Kapitola:
Pridaná: 18.6.2007, 01:19:15
Čítaná: 1313×
Hodnotenie: (počet hlasov: 41)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Nagini prišla ku Trom metlám. Bola to útulná krčmička v dedine Rokville pri Rokforte.

„Á, Nagini! Dlho sme sa nevideli,“ nadšene privítala Nagini krčmárka Rosmerta.

„Ahoj Rosmerta! Vidím, že si stále taká očarujúca ako vždy!“ polichotila jej Nagini.

Rosmerta bola majiteľkou tohto baru, kde chodievali radi študenti, ale aj profesori z Rokfortu. Bola len o pár rokov staršia ako ona, ale hneď po škole si odkúpila toto útulné miesto. Vždy vedela o všetkom a to bolo pre Nagini veľmi užitočné.

„Ty lichotníčka! Vidím, že ty tiež zveľaďuješ svoj výzor, tak ako vždy. To z teba musia mať študenti radosť. Poukázala na jej priliehavý čierny overal a čižmy na vysokom opätku.

„Hmmm, ako vždy informovaná. Ako je možné, že ty vieš vždy viac ako väčšina ľudí mimo Rokfortu?“ usmiala sa na ňu lišiacky „A mimochodom ďakujem za kompliment,“ žmurkla na ňu.

„To vieš moja, kontakty,“ opätovala jej sebavedomí úsmev. „Musíme osláviť tento tvoj slávny návrat,“ a odišla do zadu za bar. Nagini si zatiaľ odložila plášť a sadla si za bar.O chvíľu sa Rosmerta vrátila so zaprášenou fľašou a dvoma pohármi.

„Nehovor mi, že ho ešte stále máš!“ napoly prekvapene a zároveň pobavene sa opýtala Nagini.

„Veru mám. Najjemnejšie víno elfov. Pamätáš sa? Dala si mi ho, keď sme otvárali Tri metly,“ otvorila fľašu.

„Ako by som sa nemohla pamätať? Bol to jeden z mnohých mojich zakázaných výletov,“ privoňala k poháru. „Hmm. Tak to už áno.“ Štrngli si.

„Rosmerta, ty vieš presne, čo sa kde šuchne, však?“ začala vážne, keď si obe odpili.

„Povedzme, že áno.“ Rosmerta sa zvedavo nahla k nej cez barový pult.

„Potrebovala by som vedieť, samozrejme nie ako profesorka, kto sem chodí mimo Rokvillských výletov.“

„Máš niekoho konkrétne na mysli?“

„Áno. Tebe to pravdaže môžem povedať,“ snažila sa u nej vzbudiť dôveru. Rosmerta bola taká zvedavá až sa jej oči zväčšili do nenormálnych tvarov. Nagini šepkala.

„Vieš, zaujímajú ma hlavne štyria chlapci. Hovoria si Záškodníci. Nechodia sem náhodou?" tvárila sa tajnostkársky.

Rosmerta sa začala ošívať.

„Ale no tak. Viem, že ty vieš všetko, čo sa tu deje,“ zaliečala sa jej.

„No dobre. Ale musíš mi sľúbiť, že sa to nikto nedozvie, že to vieš,“ uisťovala sa a podvedome sa rozhliadala po hosťoch.

„Sľubujem,“ tvárila sa úplne vážne.

„Chodia sem Záškodníci. Myslím, že dosť dobre poznajú tajné chodby na Rokforte. Ale raz som ich videla ako z pod niečoho neviditeľného vyliezali, ale nechceli mi povedať čo to bolo. Musela som sľúbiť, že to nikomu nepoviem. Myslím, že to bol nejaký plášť.“ V tom sa zatvárila previnilo. Nagini to postrehla, tak ju chcela hneď ukľudniť.

„Ale Rosmerta, ty vieš, že u mňa je to ako v hrobe,“ usmiala sa.

„Verím ti Nagini. Na teba sa vždy dalo spoľahnúť.“

Nagini sa musela v duchu uškrnúť. To sa teda dalo. Spoľahnúť na ňu. Spoľahnúť na to, že každú informáciu vedela vždy využiť vo svoj prospech. Dopili pohár a Nagini vstávala.

„Kam ideš? Nedáme si ešte jeden? Takto ráno tu mám málo hostí,“ zatvárila sa sklamane.

„Ďakujem Rosmerta. Ešte mám jedno stretnutie s priateľmi.“

„Áno? To je škoda. A s kým?“ snažila sa tváriť nenápadne. „Vieš, že mne môžeš veriť.“

„Žiaľ, ale tak ako som tebe dala sľub, tak musím dodržať aj tento.“

Rosmerta sa začervenala. „Viem, viem. Neuvedomila som si to. Tak sa maj pekne a určite sa zastav. Pokecáme o starých dobrých časoch.“

„Určite áno. Pá!“ a odišla.

Pred dverami ju už čakal Peter. Mal na sebe rifle a celkom peknú košeľu, aj keď mu to na kráse nepridávalo.

„Dobrý deň, pani profesorka!“ pozdravil ju nadšene.

„Dobrý deň, Peter! Aj ja vás rada vidím. Vidím, že ste sa rozhodli správne,“ neskrývala spokojnosť Nagini.

„Pre vás všetko, pani profesorka,“ snažil sa ju ohromiť. „Mám pre vás tie informácie.“

„Výborne!“ rozšírili sa jej zrenice. „Ale tu nie, porozprávame sa na inom, vhodnejšom mieste, kde vás zoznámim s pár ľuďmi.“

„Ale ja to poviem len vám!“ povedal vážne.

„Nebojte sa Peter, oni sa k nám pripoja neskôr. Najprv sa v kľude porozprávame. Mne môžete dôverovať,“ a tiež sa tvárila smrteľne vážne.

Išli mlčky Rokvillom. Nagini si prehodila čierny plášť, aby nepútala takú pozornosť. Ráno ešte nebolo našťastie v dedine toľko ľudí.

Prešli hodný kus za Rokville. Na Petrovi už bola vidieť netrpezlivosť.

Zastavili pred ošarpaným starým domom. Omietka bola opadaná, dvere ledva držali na pántoch. Bolo vidieť, že okná nevideli handru už pár desaťročí.

Vstúpili dnu. Nagini prstom energicky švihala a porozhadzované stoličky a stôl sa postavili uprostred veľkej miestnosti, ktorá mala kedysi slúžiť ako jedáleň. Šmahom ruky z nich zmizol prach a špina. Gestom mu naznačila, aby si sadol a zároveň si jednu zo stoličiek prisunula oproti nemu.

Peter ani nečakal aby ho vyzvala k rozprávaniu a začal: „Pani profesorka, veľmi som rozmýšľal, ktoré informácie by vás mohli zaujímať.“

Nagini ho neprerušila, lebo vedela, že by ho to zbytočne rozrušilo.

„Všetci traja, Ja, Sirius a James sme neregistrovaný animágovia,“ čakal ako zareaguje. Tento dramatický moment si evidentne dlho pripravoval. Nagini to tušila. Teatrálne nadvihla obočie, aj keď ju to naozaj prekvapilo, vedela, že Peter ju chce ohromiť. Keď videl, že to malo dostatočný účinok, pokračoval.

„Ja sa mením na potkana, a preto ma volajú Červochvost. Sirius sa mení na čierneho psa, a preto ho volajú Tichošľap. No a James na jeleňa a preto ho volajú Paroháč,“ urobil ďalšiu dramatickú pauzu. Nagini bola nedočkavá, ale musela si zachovať pokoj.

„A Remus? On je tiež animágus?“ spýtala sa zvedavo Nagini, ale vedela, že vyslovene čakal len na to, aby sa ho to opýtala. Že za tým bude ešte niečo oveľa viac.

„Remus je vlkolak!“ tváril sa ako keby prišlo finále nejakej veľkolepej divadelnej hry a on je hlavný hrdina.

Nagini to ohúrilo. „Vlkolak? Tak toto som naozaj nečakala. A kde sa ukrýva, keď je spln?“ teraz už bola naozaj zvedavá.

„Dumbledore nechal zasadiť Zúrivú vŕbu, aby sme sa mohli spolu s ním prešmyknúť do tajného vchodu, ktorý vedie do Škriekajúcej búdy,“ od nadšenia mu horela tvár.

Prezradil jej úplne všetko. Ako chodievajú tajnými chodbami do Rokvillu. Ako pri tom používajú neviditeľný plášť. Že vytvorili takzvanú Záškodnícku mapu Rokfortu, na ktorej je vidieť každý, kto sa tam nachádza. Ako Sirius striedal dievčatá a nenávidí svoju rodinu, vrátane svojho mladšieho brata Regulusa. Aj ako je James zamilovaný do Lily.

Nagini pozorne počúvala a občas sa ho opýtala na podrobnosti. Chcela sa ho opýtať ešte na jednu vec. Vedela, že to nesúvisí s ničím, čo by mohlo pomôcť Voldemortovi uskutočniť jeho plány. Váhala, ale zvedavosť jej nedala.

„A Sirius? On už s nejakým dievčaťom... spal?“ Peter na chvíľu nechápal. Ale odpovedal.

„Nie. Pokiaľ viem, tak si to necháva pre niekoho špeciálneho.“

„Aha. A prečo?“ snažila sa zakryť vzrušenie.

„Neviem, ale asi preto, aby ho potom neotravovala,“ už na ňu hľadel až s nedôverou.

Nagini si to uvedomila. „To nič Peter. Mám na to svoje dôvody,“ povedala presvedčivo.

Peter vyzeral ako keby mu toto vysvetlenie stačilo. A aj muselo.

V tom niekto zaklopal na dvere. Bol to Severus Snape a Lucius Malfoy so skupinkou ľudí. Nečakali na odpoveď a vstúpili. Zostali prekvapene stáť vo dverách, keď uvideli Petra. Ale vedeli, že sa k nemu majú správať úctivo, tak zakryli svoje znechutenie.

„Čo tu robí, tento?“ ozvala sa zo zadu nízka čiernovlasá čarodejnica, Alecto.

Nagini sa na ňu prísne pozrela. Peter vyzeral vystrašene. Vľúdne sa na neho usmiala.

„To nič Peter. Slečna Alecto zabudla na slušné vychovanie,“ znova upriamila nebezpečný pohľad na Alecto. Tá sa zahanbila.

„Takže dobrý deň, páni a dámy!“ vyčarila ďalšie stoličky. Všetci si mlčky posadali.

„Dúfam, že na budúce sa vyhneme takýmto situáciám. Od teraz sme totižto všetci priatelia a musíme si pomáhať. Pokiaľ nechcete byť priemerní, samozrejme. Zapamätajte si, že budete často krát terčom ostrej kritiky od viacerých čarodejníkov a budete im musieť čeliť. Oni sa proti nám spoja a preto aj my musíme udržiavať dobré vzťahy,“ viedla úplný monológ. Všetci boli radšej ticho.

„Pokiaľ sa ešte nepoznáte, toto je pán Peter Petigrew, náš nový významný člen,“ ukázala na neho rukou a usmiala sa. Všetci mu poslušne kývli hlavou na pozdrav.

„Peter je preto pre nás veľmi dôležitý, lebo nám môže poskytnúť veľmi dôverné informácie. Takže samozrejme na Rokforte sa nebudete kontaktovať. Nijakým spôsobom!“ zdôraznila. „Som veľmi rada, že ste toľkí pochopili ako vám veľmi pomôže naše spojenectvo a čo to pre vás v budúcnosti bude znamenať. Mnohí z vás, samozrejme podľa zásluh, nie len, že budú veľmi bohatí, ale budú môcť byť užitoční na veľmi významných miestach, mimo iného aj na ministerstve mágie.“

Všetci sa vzrušene pohmýrili na stoličkách.

„Upozorňujem vás, že pokiaľ už sedíte v tejto miestnosti, niet návratu späť. Veľmi si cením vašu prítomnosť, ale pokiaľ by ju chcel niekto zneužiť, bude mi to naozaj ľúto, ale budem ho musieť potrestať. Hádam nemusím hovoriť, že určite nebude sedieť po škole.“ Mimovoľne sa pozrela na Luciusa. Ten radšej sklopil zrak.

„Budeme sa tu pravidelne stretávať. Pokiaľ sa zmení miesto alebo vám budem chcieť oznámiť čas stretnutia, nemusíte sa báť, určite sa to dozviete včas. Budete sa učiť trošku z inej mágie, s akou ste sa doteraz stretli.“

Nikto si nedovolil, čo i len sa pohnúť.

„Tak, to by sme mali. Budem vás informovať, kedy sa opäť uvidíme. Teraz môžete odísť.“

Všetci sa postavili na odchod a po jednom vychádzali z domu.

„Poprosím vás, aby ste sa na budúce neukazovali v takejto veľkej skupinke, zbytočne vzbudíte podozrenie. Dovidenia!“

„Dovidenia!“ všetci zborovo odzdravili a rozdelili sa do menších skupín.

Nagini bola absolútne spokojná. Teraz už musela podať len správu. Povedala si, že to do zajtra počká. Nenechala by si utiecť po takých rokoch návštevu Medových labiek alebo Zonkov obchod.

...........................................

Prosím si prosím, veľa, veľa, veľa soviek. Budem sa veľa, veľa tešiť. A samozrejme si prosím ohodnotiť.

[ » na začiatok « ]