Kapitola:
Pridaná: 20.6.2007, 14:32:37
Čítaná: 1281×
Hodnotenie: (počet hlasov: 43)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Peter išiel rovno zo stretnutia za svojimi troma kamarátmi. Mali sa stretnúť u Troch metiel. Ráno sa vyhovoril, že nech idú do Rokvillu bez neho, lebo musí zájsť ešte do soviarne, poslať rodičom list. Pre istotu tam naozaj išiel, keby mali nejaké podozrenie. A až potom sa rýchlo vybral jednou z tajných chodieb na stretnutie s Nagini.

Vošiel dnu. Už tam sedelo pomerne dosť ľudí, takže sa všade rozliehal hluk. Záškodníci sedeli na konci v boxe a pili ďatelinové pivo.

„Čo ťa tak zdržalo Červochvost?“ opýtal sa so záujmom James.

„Ále, Zloduchovi sa zdalo vtipné ohadzovať ľudí nejakou gebuzinou, tak som musel obísť celý hrad,“ povedal ľahostajne a sadol si za stôl. Nebolo im to podozrivé, pretože duch Zloduch zvykol každý deň vymyslieť pre študentov nejakú zákernosť.

„Už sme si mysleli, že máš nejaké tajné rande,“ uškrnul sa Sirius.

„A ty máš dnes rande?“ snažil sa zahovárať Peter.

„Mal som mať s tou kočkou z tej Veľkej siene, ale nejako ma prešla chuť.“

Dvere sa otvorili. Do miestnosti vošlo slnečné svetlo, takže nebolo vidieť kto vchádza do baru. Sirius sa tam automaticky pozrel. Tvár sa mu rozžiarila. Nemusel jej vidieť do tváre. Videl oblé boky, štíhly pás, plné prsia a odhalený dekolt. Vlasy jej splývali na pleciach. Prešla rovno k baru. V rukách mala papierové vrecko z Medových labiek. Labužnícky si vytiahla nejakú čokoládu a vložila si ju do úst. Ponúkla veselo aj Rosmertu, tá si tiež jednu vzala. Sirius pozeral len na ňu. Len na Nagini. Bol ako zhypnotizovaný. Zrazu sa zdvihol a smeroval rovno k nej. Remus a James sa ho snažili v poslednom momente zadržať, lebo si vôbec nevšimli ako sa tvári. Ľahko sa im vytrhol. Postavil sa za ňu tak, aby cítil jej vôňu. Nagini ucítila niekoho prítomnosť, vedela, že je to on. Neobzrela sa. Usmiala sa na Rosmertu: „Drahá, mohla by si nás na chvíľku nechať? Musím sa porozprávať s mojím študentom. Asi chce doučovanie.“

Rosmerta sa zachichotala. Išla obísť zákazníkov pri stoloch.

Nagini sa otočila na barovej stoličke a postavila sa.

„Chcem sa rozprávať,“ povedal neprítomne Sirius.

„Predpokladám, že ak odmietnem, nemôžem očakávať, že len tak odídete. Takže poďte,“ hovorila to absolútne pokojne. Zakývala Rosmerte na pozdrav. Sirius sa ani nepohol. Stále sledoval kúsok čokolády, čo sa jej zachytil v kútiku pier. Už bola medzi dverami a on ešte stále stál ako prikovaný.

„Budem vás ešte dlho čakať?“ povedala netrpezlivo.

Sirius sa mlčky vybral za ňou. Vyšli do slnkom zaliatej ulice. Nagini chcela, aby nikomu neboli na očiach. Sirius ju predbehol a viedol ju rovno do Škriekajúcej búdy.

„Tu nás nikto nebude rušiť,“ ukázal na strašidelnú budovu.

„Ževraj tam straší,“ nepovedala to vystrašene, skôr zvedavo.

„Nie,“ snažil sa aby tam boli čo najrýchlejšie.

Vnútri to vyzeralo hrozne. Ošúchané steny, porozhadzovaný nábytok, roztrieskané dvere a všade bola špina.

„O čom ste sa chceli so mnou rozprávať?“ nechcela to naťahovať. Postavila sa oproti nemu a mimovoľne sa znechutene obzerala naokolo.

Sirius sa k nej priblížil čo najviac. Neuhla. Prstom jej prešiel po kútiku úst a vložil si kúsok čokolády do tých svojich. Nagini zamrazilo. Nevedela sa sústrediť. Ale to už jej prikladal pery k jej perám. Nemohla odolať. Sirius jej nežne prešiel rukami od ramien až k dlaniam a poprepletal si s ňou prsty. Tuho jej ich zovrel. Prešiel perami až k jej uchu.

„Aj tak budeš len moja,“ zašepkal.

V tom momente sa Nagini zjavila spomienka. Najhoršia akú mala. Sedela na pohovke v útulnej obývačke a čítala si noviny. Do domu vstúpil mladý muž. Krásny, vysoký s prenikavým pohľadom. Usmiala sa na neho, ale on jej úsmev neopätoval.

„Tom! Už som sa ťa nevedela dočkať,“ povedala nadšene.

Pritlačil ju kúzlom o operadlo.

„Tom, čo sa deje? Prečo to robíš?“ vyľakane sa ho spytovala.

Mlčal. Pristúpil k nej bližšie, chytil ju za ruky tak, aby sa už vôbec nemohla hýbať a šepkal jej do ucha: „Ak si myslíš, že som sa nedozvedel o tom tvojom flirtíku s tým špinavým humusákom, tak si na omyle. Ten už leží v nemocničnom krídle, ale ty za to ešte zaplatíš. Vieš, že budeš navždy len moja.“

Nagini sa triasla na celom tele. Mala hrozný strach.

„Tom, ale ja ťa ľúbim. Ja som sa s ním len rozprávala. Naozaj. Prosím ťa neubližuj mi. Ja ťa ľúbim,“ to už srdcervúco plakala.

„Musím Nagini. Musíš si to zapamätať. Ty si len moja. A keď nebudeš moja, tak nikoho.“

Bez varovania na ňu namieril prútik a zvolal: „Crucio!“

V tom sa prebrala a všetku nenávisť, každú časť emócie, dala do svojej čarovnej moci. Sirius odletel dva metre od nej do steny. Zostal nehybne ležať na podlahe. Nagini sa strhla a rýchlo bežala k nemu.

„Sirius prepáč. Nechcela som. Prosím ťa preber sa.“ Vytiahla prútik a prešla mu ním po hrudi. Hladkala mu rukou jeho peknú tvár. Začal sa preberať.

„Sirius odpusť mi prosím. Ja... nechcela som,“ jachala rýchlo so seba. Pohladil jej vlasy.

„To je v poriadku. Nemal som. Vedel som, že nemám, ale ty si jednoducho neuveriteľná,“ šepkal.

Pomohla sa mu postaviť. Kým sa oprašoval, odstúpila od neho a otočila sa mu chrbtom. Nedokázala sa na neho pozrieť.

„Nemôžme Sirius. Jednoducho to nejde. Som tvoja profesorka...“ Prerušil ju.

„Myslím, že to nie je ten pravý dôvod. To by si tu so mnou už nebola a vôbec by sa...“

„Ale ty to nechápeš! Si tak mladý a...“

„No, čo som? Myslíš, že som hlúpy? Myslíš, že neviem aká si mocná čarodejnica? Myslíš, že keď si zabila toho hada, že som si nedomyslel, že to nebolo prvýkrát?“ skoro kričal.

„To nie je podstatné. Mám na to svoje dôvody,“ zostala ľadovo pokojná. Otočila sa k nemu tvárou v tvár. „Čo odo mňa očakávaš Sirius? Ja už nie som školáčka.“

„Ja viem,“ bola to pre neho rana pod pás. „Ale to na veci nič nemení,“ bránil sa.

„Tak čo odo mňa chceš? Lásku? Sex?“ začal do nej stúpať hnev.

„Neviem. Chcem byť proste s tebou. Tak ako v tú noc.“

„Nie. Ty vieš, že je to nemožné. Zistil by to a ...“

„Dumbledore?“ opýtal sa Sirius.

„Čo? Áno. Dumbledore.“

„Ten už to aj tak vie.“

„Ty si mu niečo povedal???“ zhrozila sa.

„Nie. Ale on vždy všetko vie. Teda aspoň to, čo sa deje na Rokforte.“ Nagini si to začala uvedomovať.

„Nemienim o tom s vami diskutovať pán Black,“ prísne na neho pozrela.

„Prečo mi to robíš Nagini? Bavíš sa na tom? To som až taký smiešny?“ vyzeral pôsobivo. Na to, že mal šesťnásť rokov bol až príliš dospelý.

Nagini premýšľala. Chcela ho ochrániť. Chcela chrániť seba a Dumbledora. ON by sa to dozvedel. Emócie neboli na mieste.

„Áno pán Black, ste smiešny,“ pohŕdavo sa uškrnula. „Ste sladký, to priznávam, ale nič viac. Nie ste o nič viac ako tie čokoládové pralinky z labiek.“

Odišla. Jednoducho odišla. Musela. Chcela sa s ním čo najskôr spojiť. Niečo veľké a ohyzdné ju tlačilo na hrudi. Ledva dýchala.

Sirius sa nešťastne zošuchol na zem. Oprel sa o stenu. Nevedel čo má robiť. Nedokázal to jednoducho nechať len tak. Pozeral sa ako odchádza a nič neurobil. Už nevládal zniesť ďalšiu potupu. Ale cítil, že to nie je tak ako to vyzerá. Bozkával ju. To by jednoducho musel cítiť. Teda aspoň tak si to nahováral.

Nagini skoro utekala do hradu. Našťastie väčšina študentov bola v Rokville. Už bola pri kamennej príšere, keď ju niekto chytil za rameno. Otočila sa. Stál pred ňou presne ten človek, ktorého teraz tak potrebovala. Láskavo sa na ňu díval. Hodila sa mu do náručia a začala plakať, tak ako ju počul len raz. Hladil ju po vlasoch a snažil sa ju utíšiť. Keď už sa mu to z časti podarilo, odviedol ju do svojej pracovne. Vyčaril pohodlný diván a pomohol jej posadiť sa. Nechcela sa ho za žiadnu cenu pustiť. V jeho zovretí sa cítila bezpečne.

„Čo sa stalo Nagini? Tom ti zase ublížil?“ prehovoril nežným hlbokým hlasom.

„Nie. On už mi nemôže viacej ubližovať. Ale spomenula som si... pamätáte sa Albus?“

„Pamätám sa, keď si tu takto isto plakala pred skoro šesťnástimi rokmi. Keď Tom... keď si ťa Tom privlastnil.“

„Tak to ste vystihli,“ poutierala si slzy. „Prečo by ma chcel každý len vlastniť? Ako nejakú trofej?“

„Pretože si výnimočná. A výnimoční ľudia chcú výnimočné veci.“

„Ale ja nie som vec!“ rozčúlila sa.

„Ja to viem Nagini, ale ty občas zaslepuješ ľuďom oči, tým samozrejme nechcem povedať, že je to tvoja chyba. Len si proste taká.“

„Až teraz som taká. On zo mňa urobil... toto,“ ukázala na svoje telo.

„To nie je pravda. A ty to dobre vieš. Tom je naozaj zlý a robí hrozné veci, ale zase nemôže za všetko. On len využil tvoj potenciál. A ja samozrejme hlboko ľutujem, že som to neurobil skôr a šikovnejšie než on.“

„Ale vám sa to predsa podarilo, nie?“

„Áno, inak by si dnes za mnou neprišla, ale musela si zabiť a to je pre mňa neprijateľné. Je to moja najväčšia prehra,“ povedal smutne.

„Čo tú predstavu vyvolalo?“

Nagini mlčala.

„Sirius?“ opýtal sa.

„On vedel, že to viete.“

„Nie, neviem. Len som inteligentnejší než väčšina ľudí. Myslím, že ti to nemusím vysvetľovať.“

„Nie, chápem. Hneváte sa?“ pozrela na neho s takými psími očami aké len vedela vykúzliť.

„Na teba sa nedá hnevať, Nagini,“ a otcovsky ju pohladil po ruke. „A ešte stále vieš čo robíš?“

„Viem, teda nie som si úplne istá... ale viem, čo nemám... mám... Asi nie.“ Nadýchla sa. „Viem, že nemôžem dovoliť aby to zašlo priďaleko, takže som urobila opatrenia. Ale na druhú stranu...“

„Nagini, nemusíš sa báť. Len si dávaj pozor. Láska je oveľa mocnejšia než si ty. A nie len ty, ale aj ja s Tomom dokopy.“

„Ale ja nie som zamilovaná! Albus myslíte si, že som taká hlúpa?“ zatvárila sa urazene.

„Nie si hlúpa, ale kým vieš milovať, si stále človek,“ odmlčal sa. „Možno som aj rád.“

„Prosím?“

„Áno, možno som naozaj rád, že niečo začínaš cítiť ku Siriusovi.“

„Ale...“

„Nechaj ma prosím dohovoriť.“

Okamžite stíchla.

„Možno to má byť také vyváženie zla, ktoré ti vsugerováva Tom. Kým budeš niečo cítiť, budeš človekom,“ zamyslene dokončil.

Nagini si nedovolila protestovať. Aj keď ju to desilo. Rozlúčili sa. Mala mu ešte povedať o Rokvillskom stretnutí, ale už nevládala. Šla rovno do svojej komnaty. Potrebovala si vyčistiť myseľ od všetkých dnešných emócií. Dúfala, že nasledujúci týždeň bude o niečo jednoduchší.

----------------------------------------------

Fakt si prosím sovky, či sa páči alebo pripomienky. A samozrejme hodnotenie.

A týmto sa chcem poďakovať Gorathovi, ktorý ma krásne konštruktívne kritizuje. Posielam boštek na noštek *cmuk* A samozrejme mojim verným čitateľom.

[ » na začiatok « ]