Kapitola:
Pridaná: 5.5.2015, 22:58:06
Čítaná: 198×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Harry Potter, Albus Dumbledore, Hermiona Grangerová, Ron Weasley, Ginny Weasleyová
Stručný dej: Medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká čiara. Ako sa zachovať, keď dvaja ľudia, ktorí sa z duše nenávidia, zistia, že majú toho spoločného viac ako si myslia? Odhalené tajomstvo minulosti, ktoré malo ostať skryté, im obráti život hore nohami a ich vzťahy prejdú tvrdými skúškami....

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nespravodlivý Snape 2 » Lilino tajomstvo 3 » V jame levovej 4 » Trest 5 » Po každom daždi vyjde slnko 6 » Metlobal 7 » Ticho pred búrkou 8 » Na pokraji síl 9 » U madam Pomfreyovej 10 » Prosba 11 » Medzi láskou a nenávisťou 12 » Konečne pravda 13 » Z Harryho denníka 14 » Zo Snapovho denníka 15 » Ach, tie plány! 16 » Opäť medzi svojimi 17 » Nervy na dranc 18 » Skúšky 19 » Skúšky II. 20 » Víťazstvá a prehry 21 » Víťazstvá a prehry, 2. časť 22 » Horcrux 23 » Severus Snape 24 » Harryho rozlúčky 25 » Narodeniny 26 » Grimauldovo námestie 27 » Šialený plán na záchranu sveta 28 » Riaditeľ 29 » Beznádej, sklamanie a vytriezvenie 30 » Strieborná laň 31 » O krôčik bližšie k pravde 32 » Kde je pravda? 33 » Zajatci 34 » Bazový prútik 35 » Akcia Gringottbanka 36 » Obavy Temného pána 37 » Hnev Severusa Snapa 38 » V Rokville 39 » Všade dobre, doma ... 40 » Dostanem ťa, Potter! 41 » Začiatok konca 42 » Pravda o diadéme 43 » Posledný kúsok skladačky 44 » Tvárou v tvár nepriateľovi 45 » Nočné mory ožívajú 46 » Zmarené nádeje 47 » Odpusť, Harry... 48 » Posledná výzva 49 » Tajomstvo mysľomisy I. (Život v pekle) 50 » Tajomstvo mysľomisy II. (V službách Voldemorta) 51 » Tajomstvo mysľomisy III. (Za chyby sa platí) 52 » Tajomstvo mysľomisy 4 (Nie vždy je všetko tak, ako sa zdá) 53 » V ústrety smrti 54 » Dumbledorovo tajomstvo 55 » Posledný boj 56 » Láska lieči (epilóg)

prepáčte, že novú kapitolku pridávam až teraz, ale akosi som mala problém s vymyslením trestu pre Harryho. Ale pokec s kamoškou priniesol svoje ovocie, za čo som jej veeeľmi vďačná :-)

Dúfam, že sa vám bude páčiť ;-)

.........................................................................................................

Ráno sa Harry zobudil s príšernou bolesťou hlavy. V hlave mu pulzovala ostrá pálčivá bolesť a mal pocit ako keby mu mozog chcel vyskočiť z lebky. Cítil sa ako zbitý pes. Bolo mu zle pri pomyslení na to, čo ho dnes doobeda čaká. Trest u Snapa. A odvolať metlobalový tréning. Striaslo ho a prial si aby včerajšok nebol vôbec nikdy existoval. Ale to pravé peklo ho ešte len čakalo.

„Tak ako?“ vrhla sa naňho Hermiona, len čo vstúpil do klubovne. „Kedy si sa vrátil? Asi dosť neskoro, však? Bola som strašne unavená, nevládala som ťa čakať, prepáč.“ rapotala a Harry mal pocit že jeho hlava o chvíľu exploduje.

Keď sa v noci vrátil, klubovňa už bola prázdna. Hermiona s Ronom už našťastie spali. Bol rád, že nemusel čeliť žiadnym otázkam a vysvetľovať čo vyviedol, no vedel že ráno sa nepríjemnému rozhovoru nevyhne. A mal z toho strach. Vedel, že Hermiona, ako aj celý metlobalový tím budú zúriť. To, že sa do krvi posekal so Snapom bola jeho súkromná záležitosť. Aj tak o ich nevraživom vzťahu vedela celá škola, nebolo to žiadne tajomstvo. Koniec koncov, Snape nemal rád nikoho, možno okrem niekoľkých Slizolinčanov. A Snapa nemal rád nikto. Ale to, že kvôli tomu bude musieť odvolať tréning pred blížiacim sa zápasom so Slizolinom, to už nie je len jeho vec. Ohrozí tým celý výsledok zápasu. Iba nedávno vytvoril nový tím, a ešte sa nestihli poriadne zohrať, a zápas so Slizolinom je tu čo nevidieť. A pre Chrabromil bude tento zápas obzvlášť dôležitý... Cítil sa úplne bezmocne...

„Harry, deje sa niečo? Tváriš sa ako uhorský chvostorožec keď mu kradnú vajcia. Čo sa včera stalo?“ mračila sa Hermiona.

„Hm.... No akoby som ti to...“ Harry váhal ako jej oznámiť krutú skutočnosť, že ani dnes nebudú môcť byť spolu. „No... Proste tam musím prísť aj dnes.“

Hermiona naňho nechápavo vytreštila oči. „Dnes? A prečo? Však máte mať tréning....“

„No práve, to je asi ten trest.“ vzdychol si a rozpovedal jej všetko, čo sa večer u Snapa prihodilo. O tom ako naňho vyletel ledva za sebou zavrel dvere, ako sa k nemu správal bezočivo, i ako potom, ako tam takmer umrel od strachu a keď si myslel že je už mŕtvy, Snape jednoducho zmizol a on tam niekoľko hodín čakal a premýšľal. Spomenul aj záhadný list, ale to, čo z neho zachytil, si radšej nechal pre seba. Koniec koncov, sám si už nie je istý čo vlastne počul a či to nebol len výplod jeho strachom vybičovanej fantázie.

„Harry! Ty si taký somár! To si nemohol čušať?“ hnevala sa Hermiona a buchnátovala ho kde len zasiahla. „Ani nevieš ako som sa tešila že budeme mať konečne chvíľu pre seba! A fakt som zvedavá ako sa zatvária členovia tímu, keď zistia že sa tréning ruší.“

„Čože? Prečo by sa nám mal zrušiť tréning?“ nechápal Ron, ktorý práve schádzal dole schodmi. „Harry, čo sa deje?“ opýtal sa so zlou predtuchou a keď videl Hermionim nahnevaný pohľad, pochopil. „Hádam ťa Snape nenechal zase po škole??“ šokovane vykríkol.

„Ale nechal, lebo pánko si zase pustil ústa na špacír a zarobil si na ďalší trest!“ Hermiona od zlosti už kričala.

„Čo sa tu deje, prečo je tu taký krik?“ vystrčila hlavu z dievčenských spálni Ginny a pomaly schádzala do klubovne.

„Nič, len Harry si dnes namiesto metlobalu vybral radšej trest u Snapa.“ odvrkla Herniona.

„Hermiona! Vieš že to nie je pravda....“ bránil sa Harry. „Oveľa radšej by som išiel na tréning, a potom bol s tebou, ako znášal Snapove nadávky a ponižovanie... A ty to dobre vieš!“

„Hm, nevyzerá to tak.“

„Hermionááá!“ Harry od zúfalstva už takmer plakal.

„Harry? Čo sa tu deje??? Však to nie je pravda?“ zaúpela Ginny a v očiach jej pohrával nebezpečný plamienok hnevu.

„Ale je, Ginny, bohužiaľ.“ vzdychol Harry smutne. „Včera som bol k Snapovi mimoriadne bezočivý, tak ma nechal po škole aj dnes. A obávám sa, že to nie je naposledy. Čo to len do mňa vošlo??“ zlostil sa.

Zmĺkol. V duchu si nadával prečo bol taký sprostý a jednoducho nebol ticho ako inokedy. V konečnom dôsledku tie tresty neboli také hrozné. Zažil už aj horšie a nikdy takto nevybuchol. Teraz bude za jeho hlúposť pykať celý tím, a bál sa, že celá chrabromilská fakulta bude po zápase terčom posmechu, keď prvýkrát po rokoch so Slizolinom prehrajú. A za všetko môže on.

Dlho nikto z nich nič nepovedal. Videl, ako naňho všetci zazerajú. Hermiona smutne, no stále s vražedným pohľadom, Ginny šokovane a Ron? Ten sa pri stretnutí s Harryho pohľadom radšej pozrel úplne inde, aby mu nevynadal. Ešte že neviem čítať myšlienky, pomyslel si Harry, určite ma teraz preklínajú....

„Harry,“ odvážila sa Ginny prerušiť to ťaživé ticho. „Uvedomuješ si, čo toto bude znamenať pre tím?

„Áno, Ginny, a mrzí ma to. Hlavne kvôli vám.“ povedal potichu.

Takto mizerne sa Harry necítil ani po včerajšom nespravodlivom treste. Ostávalo mu len dúfať, že sa im podarí do zápasu zladiť rozvrh a nájsť vhodný čas na tréning. A že mu to spoluhráči odpustia, pretože ako kapitán tímu nezačal práve najlepšie.

„Ginny, Ron, dajte, prosím, vedieť ostatným, že tréning na dnes odpadá a skúste nájsť nejaký vhodný termín ktorý bude všetkým vyhovovať. Alebo...“ Harry odrazu dostal nápad, „si zatrénujte aj sami, bezo mňa. Nejako to už len zvládnete. Ihrisko je rezervované pre nás, tak prečo to nevyužiť?“ smutne sa usmial. „A áno, som idiot, prepáčte,“ s týmito slovami a so zvesenou hlavou opustil Harry klubovňu, mieriac na raňajky.

Po raňajkách, na ktoré nemal pri pomyslení na to, že o chvíľu pôjde do jamy levovej, vôbec chuť a nasilu do seba natlačil aspoň hrianku s volským okom, sa do Snapovej pracovne doslova vliekol. V hlave sa mu premietali katastrofické scenáre toho, čo mu Snape dá robiť a ako si ho s radosťou poddá, že nemôžu trénovať. A ako ho bude nechávať po škole tak často, aby naozaj nemohli trénovať vôbec. Keby aspoň nehrali proti Slizolinu... Takto si Snape poľahky zabezpečí víťazstvo svojej fakulty a Harry ani nemôže protestovať. Tentoraz si ten trest naozaj zaslúžil.

Ani nevedel ako, ale odrazu stál pred Snapovou pracovňou. Nohy ho niesli samé. Tú cestu dôverne poznal. Strávil tam po škole toľko času, že by tam trafil aj so zatvorenými očami.

Smutne si pomyslel, že teraz by už sedel na svojom Blesku a lietal okolo štadióna, s vetrom vo vlasoch a pocitom absolútneho uvoľnenia a vyčistenia myšlienok. Vždy to tak robil, prišiel na ihrisko skôr a kým sa zhromaždili ostatní, on si zalietal a vyčistil si hlavu. A teraz namiesto toho... Harry, vzchop sa! Zhlboka sa nadýchol a zaklopal....

„Á, Potter, no poďte, už vás čakám,“ vítal ho Snape s príslovečným chladným tónom a na tvári mu pohrával škodoradostný úškrn.

„Dnes som si pre vás pripravil lahôdku.“ A viedol ho do učebne elixírov.

Harry s tichým povzdychom Snapa nasledoval, očakávajúc to najhoršie.

Ale to čo tam uvidel, prekonalo jeho najhoršie obavy. Na Snapovom stole stála nádoba plná živých švábov a Harryho sa zmocnila zlá predtucha. Okamžite vytušil čo ho čaká. Pri tej predstave ho striaslo. Snapovi neušiel jeho zhrozený výraz plný zhnusenia a uštipačne poznamenal: „Áno, dobre ste to pochopili, Potter, tieto šváby čakajú len na to, aby ste im vylúpli oči a pripravili z nich čistiaci elixír. No, na čo čakáte? Pusťte sa do práce!“

Harry v duchu zahrešil. Vedel, že Snape si ho vychutná a nenechá si ujsť príležitosť pomstiť sa mu . Ale že to bude až takéto hrozné, to netušil. Vzal nádobu so švábmi, odšuchtal sa k svojej lavici a s nechuťou sa pustil do práce, no mysľou bol stále na metlobalovom ihrisku. Ktovie, či nakoniec trénujú aj bez neho, ale snáď áno, veď Ginny je šikovná, je vodcovský typ, nejako to len zrežiruje.....

„Potter, dávajte pozor, lebo tie oči budú nepoužiteľné!“ vrátil ho Snapov nahnevaný hlas do reality.

„Ach áno... Prepáčte, pane,“ zamumlal Harry.

„Alebo ste mali dnes doobeda na pláne niečo zaujímavejšie?“ ľadovo sa opýtal Snape a vychutnával si Harryho bezmocnosť a zúfalstvo.

Harry neodpovedal. Zúril. Snape predsa musel vedieť že dnes mali trénovať. Ale nie, bude ticho, nedá mu ďalší dôvod na radosť.

Po polhodine trápenia Snape podal Harrymu zvitok pergamenu.

„Teraz podľa návodu pripravíte čistiaci elixír. Všetky ostatné prísady nájdete na mojom stole. A sústreďte sa, ak si nechcete popáliť ruky...“

Harry v duchu zaúpel. Teraz si Snape na ňom zgustne. Dať mu vyrobiť elixír, to bolo naozaj ako za trest... A Snape si to zjavne užíval. Neustále sa okolo neho premával, premeriaval si ho výsmešným pohľadom, pri pohľade do jeho kotlíka sa uškŕňal nešetril slovami výsmechu a ani na sekundu mu nedal pokoj.

Čas sa Harrymu neskutočne vliekol. Dokonca Snapa podozrieval, že naschvál začaroval hodiny, aby čas plynul pomalšie a on musel trpieť dlhšie.

Po dvoch hodinách, ktoré sa mu zdali ako pol dňa, ešte len prišlo naozajstné poníženie.

„A teraz, Potter, čistiaci elixír, ktorý ste práve vyrobili, zriedite s vodou v pomere 2:1, a vydrhnete celú miestnosť! Takže na kolená a pekne, poriadne, kúsok po kúsku! Ak ste ho vyrobili správne, nič sa vám nestane, a podlaha sa bude lesknúť, ale ak ste tam niečo pokazili, čo vôbec nevylučujem, tak si akurát popálite ruky.“, uškrnul sa Snape, hoci veľmi dobre vedel ako to dopadne.

Harrymu sa zatočila hlava. Toto snáď nemyslí vážne! Od zúfalstva takmer plakal. Tak o toto mu išlo, vidieť Harryho na kolenách... Dokonalé poníženie. No dobre, podvolil sa, urobím to. Aj tak ma už väčšmi ponížiť nemôže... A tú radosť, že budem protestovať, prosiť o milosť, tú mu neurobím, nie!

A tak sa s povzdychom spustil na kolená, vyhrnul si habit, zobral ponúknutú handru a pustil sa umývať. A dúfal, že elixír nepobabral. Ešte nikdy nebol taký naštvaný a necítil sa viac ponížený ako teraz. Snape si svoje víťazstvo vyslovene vychutnával, vidieť Harryho na kolenách, to sa mu nepodarí každý deň. Harry sa v duchu zaprisahával, že toto je posledný raz čo mu robí otroka, že už mu viac nedá príležitosť ho takto ponížiť. Mlčky pracoval, habit mal už celý premočený, kolená ho boleli, ale nedal to najavo ani len pohľadom. No ruky ako zázrakom ostali zdravé :).

Keď konečne skončil, veľké hodiny na stene ukazovali že je pol druhej. Vtedy si uvedomil aký je už hladný a ako na potvrdenie, v bruchu mu hlasno zaškvŕkalo.

„Dobre, Potter, to stačí,“ prerušil dlhé ticho nečakane Snape, čím Harryho, zahĺbeného do vlastných myšlienok, vyľakal. Takmer prevrhol vedro s elixírom.

„Môžete ísť, myslím, že na dnes toho bolo dosť. Choďte sa najesť a oddýchnuť si,“ povedal potichu. „Očakávam vás tu aj na budúcu sobotu v rovnakom čase.“

Harry preglgol. „Ale, pane, vtedy je výlet do Rokvillu.“

„Bohužiaľ, slečna Grangerová si bude musieť poradiť aj bez vás,“ sucho poznamenal Snape. „Ak nechcete u mňa stráviť každú sobotu až do konca školského roka, tak tu o týždeň budete. A teraz už choďte, som unavený.“

„Áno pane, dovidenia.“

A Harry s úľavou opustil nenávidenú učebňu a trielil do klubovne. Keď sa tam o chvíľu zjavil, celý premočený a zúfalý, Ron s Ginny sedeli pri kozube a tvárili sa ako zúriví kentauri...

[ » na začiatok « ]