Kapitola:
Pridaná: 2.6.2014, 16:06:28
Čítaná: 1474×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: pred dejom kníh JKR
Postavy: Severus Snape, Sania Winterová
Stručný dej: Poviedka sa odohráva po prvom páde lorda Voldemorta, keď sa čarodejnícky svet postupne vracia do pokoja, avšak na Rokforte je ako vždy rušno, obzvlášť v poslednom ročníku. To všetko sa ešte viac zauzlí, keď na školu príde nový profesor.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: Prológ 1 » Cukráreň 2 » Ponuka 3 » Pozvanie 4 » Večera 5 » Nehoda 6 » Zastaviť či nie? 7 » A čo ďalej? 8 » Had v raji 9 » Prvá hodina elixírov 10 » Zabudnutá kniha 11 » Operácia bublina 12 » Vina a trest 13 » Komplikácie 14 » Hranica síl 15 » Nečakaná návšteva 16 » Poďme sa hrať 17 » Trest 18 » A prečo nie? 19 » Pamiatka na boj 20 » Nočné prekvapenie 21 » Späť do života 22 » Čas vážnych rozhovorov 23 » Náprava 24 » Ďalší muž na obzore 25 » Nečakaný útok 26 » Severus zachraňuje situáciu 27 » Dozvuky 28 » Vianočné prázdniny 29 » Gabriel vysvetľuje 30 » Podrobnosti misie 31 » Profesionálny prístup 32 » Skryté starosti 33 » Pravda sa pomaly odhaľuje 34 » Bolestivá pravda 35 » Kamarátka ťa podrží 36 » Skúšky sú za dverami 37 » Dôvod na oslavu sa vždy nájde 38 » Žiarlivosť v srdci 39 » Pokojné vody 40 » Plány do budúcnosti 41 » Zahrávanie sa s ohňom 42 » Vydieranie sa nevypláca 43 » Cesta von 44 » A vlak odchádza

,,Je tu pošta."

Väčšina študentov vo Veľkej sieni zdvihla hlavy v očakávaní svojej či nejakej inej sovy. Ja však nie, Denného proroka, som už neodoberala, obvykle som si požičala od Charlieho či Amber a nečakala som ani žiadnu zásielku. Preto ma prekvapilo, keď na stole pred mojím tanierom pristála hnedá sova pálená a otrčila ku mne nohu, o ktorú mala priviazanú zapečatenú obálku.

,,Si si istá?" Pochybovačne som na sovu pozrela, akoby mi mohla odpovedať, a ona iba potriasla nohou naznačujúc mi, že sa jej tu nechce stráviť celý deň. Odviazala som jej obálku a ona nečakajúc na odpoveď odletela preč s mnohými inými. Prebehla som očami po adrese a keď som si bola istá, že lisť je skutočne adresovaný mne a nejde o žiadny omyl, rozlomila som povedomú pečať s písmenom S a vytiahla som z nej poskaldaný list.

,,Ktože ti píše?" podpichovali ma chalani a Amber mi zvedavo nakúkla ponad rameno, ale ja som iba záporne pokrútila hlavou a moje oči už bleskurýchle bežali po zapísaných riadkoch. Zachmúrene som im povedala, že je to z "práce" a tak stratili záujem. Do očí mi udierali tie najdôležitejšie slová:

...rozkaz... okamžité poslúchnutie... nebezpečný smrťožrút... odstrániť... v prípade neuposlúchnutia... pamätajte na brata... z poverenia hlavného veliteľa...

Ruku, ktorou som držala list, som zovrela v päsť, až sa pergamen pomačkal a nahnevane som ňou udrela do stola až sa prevrátil pohár s tekvicovým džúsom, ktorý sa rozlial po stole.

,,Hej, Sania, čo blázniš?!" osopilo sa na mňa hneď niekoľko ľudí, no to som už vstávala z lavice s rukami zovretými v päsť, aby sa mi od hnevu netriasli.

Ako sa opovažujú! Takýto príkaz, veď to je čisté vydieranie. Zabúdajú, s kým majú čo dočinenia.

,,Gabriel?!" zavolala som očami prepátravajúc chrabromilský stôl a vykročila som smerom k profesorskému. Gabriel sedel niekoľko metrov od nás a rýchlo vyskočil na nohy, znepokojený mojím správaním. Pribehol ku mne s otázkou v očiach, ale ja som nemohla začať vysvetľovať čo sa deje. Zrejme by som sa iba rozkričala.

,,Ak by sa niečo dialo, zastúp ma," informovala som ho úsečne a bola som rada, že rýchlo prikývol. Vedel, že mám na mysli moju misiu ohľadom Severusa. Aké pokrytectvo! Dajú mi strážiť a teraz...!

,,Jasné. Čo sa to deje?" vyzvedal, no to som už energickým krokom mierila k profesorskému stolu a konkrétne k McGonagallovej, ktorej neušiel rozruch pri jej fakultnom stole. Otáčalo sa na mňa čoraz viac hláv, ale na to som nedbala, lomcoval mnou taký hnev! Chcelo sa mi kričať a do niečoho si poriadne udrieť, no to musí počkať, ešte potrebujem niečo vybaviť.

,,Pani profesorka, potrebujem, aby ste mi podpísali priepustku z Rokfortu," oznámila som jej bez zbytočných rečí a siahla som do vnútorného vrecka svojho hábitu, odkiaľ som vytiahla požadovaný pergamen. Bol vypísaný, chýbal na ňom iba jej podpis a môžem slobodne opustiť Rokfort na tri dni. Takýchto žiadaniek som mala asi tucet, pre prípad núdze, no ešte nikdy som ich nepoužila. Ešte nikdy ma k tomu nedohnali. Až dodnes.

,,Dôvod, slečna Winterová? Iste uznáte, že je to veľmi nezvyčajné a obvykle to musím vedieť aspoň pár dní vopred..."

,,Ja nemám pár dní!" skočila som jej do reči a len tak tak, že som to na ňu neskríkla. Ovládaj sa! McGonagallová za to nemôže, musíš ovládnuť svoj hnev, ešte na chvíľu! Upútali sme pozornosť väčšiny profesorov a videla som, že Dumbledore sa už dvíha zo svojej stoličky. Nie, toho tu teraz vážne nepotrebujem!

,,Prosím, pani profesorka," dodala som o niečo úctivejším hlasom a McGonagallová bez slova vytiahla prútik, premenila svoju vidličku na brko a podpísala sa na koniec pergamenu. Ten následne mávnutím prútika dva krát zduplikovala. Na nič nečakajúc som siahla po jednej kópii, zíde sa mi, keď sa budem chcieť vrátiť, a zvrtla som sa na odchod.

,,Deje sa niečo, slečna Winterová?" Na Dumbledora nemám čas!

,,Áno, deje." To bolo všetko, čo som mu k tomu povedala a rázne som vykročila k dverám. Musím sa rýchlo dostať za pozemky a odtiaľ sa budem môcť premiestniť.

,,Možno by sme to mohli prebrať v mojej pracovni," zavolal za mnou Dumbledore a nebol to jeho obvyklý priateľský tón. Znelo to takmer ako rozkaz a všetci v sieni zarazene stíchli, no ja som ani nespomalila. Najskôr jeden rozkaz, potom druhý.

,,Onedlho som späť." S tými slovami som takmer vybehla z Veľkej siene a následne som šprintovala von z hradu, až za mnou povieval môj habit. Uvedomujúc, že nie som vhodne oblečená som vytiahla prútik a premenila som svoj odev. To už som ale vybiehala z hradu a trielila k mohutnej otvorenej bráne.

Len čo som ňou prebehla šmykom som zastavila, až okolo mňa odlietali kamienky štrku a bez mihnutia oka som sa s hnevom v srdci premiestnila.

Máte sa na čo tešiť!

[ » na začiatok « ]