Kapitola:
Pridaná: 14.6.2015, 12:22:07
Čítaná: 184×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

A je tu nová kapitolka, resp. pokračovanie tej predchádzajúcej.

Dúfam, že sa vám bude páčiť ;-)

Prajem príjemné čítanie a želá pohodovú nedeľu....

Toto asi na dlhší čas posledná z tých veselších, ďalej to už bude iba horšie :( tak si ju užite ;)

........................................................................................................

Harry už zo spálne nevyliezol. Nešiel ani na večeru, hoci bol hladný, no dnes viac ako obvykle, netúžil po spoločnosti druhých ľudí. Chcel byť sám. Potreboval si v hlave zrovnať všetky udalosti za posledné dni, to, ako sa správal k priateľom, a svojmu okoliu vôbec.

Mrzelo ho to. Vedel, že to nie je ospravedlnenie, ale doliehal naňho stres zo skúšok, z toho, že nič nestíha tak, ako by chcel. Že sa ešte niekoľko dní poriadne nevyspí. Aspoň že s otcom si to nedávno vysvetlil a už po sebe neštekajú ako dva psy, aj keď pri ich výbušných povahách tomuto pokojnému vzťahu nedával dlhé trvanie.

No najviac ho mrzela tá hádka s Ronom. Bolo očividné, že Ron mu ten kotlík neprevrhol schválne. Nemal naňho tak vyletieť. A potom ho zbytočne podpichovať. Nie div, že Ronovi praskli nervy a jednu mu strelil. Tak ho vtedy zaskočil, že ani nemal šancu mu to vrátiť. A teraz sa Ron správa k nemu rovnako. Ale ktovie... Možno to bola iba Ronova obranná reakcia, lebo naozaj očakával výsmech od Harryho.

Nie, takto to nemôže ísť ďalej... Musia si to vysvetliť. Zajtra sa mu ospravedlní...

Keď Ron o niekoľko hodín vošiel do spálne, Harry predstieral spánok. No po chvíli ho naozaj začala premáhať únava a on sa poddal osviežujúcemu spánku. Čo tam po skúškach...

Kráčal po úzkej dlhej chodbe, na konci ktorej boli dvere. Pomaly, bojazlivo ich otvoril. Schody. Kam len vedú? prebleslo mu hlavou. „Lumos!“ zašepkal a opatrne, s prútikom v ruke, pomaly zostupoval dolu schodmi. Keď si jeho oči zvykli na tmu, zistil, že sa nachádza vo veľkej priestrannej miestnosti, bez okien, s horiacimi fakľami na stenách a dlhým dubovým stolom uprostred. Na stole bolo prestreté asi pre tucet osôb. Zvláštne miesto pre stolovanie, pomyslel si. Vtom jeho pozornosť upútalo niečo iné.

Jedna stena bola zaplnená obrazmi. Ale to neboli hocijaké čarodejnícke obrazy. Keď podišiel bližšie, takmer od strachu zomrel. Na tých obrazoch boli Riddlovci, Hepzibah Smithová, a...jeho mama a James Potter. Voldemortove trofeje, s hrôzou si pomyslel... Ale to nebolo všetko. Boli tam ešte dva prázdne obrazy. Plánuje ďalšie dve vraždy? Kde som sa to ocitol? Musím odtiaľto rýchlo zmiznúť! Chcel kričať, no z úst mu nevyšiel ani hlások. Bál sa, ako ešte nikdy v živote. Utekal hore schodmi tak rýchlo, ako vedel... Už bol úplne hore, už otváral dvere do osvetlenej chodby. Na malú chvíľu si pomyslel, že je zachránený, keď pred sebou uvidel muža bez tváre, ako ho k nemu naťahuje ruky a prihovára sa mu vysokým, chladným hlasom: „No poď, už ťa čakám, je čas...“ Jazva ho pálila.......

„Niéééééé!“ zvreskol a prudko sa posadil. Všade naokolo bola tma. Nechápal kde je, ani čo sa stalo.

„Harry?“ rozospato sa ozval Ron. „Deje sa niečo?“

„Ja neviem.... Kde som?“

„Kde by si mal byť? V chrabromilskej spálni predsa.“ neochotne a nervózne mu odpovedal Ron. Čo sa pýta také somariny?

„Tak to bol len sen...“ mrmlal si Harry. „Prepáč, že som ťa zobudil, spi ďalej...“ povedal do tmy smerom k Ronovej posteli.

„Ron?“ po chvíli sa nesmelo ozval Harry.

Ale Ron mu neodpovedal, už opäť odfukoval.

Harry však už nedokázal opäť zaspať. Mal z toho sna veľmi divný pocit, hoci vedel, že to bol iba sen. Jazva ho v skutočnosti nebola, takže to musel byť iba sen, upokojoval sám seba. Napriek tomu to po polhodine prehadzovania sa v posteli vzdal. Vstal, vzal učebnicu herbológie a odišiel do klubovne. Hodiny nad kozubom ukazovali štyri hodiny ráno. Sadol si do jedného z mäkkých kresiel, zabalil sa do deky a začal čítať. O pár hodín má skúšku, niečo sa hádam ešte stihne naučiť.

Zahĺbil sa do kapitoly o známych herbológoch a ich prínose do herbológie a snažil sa niečo si zapamätať.

„Harry? Ty si tu?“

Na ten hlas sa strhol. Bol taký zahĺbený do knihy, že absolútne nevnímal čas. Zdvihol hlavu od učebnice a pozrel na Rona.

„Dobré ráno,“ usmial sa naňho.

„Dobré...“ zamrmlal Ron. „Prišiel som sa napiť ak ti to ne...“

„Ron?“ prerušil ho Harry. Teraz alebo nikdy.

„Hmmm?“

„Ron... Ja... Chcel by som sa ti ospravedlniť...“ A je to vonku. „Za to, ako som sa nedávno správal, za to provokovanie...“

Ron nadvihol obočie a nechápavo na Harryho civel.

„Ty??? To skôr ja by som sa mal ospravedlniť tebe, že sa správam ako debil. Aj za tú facku,“ sklopil zrak.

Harry sa uškrnul. „No to by si veru mal, ale ja mám na to tiež svoj podiel viny. Koniec koncov, ty si sa mi už niekoľkokrát snažil ospravedlniť, len ja som bol urazený blbec....“

Ron sa usmial. „Takže všetko v pohode? Opäť kamaráti?“

Harrymu odľahlo. „Jasné. Poď sem, kamoško. Prepáč.“

Priateľsky sa objali, a v tom vošla do klubovne Hermiona. Hneď pochopila, že medzi Ronom a Harrym je opäť všetko v poriadku. Ach, tí chlapi, s úsmevom si pomyslela.

Doobeda mali naplánovaný test z herbológie. Nebol ťažký, Harry ho napísal bez problémov, ale poobedňajšia praktická časť bola jedna veľká katastrofa. Vedel určiť iba niektoré vystavené rastliny a popísať ich načo sa používajú, vedel, ako by pripravil odvar z mandragor a na čo slúži, ale keď dostal presadiť nejakú čudnú rastlinu, ktorú absolútne nepoznal a netušil ani ako sa volá, vedel že je zle. Marilo sa mu, že ju videl na obrázku v učebnici a snažil sa spomenúť, čo k nej bolo napísané. Nič. Márna snaha. Skúsil improvizovať, no po niekoľkých minútach vedel, že to nemá zmysel. Aj profesorka Sproutová a prísediaci z ministerstva veľmi rýchlo pochopili, že Harry nemá ani šajnu čo má robiť a skúšku ukončili. Harry sa zo skleníka vliekol z nohy na nohu.

„Harry, hlavu hore,“ upokojovala ho neskôr Hermiona, „ak si napísal dobre písomku, ako tvrdíš, stále je tu šanca, že skúšku urobíš aspoň na D.

Zato Neville vyslovene žiaril. Herbológia bola jediný predmet v ktorom exceloval.

Napriek nepríjemnému pocitu z herbológie bola najhoršou skúškou transfigurácia. Tu si bol Harry takmer istý, že ju neurobil. Zmeniť šálku na zajaca bola preňho hračka, ale pri ľudskej transfigurácii zlyhal na celej čiare. Jeho obočie, ktoré malo byť žlté, bolo modré a opakovaný pokus tiež nebol žiadna sláva. Ostávalo mu len dúfať, že jeho záverečná práca bude ohodnotená v najhoršom prekonáva očakávania.

Obrana proti čiernej mágii bola pre Harryho čerešničkou na torte. Na tú skúšku sa tešil, lebo si bol istý, že ju urobí. Po minuloročnom fiasku s Dolores Umbridgeovou ich tento rok učil Divooký Moody – no tentoraz to bol bezpochyby pravý Moody – ktorý sa rozhodol splatiť dlh za záchranu života po Trojčarodejníckom turnaji tým, že odučí na Rokforte jeden rok, a študenti boli nemohli dostať lepšieho učiteľa. Ako bývalý auror mal s praktickou obranou veľmi bohaté skúsenosti a pripravil ich na všetky možné aj nemožné situácie. Harry tieto hodiny miloval, po Snapovom terore si tam chodil doslova oddýchnuť. Bola to jedna z mála hodín, kde bol lepší ako Hermiona, a ten pocit si patrične užíval.

Teoretická časť bola úplná pohoda. Keď uvidel pergamen s otázkami, iba sa usmial. Tu si bol absolútne istý. Neodpustiteľné kliatby, inferiovia, neverbálne zaklínadlá..., to všetko mal v malíčku. Test odovzdal medzi prvými, čo sa bežne nestávalo.

Aj praktická časť bola preňho hračkou. Lepšiu otázku dostať nemohol. Neverbálne zaklínadlá. Odolávanie dementorom a obranné zaklínadlá. Neverbálne zaklínadlá trochu Harryho potrápili, ale svojou odpoveďou o odolávaní dementorom a následným vyčarovaním Patronusa vyrazil prísediacemu pracovníkovi ministerstva dych, takže požadované obranné kúzla už boli iba formalitou. Harry zo skúšky odchádzal spokojný a šťastný, že to má za sebou.

Cestou do chrabromilskej veža sa od radosti takmer vznášal. Zvládol to, skúšky má za sebou. A hoci mal vážne pochybnosti o transfigurácii a herbológii, hrial ho pocit, že konečne má voľno a môže oddychovať. Už ho čaká iba premiestňovanie, ale do piatku poobedia má času habadej. Bude si musieť na skúškach dať veľký pozor na tie nešťastné 3 S (smer, sústredenie, sila vôle), s ktorými ich Wilkie Twycross, ministerský čarodejník, ktorý viedol kurzy premiestňovania, toľko trápil. Harry ale veril, že aj tieto skúšky úspešne spraví. Na tréningoch mu to už celkom išlo, a hoci doplnkový tréning v Rokville prespal v nemocničnom krídle, veril si. Aj keď oficiálnu licenciu získa až po dovŕšení sedemnástych narodenín, vedieť sa premiestňovať sa predsa vždy zíde...

Aj Ginny zajtra končia skúšky VČÚ, konečne sa budú môcť venovať jeden druhému.

[ » na začiatok « ]