Kapitola:
Pridaná: 12.6.2015, 23:06:02
Čítaná: 232×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

hurá, konečne je tu ďalšia kapitolka... Opäť mi to trvalo dlhšie, než som plánovala, ale verím, že vás nesklamem ;)

nakoľko je kapitola dlhá, rozdelila som ju na dve časti. Aspoň budete mať istotu, že nebude taká dlhá pauza medzi kapitolami ;)

Prajem príjemné čítanie a teším sa na vaše komentáre ;)

A, aby som nezabudla, užite si víkend ;)

..........................................................................................................

V pondelok ráno sa Harry zobudil v zlej nálade. Bol unavený, lebo do noci písal prácu na čarovanie, a značne nervózny. Z nedostatku spánku i z nadchádzajúcich skúšok.

Dnes ho čakali skúšky z čarovania a elixírov. Teoretickej časti sa až tak nebál, tú si viac-menej naštudoval celú, hrôzu mu naháňala praktická časť. Tri týždne bol mimo, niektoré kúzla sa mu ani s Hermioninou pomocou nepodarilo úspešne zdolať, a o elixíroch ani nehovoriac... Aj keď sa v poslednom čase v elixíroch zlepšil – pravdepodobne aj vďaka tomu doučovaniu - bál sa, že pri praktickej časti pohorí. A nikdy sa na elixíroch necítil príjemne, keď mu každú chvíľu otec (alebo spočiatku iba Snape, žiadny otec) nazeral ponad plece do kotlíka a nezabudol sarkasticky okomentovať každý jeho krok. Nemal ani len potuchy, čo môže od neho očakávať teraz. Mal strach aby ho opäť verejne neponížil, alebo mu nepripravil iné nemilé prekvapenie. Navyše, nikto netušil, akým spôsobom bude praktická časť skúšky prebiehať a tá neistota bola pre Harryho najhoršia. Pripraviť elixír ak bude v triede sám, by bola hračka, ale v triede plnej študentov sa asi zosype....

Na raňajkách vo Veľkej sieni sedel ako kôpka nešťastia, pred sebou mal tanier s ovsenou kašou, no nezdalo sa, že by ju plánoval zjesť.

„Harry, musíš niečo zjesť,“ nabádala ho Hermiona. Harry bol rád, že po tom všetkom sa s ním ešte vôbec baví. Fakt k nej bol minule odporný. Keď potom trochu vychladol, ospravedlnil sa jej a ona mu odpustila. Poučená predchádzajúcou skúsenosťou viac nevyzvedala. Dokonca Harrymu pomohla s niektorými kúzlami na čarovanie, ktoré mu stále spôsobovali problémy. Naopak, s Ronom sa ani naďalej nebavil, bol naňho kvôli tomu zauchu stále nahnevaný.

„Nemám chuť,“ odvrkol jej Harry a naďalej sa babral s ovsenou kašou. Pohľad mu zaletel k učiteľskému stolu. Snape sa už hodnú chvíľu o niečom dohadoval s ministrom mágie a zúrivo gestikuloval. Napokon naňho zagánil a nahnevaný opustil Veľkú sieň.

No to ten deň začína naozaj výborne, zúfalo si pomyslel Harry.

„Ale musíš,“ trvala na svojom Hermiona, a prerušila mu tok myšlienok. „Musíš mať silu na skúšky.“ A odolala nutkaniu poukázať na to, ako sa napcháva Ron, ktorý sedel o niekoľko miest ďalej a vyzeral, ako keby jeho žiadne skúšky netrápili.

„Ahoj Harry,“ prisadla si k nemu Ginny a venovala mu bozk na líce, „ako si sa vyspal?“

„Bolo už aj lepšie,“ šomral Harry. „A ty? Dokedy si sa ešte učila?“

„Tiež to už bolo aj lepšie,“ unavene sa usmiala Ginny a natierala si hrianku s medom. „Išla som spať asi polhodinu po tebe. Ale Harry, mal by si niečo zjesť, potrebuješ energiu na skúšky,“ povedala, keď videla, že Harry sa s jedlom iba babre. Hermiona na ňu vďačne pozrela a pohľadom jej naznačila, že sa mu už pokúšala dohovoriť.

Harry zavrčal. „Vy ste sa dnes proti mne spikli ... Nemám chuť!“

„Dobre, však sa nezlosti, ale nezaškodilo by ti pribrať. Za tie tri týždne si dosť schudol. O chvíľu bude z teba kosť a koža.“

„Vy dve ste neuveriteľné,“ vzdychol si Harry, odsunul tanier s dávno studenou kašou a nasilu sa pustil do dvoch hrianok s maslom.

„Mimochodom, všimli ste si Snapa? Takmer do mňa vrazil, keď som prichádzala. Bol nejaký nahnevaný...“ ozvala sa Ginny.

„Áno,“ s plnými ústami odpovedal Harry, ale keď videl, ako sa Ginny zdesene tvári, najprv riadne požul, a až potom pokračoval. „Rozprával sa s ministrom mágie, a zjavne sa mu niečo nepáčilo, lebo odchádzal nahnevaný.“

„S ministrom mágie? A ten tu robí čo?“ nechápala Ginny.

„Ginny.... Ak si si nevšimla, od minulého týždňa máte skúšky na VČÚ, a skúšajú vás ľudia z ministerstva,“ nedokázal Harry skryť sarkazmus. „Tak Scrimgeour asi potreboval dohodnúť ešte nejaké podrobnosti alebo čo...“ Vzápätí sa však zháčil. „Ale prečo by sa bavil so Snapom? Nie je ani riaditeľ, ani zástupca riaditeľa....“

„Myslím, že nám to môže byť jedno,“ zapojila sa do debaty aj Hermiona. „A ty nerozprávaj a radšej jedz! Inak zmeškáme test z čarovania.“

„To nenecháš človeka ani v pokoji najesť? Musíš stále spomínať tie skúšky?“ zaúpel Harry a pustil sa do druhej hrianky..

„Spokojné?“ Harry odsunul prázdny tanier a uškrnul sa na Ginny s Hermionou, ktoré ho celý čas uprene pozorovali.

„Absolútne. Si chlapík,“ pochválila ho Ginny s úsmevom.

„Harry, je čas, mali by sme ísť...“ upozornila ho Hermiona. „Nechceš hádam zmeškať písomky.“

„Úprimne?“ vzdychol si. „Najradšej by som zdrhol...

„Harry, veľa šťastia, zvládneš to,“ objala ho Ginny.

„Aj ty sa drž, budem na teba myslieť,“ oplatil jej to Harry a pobozkal ju.

Záverečné skúšky pozostávali z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť zahŕňala záverečnú prácu a test, ktorý písali všetci spoločne v doobedňajších hodinách. Boli rozdelení do dvoch skupín podľa abecedy. Harry sa vydesil, keď zistil, že Hermiona píše testy v inej učebni. Predsa len, aj keď vedel, že mu nebude môcť poradiť, jej prítomnosť mu dodávala odvahu. Za to bol v skupine s Ronom, ktorý síce sedel iba tri rady za ním, ale keď popri ňom prechádzal, ani sa len naňho nepozrel.

Test z čarovania Harry zvládol. Vedel odpovedať na všetky otázky, hoci pri niektorých trochu zaváhal. Profesor Flitwick sa však po celý čas skúšky nepohol spoza katedry, a tak niektorí študenti podľahli pokušeniu vzájomne si medzi sebou radiť. Harry sa medzi nich nezapojil, no niektoré šepkania sa nedali nepočuť a tak si zopár otázok doplnil.

Skúška z elixírov bola už o niečo ťažšia. Opísať účinky elixírov, ktoré preberali keď ležal v nemocničnom krídle, bolo náročné, ale keďže sa do noci učil, niečo mal ešte v čerstvej pamäti. Čo vedel, to napísal. Tejto časti skúšky nedával veľké nádeje, keďže niektoré otázky nevypracoval vôbec. Navyše pracoval pod tlakom. Snape mu každú chvíľu nakúkal ponad plece, niečo si popod nos mrmlal a krútil hlavou. No keď Harry odovzdal test, uznanlivo sa naňho usmial. „Dobrá práca,“ zašepkal.

Na obede vo Veľkej sieni bolo v ten deň rušnejšie ako inokedy. Študenti si medzi sebou vymieňali dojmy zo skúšok. Piataci sa bavili o VČÚ, siedmaci o MLOKoch a šiestaci o práve absolvovaných testoch. Harrymu sa do tejto debaty zapájať nechcelo, bol smutný a bál sa praktickej časti. Cítil sa hrozne osamelý a teraz ľutoval, že prepásol možnosť pomeriť sa s Ronon, pokiaľ bol čas. Teraz si bol istý, že Ron ho ignoruje zámerne. Ginny sa ho snažila utešiť tým, že ani jej teoretická časť skúšky z dejín mágie veľmi nevyšla, no Harrymu to na nálade veľmi nepridalo.

Praktickú časť skúšok absolvovali študenti individuálne v popoludňajších hodinách. Na základe rozhodnutia Ministerstva mágie boli rozdelení do malých skupiniek, po štyroch študentoch. Harry sa na elixíroch ocitol v skupine s Hermionou, Malfoyom a Terry Bootom. Na každú skupinku a predmet dohliadal ako prísediaci ministrom poverený pracovník. Harryho striaslo pri spomienke, akú katastrofu spôsobilo ministerstvo vlani, keď dosadili svojho človeka na post učiteľa obrany proti čiernej mágii. Teraz už začínal chápať otcovo rozčúlenie. Doteraz ministerstvo dohliadalo iba na skúšky Vynikajúcej čarodejníckej úrovne a Mimoriadnej legálnej odbornej kategórie. Záverečné skúšky iných ročníkov boli výlučne v rukách školy.

S praktickou časťou mal Harry väčšie problémy ako s teóriou.

Na čarovaní mal premeniť ocot na víno, no podarilo sa mu to až na druhý pokus. Na prvý krát vyčaroval čaj, na čom sa síce prísediaci ministerský pracovník, ktorého meno si Harry nezapamätal, zasmial, ale Harry znervóznel. Zhlboka sa nadýchol a druhú úlohu – začarovať šálku tak, aby vo vzduchu tancovala a množila sa, – našťastie zvládol bez problémov.

Na praktickú časť z elixírov išiel ako na popravu. Snape volal študentov podľa abecedy, a Harry išiel ako posledný. Nikto, kto už skúšku absolvoval – dokonca ani Hermiona – im ani len slovkom nenaznačil ako skúška prebieha, ale z výrazu tváre vychádzajúcich študentov sa dalo vyčítať veľa. Hermiona sa tvárila trošku vydesene, a hneď utekala preč, Draco Malfoy mal na tvári taký samoľúby výraz, že hneď bolo všetkým jasné ako dopadol, ale Draco mal, samozrejme, potrebu zdôrazniť to tým, že sa nahlas sťažoval, aký náročný elixír dostal, ale že ho pripravil ukážkovo. Keď Harry vstúpil do učebne, Snape sedel za katedrou spolu s malým zavalitým plešivejúcim čarodejníkom a tváril sa ako nazúrený hipogrif. Harrymu bol neznámy veľmi povedomý. Odkiaľ ho len poznám??

„Dobrý deň, pán Potter,“ prihovoril sa mu chladne Snape. „Vašou úlohou bude pripraviť elixír, ktorý si vytiahnete spomedzi všetkých elixírov, čo sme tento rok preberali. Nech sa páči, ťahajte,“ vyzval ho.

A som v háji, zdesene si pomyslel si Harry. Ak si vytiahnem niečo, čo robili, kým som bol v nemocnici, tak som skončil.

So zdesením v očiach pozrel na otca, no ten nemohol pred prísediacim nič robiť, a na tvári mal zvyčajnú masku.

„Nejaký problém, pán Potter?“ opýtal sa neznámy muž, keď sa Harry nehýbal. Harry sa naňho pozrel a vtedy mu to došlo. Jasné, veď to je Slughorn! spomenul si Harry na Dumbledorovu ťažko získanú spomienku o horcruxoch. Teraz mu už bolo jasné, prečo bol Snape ráno nahnevaný a prečo sa teraz tvári tak kyslo a nepriateľsky. Už len to, že mu do skúšky môže zasahovať niekto cudzí, muselo byť preňho dosť zlé, ale že to je jeho bývalý profesor elixírov, to už bolo naňho priveľa.

.„Nie, pane.“

„Tak si vyberte elixír.“

Harry sa zhlboka nadýchol, zavrel oči a vytiahol prvý kus pergamenu, ktorý sa mu ocitol pod prstami. Keby bol otvoril oči, všimol by si pobavený úškrn na otcovej tvári.

„Elixír proti kašľu,“ nahlas prečítal a padol mu kameň zo srdca. Pri troške sústredenia to zvládne.

„Pustite sa do práce,“ vyzval ho Snape. „Všetko potrebné nájdete vzadu na lavici. Veľa šťastia.“

„Ďakujem, pane.“

Harry si nachystal všetky potrebné prísady a prečítal recept, ktorý sa práve objavil na tabuli. Usmial sa pri spomienke, ako tento elixír prvýkrát na hodine zbabral, čím si vyslúžil označenie gebuziny prvej triedy, a potom sa mu vydaril pri spoločnom treste s Ginny. Vtedy to všetko začalo smerovať k lepšiemu... V ten deň sa dal s Ginny dokopy...

S myšlienkami na Ginny a na to, ako sa jej asi darí na VČÚ na skúške z veštenia, mu elixír išiel od ruky. Snape ho niekoľkokrát prišiel skontrolovať, či skôr pozrieť ako mu to ide a vtedy Harry znervóznel. Triasli sa mu ruky a neodvážil sa naňho ani pozrieť. Pri poslednej „kontrole“ ho Snape potľapkal po pleci. „Ide ti to dobre,“ zašepkal mu do ucha. Harry vo vytržení podrástol o niekoľko centimetrov.

„Už by ste mali byť hotový, pán Potter,“ ozval sa za ním odrazu hlboký hlas. „Nalejte trochu elixíru do fľašky, poriadne zazátkujte, označte svojim menom a doneste sem. A nezabudnite vyprázdniť a vyčistiť kotlík.“

Harry urobil všetko, čo mu Slughorn kázal a s dobrým pocitom odovzdal vzorku elixíru.

„Ďakujeme, pán Potter, teraz môžete odísť. Výsledky sa dozviete v posledný deň skúšok,“ oboznámil ho s ďalším postupom Snape.

„Ďakujem, pane. Dovidenia.“

Učebňu opúšťal s pocitom absolútnej úľavy. Horšie ako Prekonáva očakávania to hádam nebude, veril.

Hermiona ho čakala v klubovni, zahĺbená do učebnice aritmancie. Keď ho videla preliezať cez obraz Tučnej panej, učebnicu odložila.

„No ako?“ horela nedočkavosťou.

„Myslím, že som to zvládol. Vytiahol som si elixír proti kašľu. S tým už mám svoje skúsenosti,“ usmial sa. „A ty ako? Aký elixír si mala ty?“

Hermiona prevrátila očami. „Ja som si vytiahla ten najťažší aký tam bol. Protivlkolačí elixír. Ten sme robili keď si bol v bezvedomí.“

„Boli tam ešte nejaké náročné? Malfoy sa po skúške dušoval aký ťažký elixír si vytiahol, ale Slughorn vraj bol z neho nadšený.“

„Slughorn? Ty ho poznáš?“ prekvapene sa ho opýtala Hermiona.

„Osobne nie. Videl som ho v mysľomise. To jeho spomienka o horcruxoch bola taká dôležitá.“

„Podľa mňa tam už také náročné neboli, ale ako keby si nepoznal Malfoya. Vždy rád zveličuje.“

„Ktovie ako dopadol Ron,“ vzdychol Harry. „Na teste vyzeral že mu to veľmi nejde...“

„Ne...“ chcela mu odpovedať Hermiona, keď sa vtom do klubovne vrútil nahnevaný Ron.

„Ron, čo sa stalo?“ robila si oňho starosti Hermiona.

„Ale nič,“ vrčal Ron. „Len som dnes zbabral všetko, čo sa dalo. Na čarovaní som namiesto nepremenil vodu na víno, ale na ocot a na elixíroch...“

„Ron...,“ nesmelo začal Harry.

„Čo je? Čo tak zazeráš? Si šťastný, že som to pohnojil?“ oboril sa Ron na Harryho.

„Ja... Nie... Len som chcel... Mrzí ma to...“ jachtal Harry, nepríjemne zaskočený touto tvrdou reakciou. Teraz už chápal, ako sa museli cítiť jeho priatelia keď na nich takto vyskakoval on.

„Chcel si niečo?“ chladne sa opýtal Ron.

„Áno. Ja...Vlastne nič... Nenechajte sa rušiť, idem si ľahnúť.“ Harry cítil ako mu naviera v hrdle hrča. Práve sa chcel s Ronom pomeriť, a ten to takto schladí... Dobre mi tak, trpko si pomyslel.

„A to nejdeš ani na večeru?“ čudovala sa Hermiona.

„Nie, práve mi prešla chuť,“ smutne povedal Harry a odišiel do spálne.

„No ty si tomu dal....“ vzdychla Hermiona smerom k Ronovi.

[ » na začiatok « ]