 |
Heslo: |
Prihlásenie |
Nová registráciaZabudli ste heslo? |
 |
 HP: Kniha 1 |
| HP: Kniha 2 |
| HP: Kniha 3 |
| HP: Kniha 4 |
| HP: Kniha 5 |
| HP: Kniha 6 |
| HP: Kniha 7 |
| Obrázky z kapitol |
| Venovania |
| Ďalšie knihy |
| Comic Relief |
 |
| HP1: Kameň mudrcov |
| HP2: Tajomná komnata |
| HP3: Väzeň z Azkabanu |
| HP4: Ohnivá čaša |
| HP5: Fénixov rád |
| HP6: Polovičný Princ |
| HP7: Dary Smrti I |
| HP7: Dary Smrti II |
| Biografie hercov |
| Adresy hercov |
 |
| Biografia |
| Kontakt |
| Publikácie |
| JKRowling.com |
 |
| Fan Fiction |
| HP testy |
| Ako... |
| Komiksy |
| Čarodejnícke recepty |
| Vyber si prútik |
| HP vtipy |
| Piškvorky |
| Puzzle |
| Download |
 Fonty |
| Zvonenia |
 |
FAN FICTIONVitajte vo svete magických literárnych možností!Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil, ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy. Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní. V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať Sprievodcu Fan Fiction. Prajeme príjemné čítanie!
Aella31. kapitola: Rozčarovanie„Aella, si v poriadku?“ spýtala sa s obavami Lily. Bol koniec júla a práve sme sa vrátili zo Siriusovho nového domu. A hoci bol krásny, vôbec som naň nemyslela. Stála som v izbe a práve som kopla do postele tak, že som si určite zlomila palec. „Som!“ vyštekla som na Lily. „No nevyzerá to tak.“ „Lily! Prosím ťa, odíď, inak za seba neručím!“ Bola som naozaj nahnevaná. „Čo ti je?“ „Ja neviem. Lily, môžeš ma nechať samotnú? Aspoň chvíľu.“ „Dobre, budem dole.“ Povedala a objala ma. Sadla som si na posteľ, no vzápätí som z nej vyskočila. Nevedela som byť ani chvíľu v pokoji. Bola som nahnevaná. Nie! Rozzúrená do nepríčetnosti. Zrazu som počula zo schodiska šepot. „Myslíte, že je v poriadku?“ to bol asi Sirius. „Neviem, takú som ju ešte nevidela.“ Zašepkala Lily. Pozrela som sa na otvorené dvere do mojej izby a kúzlom som ich poriadne zatresla. Čo nechápu, že chcem byť sama? „Aella! Otvor tie dvere!“ kričal na mňa Sirius. Búchal(asi päsťou) do dverí, až som sa bála, že vyletia z pántov. „Chcem byť SAMA!“ zrevala som. „Čo ti je?“ kričal James. „NIČ! CHOĎTE PREČ!“ Začula som, ako si znepokojene niečo zašepkali a potom zišli dole. Vošla som do knižnice a sadla som si k oknu. Zhlboka som sa nadýchla a...rozplakala som sa. Bola som nahnevaná, ale aj veľmi smutná. Mama s ockom mi napísali list. A ten bol dôvodom môjho hnevu. A Remus sa mi neozval už viac ako týždeň. To bolo to, prečo som bola smutná. Ten list ma tak naštval, že len čo som ho dočítala, hodila som o zem prvú vec, ktorú som chytila do ruky. A náhodou to bola fotka Remusa. Dve muchy jednou ranou. Už som neplakala. Znova a znova som si čítala list od rodičov. A bola som zase čoraz viac nahnevaná. Aj keď už viac sa snáď ani nedalo. Ten list si dodnes pamätám. Znel takto:
Milá dcérka! Pamätáš sa, ako sme sa stretli s tým pánom? S pánom Riddlom? Aella, sťahujeme sa do Anglicka! Budeme mu pomáhať a ak chceš, môžeš mu pomôcť tiež. Je to mocný čarodejník a veľmi múdry. Povedal, že by veľmi rád spoznal takú úžasnú mladú dámu, akou si ty. Najmä keď sa dozvedel, že v našej rodine nie je ani jeden mukel. Aella, je to jedinečná príležitosť. Nemôžemeju prepásť. Prídeme si po teba začiatkom augusta a presťahujeme sa do väčšieho domu. Maj sa pekne. Mama a ocko
Hneď, ako som si prečítala, že je rád, že „v našej rodine nie je ani jeden mukel“, prišlo mi zle. Veď to znelo, akoby to bol ten Lord Neviemaký, ale to nemohol byť on! Moji rodičia boli dobrí čarodejníci! Nemohli sa s ním spojiť! „Ak chceš, môžeš mu pomôcť tiež.“ Znova a znova som čítala túto vetu. Nechcem! Ani za nič! NIKDY! Čo si to myslia!? Že sa k nim pridám? Že sa oni pridajú k nemu? Tak toto nie! To im rozhodne musím vyhovoriť. „Aella, je to jedinečná príležitosť.“ K čomu? K zabíjaniu muklov pre zábavu? Len preto, že sú to muklovia? To je akoby niekoho zabili preto, že má hnedé vlasy! Matka s otcom sú blázni! Nikdy! Nikdy sa k nim nepridám! Bola som nahnevaná a zmätená a NAHNEVANÁ! A potom tá vec s Remusom. Dobre, bol spln, ale pred troma dňami! Predtým sa mi neozval. A ani po tom splne. Prečo? Nepohádali sme sa, nespravila som mu nič zlé. Tak prečo? Vrátila som sa do izby a vyšla som von. Po schodoch dole a do obývačky. Všetci tam sedeli. Všetci okrem Remusa. Ten tam nebol. Prečo by aj bol? Veď to bol len môj chlapec! Vôbec so mnou nemusel byť! „Hm, prepáčte, ale chcela som byť sama.“ Zašepkala som. „To nič,“ usmial sa Sirius. „Každý máme svoje,“ odmlčal sa. „no, chvíľky.“ Vtom všetci vybuchli do smiechu, len mne bolo do plaču. Prečo sa mi neozýva!? Neodpovedá ani na volanie cez to blbé zrkadlo! „Čo ti je?“ Jedine Lily si všimla, že nie som v poriadku. „Ale nič. Len...moji rodičia...“ „Čo je s nimi?“ zbystril pozornosť Sirius. „Pozná niekto toho chlapa? Toho Riddla?“ Pozrela som sa na nich. „Ja nie, ale, už som o ňom počula.“ Povedala Alice. „Vraj to bol nejaký predavač v Zašitej uličke.“ Hm, čierna mágia. To by sedelo. „Myslím, že je to ten Lord.“ Povedala som nakoniec. Všetci ostali ticho sedieť. Po chvíli sa ozval James: „Lord Voldemort?“ takmer to zašepkal. „No, asi. Nepamätám si jeho meno.“ „Ale...čo s ním majú tvoji rodičia?“ spýtal sa Sirius s napätím v hlase. „Pridali sa k nemu.“ Povedala som, pozerajúc sa naňho. Vstal a silno ma objal. Vedela som, že myslí na svojho brata, že mu je ma ľúto kvôli rodičom. Ale aj tak. teraz ma mal objímať Remus! Sirius sa trochu naklonil a zašepkal: „Ak môžeš, prehovor ich. Nech to nerobia.“ Snažila som sa o úsmev, ale nešlo to. Rozplakala som sa. Sirius ma ešte stále držal, ale cítila som, že zmeravel. Asi to nečakal, no o pár sekúnd sa uvoľnil a hladkal ma po vlasoch. „Sirius, ďakujem.“ povedala som, keď som sa konečne upokojila. „Poď, sadni si. A teraz mi povedz, čo ťa ešte trápi?“ „Nič.“ Povedala som rýchlo. No on sa na mňa pozrel takým pohľadom akože: vieš komu to hovor! „Dobre, ja len že Remus sa mi vôbec neozval. Neviem, čo s ním je. čo som mu spravila? Prečo?“ posledné slovko som zašepkala a pozrela som sa do zeme. Znova sa mi do očí tisli slzy a nechcela som, aby si ostatní mysleli, že som rozmaznaná a nevydržím týždeň bez Remusa. Ale keď on mi tak chýbal! „Ani my nevieme, čo s ním je.“ Ozval sa James. Prekvapene som sa naňho pozrela. „No naozaj,“ pokračoval. „Naposledy sme ho videli pred týždňom. Išiel do Šikmej uličky, niečo si kúpiť do školy.“ „A odvtedy sme ho naozaj nevideli.“ Dokončil Sirius. „A to vás ani nezaujímalo, kde je?“ „Pravdaže áno! Ale koho sme sa mali spýtať? Nechceli sme znepokojovať jeho rodičov. A okrem nás predsa nemá nikoho iného.“ „Má mňa.“ Povedala som ticho. Ale je to ešte pravda? Prečo nepovedal aspoň mne, kam šiel. Určite by som sa menej bála ako teraz. Čo ak sa mu niečo stalo? „Ak sa do dvoch dní neozve, zájdem za Dumbledorom!“ vyhlásil James. „Pôjdem s tebou.“ Povedala som rozhodne. Musím. „Pôjdeme všetci.“ Potichu sa ozvala Lily. „Nie! Niekto tu musí ostať! A niekto musí ostať aj u mňa.“ Chalani sa rozhodli, že na zvyšok prázdnin sa presťahujú k Siriusovi. „Ja s Alice ostaneme tu a Lily môže ísť k Siriusovi.“ Povedal Frank. „Dobre, takže o dva dni sa stretneme. Ak sa vám ozve, okamžite mi dajte vedieť! Prosím!“ „Veď to je samozrejmé, drobček.“ Usmial sa James a chytil ma okolo pliec. Bola som taká smutná a unavená, že som nedokázala ani namietať. „Dobre. Ja idem spať. Keď budete odchádzať, zamknite, dobre?“ „Dobrú noc, Aella,“ usmiala sa Lily. „A už na to nemysli. To sa vyrieši. Všetko.“ „Ďakujem. Tak dobrú noc.“
No ako som mohla na to nemyslieť? Aspoň desať krát som skúsila zavolať Remusa cez zrkadlo, ale bolo to zbytočné. Nemal ho so sebou. Ráno som sa zobudila s opuchnutými očami. To mám za to, že som včera plakala! Ale už nebudem. Akoby do mňa niečo vstúpilo Odhodlanie. Odhodlanie netrápiť sa! Na to bude čas potom. Deď nám Dumbledore povie, že o Remusovi nič nevie. A čo sa týka rodičov...sú to dospelí čarodejníci. Pohovorím si s nimi. MUSIA ma počúvnuť! Umyla som sa, obliekla a zišla som do kuchyne. „Dobré ránko!“ začula som za sebou známy hlas. „Dobré...“ premýšľajúc som sa pomaly. Je to naozaj on? „REMUS!“ doslova som naňho vyskočila! Začala som ho bozkávať. Na tvár, na krk. Všade! Chytil ma tak, aby som nespadla a všetky bozky mi opätoval dvojnásobne. „Kde si bol?“ vyhŕkla som hneď, ako ma pustil. „Neskôr, dobre? Som strašne unavený.“ No pekne! „Remus! Ja som sa o teba bála! Ak mi hneď nepovieš, kde si bol, tak ti ublížim!“ „Naozaj som unavený. Nepočká to?“ Vyzeral veľmi zničene. Len sa mi to zdalo, alebo som v jeho vlasoch zazrela niečo sivé? Šedivý vlas? V sedemnástich!? To sa mi určite len zdalo. „Remus, poď hore.“ povedala som a chytila som ho za ruku. Spolu sme vyšli do mojej izby a Remus si hneď ľahol do postele. Ani nie o pol minúty už spal. Napísala som mu lístok (ak by sa zobudil skôr, ako prídem) a zišla som do obývačky. Kozubom som prešla k Siriusovi a povedala som mu, že Remus sa vrátil. „Vieme. Dnes sme boli za Dumbledorom.“ Povedal James. „Ale ako to? Veď sme mali ísť až...“ „Dumbledore nám poslal sovu. Že za ním máme prísť.“ Skočil mi do reči Sirius. „A čo vám povedal?“ „Bol spln, bolo treba nejakého vlkolaka a keďže okrem Remusa nepoznal nikoho, kto je na našej strane.“ „Na našej strane.“ zašepkala som. Znelo to tak, akoby sme boli v nejakej vojne. Znelo to strašne! „Najprv sa s ním musel poradiť. Preto si ho zavolal skôr. Niekoľko dní pred splnom. Remus musel ísť sám do nejakého lesa niekde v severnej Európe. Presvedčiť nejakého iného vlkolaka, aby sa pridal k nám. Ale neuspel.“ „Akého iného vlkolaka? Načo sú Dumbledorovi vlkolaci?“ „Je lepšie mať ich na našej strane.“ Zase! Naša strana. Druhá, temná strana. Ako sa to môže diať? „Ale Remus má sedemnásť! Ako si mohol myslieť, že mu pomôže?“ „Remus je dospelý. Ak by nechcel ísť, Dumbledore by ho nenútil.“ To je síce pravda, ale Remus si Dumbledora váži viac, ako kohokoľvek iného...urobil by pre neho čokoľvek. Už len preto, že mu dovolil študovať na Rokforte, hoci je tým, čím je. „A to mi nemohol dať vedieť?“ „Dumbledore ho požiadal, aby to nikomu nehovoril. Ani tebe. Vlastne, zvlášť tebe.“ „A čo som ja? Z cukru? To si myslí, že nič neznesiem?“ „Neviem. To sa musíš spýtať jeho. Myslím Dumbledora.“ „Sirius, ďakujem. Že ste mi to povedali, aj že ste boli pri mne a...“ „Ale no tak! Veď to bolo samozrejmé. Choď radšej späť, možno sa zobudí skôr.“ „Pochybujem. Bol veľmi unavený.“ „Máme ísť s tebou?“ spýtal sa James. „Nie. Idem sama. Chcem s ním byť iba ja. Viete, keď sa zobudí.“ „Aha,“ uškrnul sa Sirius. „Nemysli si nič také, Black!“ zvolala som. Jasné, chalani! Stále myslia len na jedno! „Chcem naňho poriadne nakričať a nechcem, aby sa cítil pred vami veľmi trápne. Stačí, že sa tak bude cítiť predo mnou.“
Vrátila som sa domov. Remus stále spal, tak som si spravila kávu a pustila som sa robiť obed. Zistila som, že pri varení si oddýchnem. Len som dúfala, že nestrávim celý život pri sporáku! A hoci sa moje kuchynské výtvory nie vždy dali jesť, aspoň som sa nenudila. Okolo obeda sa Remus zobudil a zišiel dole. „Ty si varila?“ to bola prvá otázka, ktorú mi položil. Kdeže také ako: ako sa máš? Chýbal som ti? Nie! On sa spýta, či som varila. Škaredo som sa naňho pozrela: „Niečo sa ti nepáči?“ „Nie. Len som dosť hladný.“ Mal šťastie, že som nedržala v ruke panvicu, pretože by ho to riadne bolelo. Namiesto nej som po ňom hodila malé vrecko s múkou. Okamžite ho odklonil a všetka múka sa rozsypala po dlážke. Ďalším mávnutím prútika ju upratal a až potom prišiel ku mne. „Veď ja som len žartoval.“ Konečne ma objal! „Remus, povieš mi, kde si bol?“ zatiaľ som bola pokojná. „Bol som v Nórsku.“ Povedal ticho. Ale akosi nervózne „V Nórsku? A prečo?“ Už som začínala byť nervózna aj ja. „Mal som tam prácu.“ odvetil vyhýbavo. To mi naozaj nechcel nič povedať? „Remus!“ zvolala som. „Prečo si mi nepovedal, že si išiel za nejakým vlkolakom!? Prečo si mi nenechal aspoň lístok, že ideš preč? Vieš, ako som sa bála?“ už som bola rozbehnutá a jeho chabé pokusy zastaviť ma som úplne ignorovala. „Ale prečo by si mi to písal? Prečo by si mi niečo hovoril? Veď čo som ja? Iba tvoje dievča! Remus, ako si si to predstavoval?!“ pomaly som si začala uvedomovať, ako veľmi by mi chýbal, keby sa mu niečo stalo a posledné slová som už hovorila s plačom. „Ale no tak.“ zašepkal. „Nemohol som ti povedať, kam idem.“ „Mohol si aspoň povedať, že ideš preč.“ Naozaj som už plakala. Nechcela som mu náhodou vynadať tak, aby sa cítil trápne? Nejako mi to asi nevyšlo. Teraz som sa cítila trápne ja. „Ale potom by si chcela vedieť, kam idem.“ „Nevadí! Ale nevedela som, či sa ti niečo nestalo. Bála som sa, Remus! Veľmi!“ Prišiel ku mne, chytil ma za bradu a zdvihol mi hlavu. „Nechcel som, aby si sa bála. Ani sám som nevedel, čo bude chcieť Dumbledore. Chalani ti to povedali, že?“ „Áno,“ zamrmlala som. „Prepáč. Odteraz ti vždy poviem, kam idem.“ „Remus, sľúb mi to! Sľúb mi, že odteraz mi povieš všetko!“ „Tak, ako ty mne.“ „Nebudeme mať tajomstvá. Nikdy.“ Povedala som, zdvihla som sa na špičky a chcela som ho pobozkať. No on sa uhol. „Čo sa deje?“ spýtala som sa znepokojene. „Dumbledore mi povedal o tvojich rodičoch.“ „Ach, to.“ „Vieš, ako si hovoria stúpenci Lorda Voldemorta?“ Tak aj on si to pamätá? To len ja som taká zábudlivá? „Nie, neviem...ale prečo? Nie je to jedno?“ „Nie. Hovoria si Smrťožrúti.“ Povedal vážne. „Smrťožrúti? Prečo?“ „Neviem. Naozaj. Ale znie to hrozne. Tvoji rodičia sú jednými z nich.“ odmlčal sa a potom vyvalil oči: „Aella, ty si to nevedela?“ „A. Ale...nie! Nevedela som to! Remus, čo to znamená?“ bola som v úplnom šoku. Moji rodičia...Smrťožrúti? Ale ako to? Preto sa sťahovali do Anglicka? „Dumbledore ti to vysvetlí, ja to neviem tak dobre ako on. Myslel som si, že o tom vieš. Sú to predsa tvoji rodičia.“ „Ale ja som o ničom nevedela!“ „Chcem od teba ešte jeden sľub. Posledný.“ „Sľúbim ti všetko, čo len chceš.“ Mala som tušenie, čo odo mňa bude chcieť. „Nikdy sa nestaň Smrťožrútkou. Je to to najhoršie, čo môžeš urobiť.“ Stále sa tváril smrteľne vážne. „Ako by som mohla? Remus! Tu ti teraz sľubujem, že sa nikdy nestanem Smrťožrútkou, ani keby ma mučili!“ myslela som to vážne! Naozaj som sa nikdy nechcela stať smrťožrútkou! Ako si mohol myslieť, že by som bola niečoho takého hrozného schopná? „Myslím, že ak by ťa mučili, tak by si nemala na výber,“ smutne sa usmial. „Tak keď ma budú mučiť, budem sa snažiť ako budem vedieť, tomu mučeniu nepodľahnúť.“ Uškrnula som sa. „To som rád.“ „Remus, už ma konečne pobozkaj, inak sa zbláznim!“ zvolala som. Srdečne sa zasmial(aký mal krásny smiech!) a vykonal to, čo som od neho chcela.
„Myslíš, že takto to bude stále?“ spýtala som sa v ten večer. Ležali sme v obývačke na gauči a pozerali sme muklovské správy. Hovorili v nich o podivnom úmrtí samotárskeho manželského páru. No my s Remusom sme hneď vedeli, o koho ide. Boli to významní čarodejníci, na Ministerstve mágie ich poznal každý. Rodičia bystrohlavskej triafačky. Čarodejníci s muklovským pôvodom. „Neviem, ale dúfam, že nie,“ povedal Remus. „A teraz niečo, čo zaujme najmä tých, ktorí sa zaujímajú o U.F.O.“ povedal hlásateľ. „Nad domom mŕtvych manželov sa zjavilo čosi, čo nápadne spomína spomínané objekty.“ Kamera zachytila akýsi zelený tvar. Nedalo sa poriadne identifikovať, čo to bolo. No vyzeralo to ako lebka. Odporná, zelená lebka. Naskočili mi zimomriavky. „Čo je to?“ spýtal sa Remus. „Neviem.“ pozorne som sa na to pozerala, ale skôr, ako som si stihla všimnúť poriadne, čo to bolo, na obrazovke sa objavil znova ten hlásateľ a hovoril: „Možno majú na starosti toto úmrtie mimozemšťania. Ale teraz už počasie. Môžeme čakať ďalšie návštevy z kozmu, Susan?“ spýtal sa rosničky. Tá začala niečo rozprávať, ale to sme už nevideli, pretože sme mali na práci dôležitejšiu vec. A tou bol rozhovor. „Remus, čo si vlastne robil v tom Nórsku?“ „Dumbledore ma tam poslal za jedným vlkolakom. I keď neviem, či je to vlkolak v pravom zmysle slova.“ „Prečo?“ „Je zlý. Stále. Aj keď je človek. Vlastne mám pocit, že by chcel byť stále vlkolakom. Aj keď nie je spln.“ „A to už prečo?“ „Neviem. Zdalo sa, že mu robí radosť, keď môže niekoho zabíjať.“ Zhíkla som. „A Dumbledore ťa za ním poslal?“ Čo nie je normálny? No, jasné, že nie. Veď je to Dumbledore. „On nevedel, ako je na tom ten človek. „On si myslel, že je ako ty?“ „Asi áno. Vieš, ani Dumbledore nie je neomylný. A tiež nevie všetko.“ „Samozrejme, že nie. Veď je to len človek.“ Usmiala som sa. „Povedal som mu, že so mnou môže počítať, ak by bolo treba ešte niečo spraviť.“ „Ale čo ak sa ti niečo stane?“ zhrozila som sa. Potom som si uvedomila, že niečo zlé sa môže stať každému z nás. Ak by mňa o niečo Dumbledore požiadal, neváhala by som ani sekundu a bez ohľadu na to, aké nebezpečné by to bolo, okamžite by som to spravila. „Rád dohliadne na to, aby sa mi nič nestalo. Kým chodím do školy. Potom budem zodpovedný sám za seba. A myslím, že aj potom budú dávať, vlastne budeme dávať, jeden na druhého pozor.“ „Hm, Remus, o akom ráde to hovoríš?“ Naozaj som netušila, čo je to ten Rád. „No vy o tom ešte neviete a myslím, že Dumbledore vám to určite povie. Keď bude správny čas. Neviem, či by som ti mal o tom hovoriť.“ „Ak Dumbledore prikázal, aby si o tom nehovoril, tak radšej naozaj nič nehovor.“ Usmiala som sa. Bola som si istá, že včas sa všetko dozviem. Človek, ktorému som po riaditeľovi verila najviac, bol Remus. Na rodičov som sa nemohla spoľahnúť. Už viac nie. Ale ešte som chcela spraviť jeden pokus. Posledný. Začiatkom augusta prídu. Porozprávam sa s nimi. Musia ma počúvnuť. A ak ani potom nebudú chcieť opustiť toho „lorda“...Tak potom sa uvidí, ako ďalej.
* * *
SNZ: v krátkosti: ďakujem Kait mojej najmilešej a Peterke mojej tiež najmilšej. Prosím vás, hodnoťte a píšte(sovky). ďakujem. Jin
|
© Copyright 2004-26 by Priori-Incantatem.sk. Powered by PI team.
Optimalizované pre
Firefox 20.0, rozlíšenie: 1024x600 a vyššie.Pri iných prehliadačoch môžu nastať chyby v zobrazení.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba
sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov.
Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či
už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
RSS Feed | Optimalizácia PageRank.cz
 | ||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||
 | |
|
 | ||||||||||
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
 | |
|
|