Poviedka:
Pridaná: 4.5.2015, 11:06:58
Čítaná: 3027×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Súťažiaci mali za úlohu nadviazať na jednu z posledných pasáží z HP7 a príbeh alternatívne dokončiť. Všetko, čo sa stalo po zadanom úseku z knihy, je pre tieto poviedky už irelevantné, preto nehľadajte podobnosti z konca knihy.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Pre prípad, že nastane koniec sveta 2 » Druhá strana

Pritisol si zlatý kov k perám a zašepkal: „O chvíľu umriem.“

Napísala si poznámku do notesa a odpila si z pohára s vodou. „Takže takto získal kameň oživenia.“

„Áno. Privolal k sebe svojich najbližších. Svojho otca a matku, Siriusa Blacka a Remusa Lupina. To mu dodalo odvahu a on si potom so vztýčenou hlavou šiel po vlastnú smrť.“

„Čo sa stalo potom?“

„Voldemort ho zabil a tým v podstate zabil aj ten kúsok života, ktorý mal v sebe.“

„Tomu nerozumiem. Zaklínadlo predsa zabilo Harryho Pottera.“

„Vysvetlenie je zložité. Ani my čarodejníci v tejto veci nie sme jednotní. Jediné čo vieme, je to, ako sa to stalo. Potom čo Voldemort zabil Harryho a pripravil o život aj sám seba, jeho duša sa naplno prebudila v poslednom horcruxe. Nagini bola posledná schránka a v nej teraz prebýva aj posledný kúsok jeho samotného.“ Pozrel sa von oknom a povzdychol si. „Keď smrťožrúti zistili, že ich vodca padol, uskutočnili rozhodujúci útok na hrad. Bojovali sme proti sebe a každá strana utrpela obrovské straty. Napokon sa nám podarilo zvíťaziť.“ Trpko sa usmial. „I keď neviem, či sa to dá nazvať víťazstvom. V ten deň prehral celý čarodejnícky svet.“

„Stále ste mi neprezradili, ako sa vám podarilo, dať celý príbeh Harryho Pottera dohromady. Kde beriete istotu, že opísané udalosti, sa naozaj takto odohrali?“

„To ten kameň. Potom, ako sa vojna skončila, som pátral v Zakázanom Lese a našiel ho. Vďaka nemu som privolal Harryho a on mi povedal o posledných chvíľach svojho života. Chcel, aby som ho prepustil a doprial mu večný odpočinok, ale ja som potreboval vedieť všetko. Kúsok Voldemorta je stále niekde tam vonku a my potrebujem každú informáciu, každý kúsok skladačky. Harry to pochopil a povedal mi celý svoj príbeh. Od svojho útleho detstva, až po svoju hrdinskú smrť.“ Otrel si vlhké oči a odmlčal sa.

„Prečo chcú čarodejníci, aby o tomto ľudia vedeli? Po stáročia sa pred ľudstvom skrývate a teraz chcete odhaliť jednu z najvýznamnejších kapitol vašej histórie.“

„To je presne ten problém. Jedného dňa nás ľudstvo odhalí. Naše spoločnosti stoja na prahu nového milénia. Vidíme, aké pokroky robíte každý deň. Vaše technológie a vynálezy sú čoraz dokonalejšie a rafinovanejšie. Je to len otázka času...“

„Chápem. Vy chcete, aby ľudstvo videlo to dobré a súdilo vás podľa skutkov a nie podľa strachu.“

„Áno. Po vojne sa naše rady zúžili a bude trvať veľmi dlho, kým nahradíme našich zosnulých novou krvou. Sme slabí a zraniteľní a preto musíme bojovať každým možným spôsobom.“

„Takže moja úloha je napísať príbeh o malom čarodejníkovi a...“

„Vaša úloha je ukázať, že mágia je to jediné, čo nás od ľudí odlišuje. Aj my sme dobrí a zlí, chamtiví, milujúci a milovaní, aj my sme králi, blázni, chudáci. Bojovali sme proti zlu, ktoré vzišlo z našich radov, ale nebojovali sme len za seba. Vyhrali sme pre celý svet. Harry Potter sa obetoval, aby sme my mohli ísť ďalej. Ukázal všetkým čarodejníkom, že ak budeme pohŕdať inými rasami, samy si tak podrazíme nohy.“

„Chlapec ktorý prežil. Hrdina ktorý zastavil temnotu.“ Oprela sa o operadlo kresla. „Má to ale jeden háčik. Voldemort žije. Harry ho nezabil a on sa môže kedykoľvek vrátiť.“

„Voldemort je naša starosť. Vy napíšete, že zomrel.“

„Klamstvo? Najprv tu hovoríte o konci pohŕdania a potom chcete klamať?“

„Ten príbeh musí mať šťastný koniec. Ak nás raz odhalia, musia nám byť vďační. Kým sa tak stane, vypátrame Nagini a skoncujeme to. Malé klamstvo v mene vyššieho dobra. To predsa musíte pochopiť.“

„Čo ak nebudem súhlasiť?“

Strnul a pozrel sa jej do očí. „Sama dobre viete, že históriu píšu ľudia a nie dejiny. Veríme tomu, o čom tvrdíme, že je pravdivé. Harry Potter zabil Voldemorta, zničil všetky horcruxy a žil!“

„Čo ak sa to prevalí? Zničí vás to! Ľudia vám už nikdy neuveria.“

„My sa postaráme o to, aby sa klamstvo stalo pravdou. On si to zaslúži.“

„Čo si zaslúži?“

„Aby prežil život skrze tých, ktorým ho zachránil!“

Pozrela sa naňho. Sedel tam a pozeral sa von oknom. Videla jeho smútok, cítila jeho pochyby. Bojoval za mŕtveho hrdinu, za svoj svet a svojich blízkych. Bol to človek ako každý iný. „Dobre. Urobím to tak, ako chcete, ale mám jednu podmienku.“

Pozrel sa na ňu.

„Severus Snape.“

„Čo s ním?“

„Urobíme hrdinu aj z neho.“

„To nemyslíte vážne! Jeho skutky sú azda ešte ohavnejšie, než tie Voldemortove.“

„Prežil si životnú tragédiu a nech už bola akákoľvek, zišiel vďaka nej z cesty. Už nikdy sa na ňu nedokázal vrátiť a zatrpkol. Nedokázal poraziť tú temnotu v sebe, ale môžeme ho súdiť? Kto by dokázal nájsť svetlo a poraziť tieň?“

„On nás všetkých zradil!“

„Ak chcete, aby ľudia verili v to, že len mágia je jediný rozdiel medzi našimi rasami, musíme im ukázať, že ste schopní milovať. Že ste schopní odpúšťať a bojovať vopred prehratý boj. Snape si to možno nezaslúži, ale svet nie je len čierno biely. Jeho smrť musí ukázať, že hrdina nie je len ten, kto položí život za tých druhých, ale aj ten, ktorý dokáže žiť každý deň so svojím bremenom. Každý deň ísť ďalej a nachádzať silu byť lepším.“

„Ako môžete povedať, že si to možno nezaslúži? Celý čas hral na dve strany a na koniec si zvolil, že my mu nie sme dosť dobrí.“

„Kde je dôkaz, že prešiel na temnú stranu? Celý čas bol dvojitý agent a pochybnosti o ňom mal takmer každý.“

„Zabil Dumbledora!“

„Ale od Harryho vieme, že Dumbledore bol na smrteľnej posteli.“

„Aj Harry to tvrdil! Snape nás zradil.“

„Ktorý Harry Potter? Živý? Či mŕtvy?“

„Záleží na tom?

„Potter sa predsa stretol so Snape predtým, než posledný krát vydýchol a potom išiel do riaditeľne. Keď odtiaľ vyšiel, bol pripravený zomrieť.“

„Kam tým mierite?“

„Čo ak len Severus Snape nechcel, aby sa vedelo o jeho obeti?“

„Prečo by to nechcel? To nedáva zmysel.“

„Bol to výnimočný muž, ktorý spravil veľa chýb. Možno tým trestal sám seba a možno len skrýval to, čo ho navždy poznamenalo.“

„Nebol to dobrý človek.“

„Bojoval a zomrel. Nikto nevie, čo sa Potter na konci dozvedel. Jeho mŕtva duša nám to neprezradila a my ho nemôžeme súdiť len na základe slepej nenávisti a vlastnej sebaľútosti.“

Zvesil plecia a oprel sa do kresla. „Toto sám rozhodnúť nemôžem.“

„Chápem.“

Postavil sa. „Porozprávam sa o to s povolanými na ministerstve. Myslím, že na dnes skončíme.“

Zavrela zošit s poznámkami. „Mám ešte jednu otázku.“

„Áno?“

„Prečo ste si vybrali práve mňa?“

Podišiel k dverám a otvoril ich. Nepozrel sa na ňu a prehovoril. „Proroctvá nie sú len o čarodejníkoch.“

„Takže ste ma našli vďaka proroctvu? Ale kde beriete istotu, že práve ja som tá pravá? Aj o vás bolo vyrieknuté proroctvo a napokon sedelo aj na Harryho Pottera.“

Otočil sa k nej. Videla v jeho očiach množstvo pocitov. No jeden prevyšoval tie ostatné. Bol sklamaný. Navždy druhý v poradí, navždy náhradník. Žiadny veľký hrdina, len ten ktorý po velikánoch uprace.

„Dovidenia.“ Povedal a odmiestnil sa.

„Dovidenia, pán Longbottom.“

Priemer užívateľov: 13,97 / 20

Gramatika – obsah – téma – dojem – progres

Richio: 7 – 10 – 7 – 10; spolu 34

Chcel som na začiatok svojho hodnotenia napísať nejakú múdru vetu, ktorá by odštartovala moje pocity, no nenachádzam slov. Najprv som ostal zhrozený, že hádam ti len tvoja mentorka povedala, o čom to zadanie malo byť. Čítal som ďalej a ďalej, bolo to stále pútavejšie a potom mi to doplo... aj keď som sa hádal sám so sebou, o čo ide, kto to hovorí, prečo je to takto napísané!?!? A o to mne pri čítaní ide! Pýtať sa, rozmýšľať o tom! Milujem príbehy s tajomstvom vysvetleným na záver! Bolo to živé a pútavé! Spracovanie tejto poviedky je pre mňa absolútne geniálne, som rád, že vo finále môžem povedať, že si napísal najlepšiu poviedku tohto ročníka!

Nastal len jeden problém, teda ak som to pochopil správne tak, že: bol naozajstný čarodejnícky svet, Harry v ňom zomrel, Neville priznal, že ten svet naozaj existoval a Jo to potom spísala do svojej knihy, ktorú už poznáme v realite my. Pravdu však pozmenili, lebo príbehy sa musia končiť šťastne. Posolstvo je na zimomriavky... Jediné, čo teda musím pripomienkovať, je prepojenie s realitou, to tu nemalo čo hľadať a, žiaľ, Jo do samotného príbehu patriť nemala, škoda bodov. Možno by to chcelo len o trošku inú pointu. Bolo to však skvelé, malo to dynamiku, dialóg krásne plynul. Okrem gramatiky a všetkých ostatných vecí, ktoré robíš pravidelne (aj keď chýb v čiarkach bolo oveľa menej), už nemám čo vytknúť. Som rád, že táto poviedka prišla.

cuca: 8 - 8 - 7 - 8 - 10; spolu 41

Pred hodnotením som si naozaj potrebovala poviedky nechať uležať v hlave. A tá tvoja sa uležala/uložila celkom dobre. Viedla som o nej viac debát, nie len s tebou, ale aj s inými užívateľmi či dokonca porotcami. Názory sú rôzne. A tu je teda ten môj.

Tento raz si po prvýkrát šiel do toho bez toho, aby sme nápad spoločne prebrali. Bol to risk, hlavne teda vo finále, ale bolo to tvoje rozhodnutie. Len čo som poviedku dočítala, pochopila som, prečo si tak spravil. Chápem, že si chcel názor na to, aké to bolo, či to bolo zrozumiteľné a to všetko. Neskôr sme zistili, že pre... niektorých... to zrozumiteľné nebolo, aj keď sme to vylúčili už na začiatku. :D

Čo sa týka poviedky ako takej... hmm... Je výborná! Hlavne ma zaujala svojiím nápadom, ktorý je jedinečný, skvelý, zaujímavý a keby bola takáto poviedka v niektorom z iných kôl, tak u mňa skončí asi úplne najvyššie. Lebo ja milujem inovatívne nápady, zaujímavosti, novinky. No na strane druhej, aj keď sa to vylučuje, som trochu konzervatívna... :D A o tejto téme som mala isté predstavy, ktoré mi tá tvoja poviedka tak úplne nesplnila. Nevravím, že bola zlá, alebo že by sa mi nepáčila, ale ide naozaj o finále a tak treba hodnotiť každý jeden detail! Poviedka na túto tému mala, teda pre mňa, vyzerať inak, úryvok mal naozaj byť začiatkom deja a podobne. Oh, nehovorím, že by si nedodržal zadanie, to v žiadnom prípade, ale... je tam jednoducho to jedno ale...

Gramaticky si sa určite zlepšil, podľa tvojich vlastných slov si sa naučil niektoré veci... :D Zlepšil si sa podľa mňa aj v tom, že ten príbeh vieš vyskladať tak... lepšie, zrozumiteľnejšie, upratanejšie. Naučil si sa aj to, čo ľudia chcú, čo porota chce a v podstate aj to, čo chcem ja. :D I keď si v každej poviedke zachoval hlavne seba a svoj štýl!

Keď pomaly, plynule prejdem k okomentovanou našej celkovej spolupráce, musím povedať, že som viac ako spokojná! Vždy si všetko posielal v dohodnutých termínoch, na čas, prijal si moje pripomienky a buď si ich spracoval, alebo mi vysvetlil, prečo ich spracovať nechceš. Po tvojom úplne prvom diele som nečakala, že to dotiahneš takto ďaleko, ale musím povedať, že si sa z kola na kolo zlepšoval a naozaj si do poviedkara priniesol niečo jedinečné. Si veľmi sčítaný a kreatívny, čo sa na tvojich dielach takmer vždy odzrkadlilo a takmer každé jedno kolo si bol iný ako tvoji súperi! A zrejme aj vďaka tomu si sa dostal do finále, kde si mal zase iný pohľad na vec. Ja netvrdím, že ti to neprinesie výhru. A určite ti budem držať veľmi palce. No v každom prípade, nech to už dopadne akokoľvek, ďakujem! Ďakujem za to, že si pretrpel to moje kibicovanie, to, ako som často s tvojimi nápadmi nesúhlasila a aj to, ako som spochybňovala tvoje ego. :D Verím, že sa z toho všetkého rýchlo spamätá. :D

Kira: 6 - 8 - 9 - 8; spolu 31

Ty si termín „alternatívny koniec“ poňal trochu inak ako tvoj kolega. A to, podľa mňa, nie je vôbec zlá voľba, pretože takto čitateľ mohol vidieť to, že nie každý človek zmýšľa rovnako. A čo pre niekoho znamená jedno slovo, môže pre druhého znamenať niečo úplne iné. Poviedka bola krátka, plná myšlienok, pri ktorých som sa párkrát pozastavil nad tým, ako pekne znejú, dokonca som s Nevillom sympatizoval, čo sa týka Snapa. Nebol hrdina, nech si Rowla v tvojej poviedke hovorila, čo len chcela! :D Jediné, čo mi prekážalo, bol ten záver. Áno, Neville bol síce v porovnaní s Harrym ten druhoradý, ale keď sa na to človek pozrie tak všeobecne... Skutočne by chcel mať niekto taký osud ako slávny Harry Potter? Nemať detstvo? Dospievať v strachu a sledovať to, ako umierajú jeho blízki? Ale to už je taká subjektívna úvaha niekedy pri kávičke, pivku,...

Za originalitu máš body navyše, samozrejme. :)

Chýbali čiarky; boli aj na miestach, kde nie sú vôbec potrebné.

Preklepy.

Samy si tak podrazíme nohy – správne sami.

Čiernobiely spolu.

[ » na začiatok « ]