začala som, ale skočila mi do reči. „Môj ocko robí výskum. Potrebuje dobrovoľníka a dobre mu zaplatí...“ „To nemyslíš vážne!“ zvolala som. „Ely, nechápeš to?“ pozrela sa na mňa ako na malé decko. „Nie! Načo mu budú peniaze, keď bude stále vlkolak?“ „Možno jemu budú na nič, ale ty by si sa mala ako...“ „Odíď.“ Povedala som potichu. „Ely, si smiešna.“ Škaredo sa zasmiala. „Možno, ale nenechám zo svojho priateľa robiť pokusného králika! Je mi jedno, čo robia rodičia, ale posielať za mnou ešte aj teba, to je už vážne vrchol!“ Remus asi nechápal, o čo ide, pretože o tých vlkolakoch som mu nepovedala. Tak sa len zmätene pozeral na nás. „Naozaj si to nerozmyslíš?“ „Už vieš odpoveď.“ „Môžeš mať všetko, čo len chceš.“ „Nepočula si! Ani ja ani Remus nebudeme robiť to, čo chcete vy!“ snažila som sa do toho vložiť čo najviac opovrhnutia a zdalo sa, že to pomohlo. Strašne ma bolelo, že moja sestra je zlá. Bola vlastne ešte horšia, ako rodičia. No smútok okamžite vystriedal hnev. Ona už stála. „Ako chceš. Možno ťa prinútim inakšie.“ Vytiahla prútik. Aj ja. Vstala som. Stáli sme oproti sebe a čakali. Vtom som pocítila strašnú bolesť. Nebol to cruciatus. Bolo to niečo menšie, ale zato oveľa účinnejšie. Už myšlienka na to vo mne znova a znova vyvoláva bolesť. Stigma. Človek sa nemôže hýbať, len cíti, ako sa mu na tele robí rezná rana. Ako to mohla urobiť? Uvedomila si vôbec, že mi ostane jazva do konca života? „Aella!“ zvolal Remus, keď som spadla na zem. „Čo si jej spravila?“ „To aby sa naučila, že má stáť pri rodine.“ Ľahostajne povedala moja sestra. Vystrašene som sa na ňu pozrela. Toto bola moja staršia sestra? Táto osoba? „Zruš to!“ prikázal Remus. Hlas mal odhodlaný a taký autoritatívny, že keď Hippolita znova prehovorila, už neznela tak pobavene. „Nedá sa zrušiť.“ Povedala potichu. „Dá sa len vyliečiť. Dúfam, že vieš ako.“ Po chvíli sa znova ozvala: „Tak, decká, opustím vás.“ „Nikam nejdeš!“ zvolal Remus. „Tak to teda idem. Majte sa.“ Videla som, že sa postavila nad nás a mávla prútikom. Remus sa na ňu vyplašene pozrel. Potom sa zasmial. „Čiastočné znehybnenie.“ Povedal s pohŕdaním. Sestra sa nado mňa sklonila a zašepkala tak, aby som to počula len ja: „Nepremýšľaj dlho. Možno bude neskoro.“ A odišla. O pár minút sa Remus mohol hýbať. No to sa nedalo povedať aj o mne. Zdvihol ma a odniesol hore do izby. Tak ma položil na posteľ a sklonil sa nado mňa. „Neviem, či ma počuješ, ale ak áno, tak sa teraz nezľakni, dobre?“ usmial sa a prútikom mi roztrhol tričko. Vedela som, prečo to robí. Ale ako mohol poznať túto kliadbu? On, akoby mi čítal myšlienky, povedal: „Je to staré kúzlo. Volá sa Sectura.“ Že ma to nenapadlo! Je jedno, v akom jazyku to poviete a o Secture sme sa predsa učili aj v škole! Cítila som, ako mi prútikom zaceľuje ranu. Keď som namiesto nej mala malú jazvu, opäť som sa vedela hýbať. „Ďakujem.“ Usmiala som sa na Remusa. Rýchlo som sa posadila a objala som ho. „Musím ísť.“ Povedal. „Keď sa vrátim, chcem všetko počuť.“ Zdalo sa, že je trochu nahnevaný. Ani som sa mu nečudovala. Ostala som ležať a premýšľala som, ako sa mohlo stať, že z mojej sestry je Smrťožrútka. Spomenula som si na tie hlúposti, čo sme spolu navyvádzali, na to, ako mi radila, ako mám zbaliť nejakého chalana. Mala som jedenásť a ona osemnásť, zdalo sa mi, že je najmúdrejšia na svete. A bola taká veselá! Táto osoba, čo stála pred pár minútami nado mnou, nebola moja sestra. Tvár jej skrivil posmešný úškrn, ktorý, ako sa zdalo, nikdy nezmizol a z očí jej sršala nenávisť. Presviedčala som sa, že ju nenávidím. Chcela som ju nenávidieť. Naozaj. Ale nešlo to. Tak, ako rodičia, aj ona bola súčasťou môjho života. Možno by som naozaj mala stáť pri nich. Aby nespravili niečo, čo by mohli neskôr ľutovať.
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|