Kapitola:
Pridaná: 1.6.2014, 14:04:55
Čítaná: 2241×
Hodnotenie: (počet hlasov: 8)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Teddy Lupin, James Sirius Potter, Harry Potter, Ginny Potterová, Albus Severus Potter,...
Stručný dej: Pretože toto šialenstvo je určené pre dvoch.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, romantika, slash

Kapitola: 1 » O tom, ako sa Teddy vrátil domov 2 » O tom, ako sa James opil 3 » O tom, ako Teddyho bolela hlava 4 » O tom, ako James opravoval motorku 5 » O tom, ako Teddy nemyslel na Jamesa 6 » O tom, ako James zúril

Oči mal zabodnuté do toho širokého a pohybujúceho sa chrbta. Postupoval od jedného k druhému, od tretieho k štvrtému.

Ďakujem za celý večer, naozaj si to vážim.

Teddy pevne zovrel Ginnine plecia, nahol sa bližšie k jej tvári a vtisol jej vrúcny bozk na líce. Privrela pri ňom viečka, jamky sa prehĺbili v úprimnom úsmeve, vrásky zvýraznené skutočným šťastím.

Samozrejme, čoskoro sa ozvem.

Harry mu postrapatil plavé vlasy, ktoré sa na krátky moment zablysli purpurovou farbou.

Už teraz sa neviem dočkať. Vážne si to vážim.

Ich telá sa ocitli v tesnom objatí, látka Teddyho bielej košele sa krčila v zovretí Harryho ruky.

„Sme radi, že si zase doma, Ted. Chýbal si nám.“ A on sa dokázal len usmievať, pretože čo sa dá povedať na také slová?

„Niekedy sú slová zbytočné,“ zašepkal James a obrátil do seba zvyšok whisky, ktorá mu zostala v pohári, ľad už dávno roztopený. Čakal na to, kedy sa Teddy dostane k nemu, kedy sa s ním príde rozlúčiť. Rátal sekundy, pozorne sledoval každý jeden pohyb a snažil sa nájsť rozdiely v tomto Tedovi a v tom, ktorý ho pred tromi rokmi opustil.

Albus bol prvý. Smiali sa na svojom internom vtipe - tie dokázali byť nekonečné.

Lily bola druhá. Úplne sa stratila v jeho náručí, pobozkal ju na temeno hlavy, do tých ohnivých vlasov, ktoré zdedila po matke.

A napokon James.

Teddymu poklesli kútiky úst, keď si uvedomil, že tejto chvíli sa nevyhne. Objatie, do ktorého ho rýchlo zatiahol, trvalo iba pár sekúnd. Bolo formálne neformálne, prázdne a pritom kypelo pocitmi - výčitkami, vinou, hnevom. Túžbou.

James cítil Tedove prudko bijúce srdce na svojej hrudi, do nosa mu narazila vôňa, ktorá donútila jeho dych, aby sa na moment zadrhol. Zachvátila ho panika, že sa dusí, a vzápätí mohol dýchať voľne, pretože Teddy ho pustil a odchádzal. Mával, lúčil sa, v tvári výraz absolútneho pokoja a radosti.

Pokrytec. Jamesovi stále brneli končeky prstov od toho silného chcenia. Sebecká potreba človeka.

Z pľúc vytlačil vzduch, veľmi pomaly a precízne, sústredený na funkciu bránice, na svoju vlastnú pretvárku ľahostajnosti. Keď sa odvrátil od Teddyho odchodu, pohľad zabodol do zeleného páru očí, ktoré boli naplnené obavami a možno aj skutočným strachom. No najvýraznejšia emócia bola ľútosť. A čo to dokáže urobiť s hrdosťou, ktorá je plná egoizmu a nezdravého sebavedomia?

James zaťal zuby, pripravený protestovať, no od istého zlomového momentu v šestnástich rokoch nedokázal povedať nie svojmu bratovi.

Albus sa pohol, postavil sa blízko k nemu, nič nehovoril, pretože-

Niekedy sú slová zbytočné.

James Potter bol síce dospelý, no niektoré fakty sú udelené iba svetom. Nálepka, čo nič neznamená.

Skutočná dospelosť sa nerovná rokmi. Skutočná dospelosť sa rovná rozhodnutiami daného človeka. Presvedčením, pocitmi a momentom uvedomenia, v ktorom nás nechytá panika.

„Vrátilo sa to.“ Jamieho hlas nebol ani zďaleka vyrovnaný. Triasol sa, zadrhával sa, pretože jeho telo sa dostávalo naspäť do stavu po Teddyho prvom odchode.

Po ich rozchode.

A keďže Albus s ním to obdobie prežil, presne vedel, čo má robiť.

---------------------------------------

„Jeden.“

Na pokožke cítil čosi mokré a ľadové, keď sa jeho napadnutá koordinácia nedokázala spamätať z útoku.

„Dva.“

Videl rozmazane. Dvojito. Trojito.

„Tri.“

Plochou stranou jazyka prešiel po chrbte svojej ruky, zlízol soľ a nedal chuťovým pohárikom šancu na to, aby sa spamätali. Alkohol ho pálil na perách, v hrdle, v hrudi. Nútil jeho myseľ odpútať sa od činnosti tela. Na záver zahryzol do polmesiaca citrónu, pričom z druhej strany stola počul Albusove hlasné nadávky. Artikulácia im už dávno nič nehovorila. Urazene odišla medzi prvými.

James sa začal zadychčane smiať, naklonený nad stolom, s opitým pohľadom a ústami lesknúcimi sa od slín, tequily a kyslej šťavy.

Rozprávali sa, no on absolútne netušil o čom. V pozadí svojej mysle vedel, že Albus nemôže byť na tom až tak zle, pretože musí naňho dávať pozor. Sľúbil mu to, dnes večer alebo pred tromi rokmi, keďže James postrádal pud sebazáchovy a Albus ho mal príliš rád na to, aby sa o neho prestal báť.

Jamieho smiech sa pretvoril v lapanie po vzduchu a následne na to v prerývané a zlomené vzlyky. Obaja vedeli, že to príde. Že nastane tá chvíľa, v ktorej to jeho srdce nezvládne a exploduje.

Na pár minút, aby sa mohol potom pozbierať a začať odznova, očistený od nahromadeného žiaľu a bolesti. Hlavne tej bolesti.

„James, musíme sa porozprávať.“

Teddyho hlas bol vyrovnaný, keď sedel na svojej posteli a čakal na Jamieho, s korým sa v ten deň mali stretnúť.

Toto si pamätal až príliš živo, veci, na ktoré nikdy nezabudne. Ktorým nikdy neporozumie. V niektorých prípadoch nie je čas tým správnym liekom.

„Rozhodol som sa, že to... ukončíme. Toto. Tento náš vzťah.“

Čelom sa oprel o drsný povrch stola, cítil vlastný alkoholový dych, chcelo sa mu zvracať. Z tequily, zo seba. Z Teddyho.

„Neprospieva ti to, Jamie. Som pre teba príliš starý a v tomto veku je sedem rokov priveľký rozdiel.“

James na neho iba hľadel, nohy neschopné pohnutia, chrbát ochránený bielou stenou, ktorej sa takmer dotýkal.

Cítil, že ho niečie ruky ťahajú do vyrovnaného sedu, no on bol priťažký svojou vinou a výčitkami druhých. Telo sa mu otriasalo vzlykmi, pretože za trasúcimi sa viečkami sa odohrávala jedna a tá istá scéna dookola.

„Odchádzam do zahraničia. Tak či tak to bude takto lepšie. Chcem mať raz rodinu a nie som si istý, či to chceš aj ty. Rovnako si nie som istý ani tým, či dokážem tak dlho čakať, kým si ty v tom urobíš jasno.“ Postavil sa z postele a po pár krokoch stál rovno pred Jamesom, ktorý stále nepovedal ani slovo.

„Nechcem ťa do ničoho tlačiť. Chcem, aby si si užil dospievanie, chcem, aby si bol sám sebou. Je to pre väčšie dobro. Pre tvoje dobro.“

„Väčšie dobro,“ drmolil neustále pomedzi vzlyky, sám si nebol istý, či mu je vôbec rozumieť. Opieral sa o čosi teplé a mäkké, už dávno nesedel na stoličke. Hlasy sa hádali, zadychčané a nahnevané.

Teddy k nemu natiahol jednu ruku, aby sa ho dotkol, aby ho pohladil, a James prudko ustúpil pred tým gestom. Chrbtom narazil do steny.

Orieškové oči mal plné zlosti a smútku zároveň. Pery pevne stiahnuté do úzkej linky, ich zvyčajná plnosť úplne vymazaná.

„No to neznamená, že ťa už neľúbim.“ A to bola tá najhoršia veta, akú v tej chvíli mohol Teddy Lupin povedať.

„Nečakal som, že budem vaše problémy riešiť tak skoro.“

„Mama ma zabije. Jeho zabije. Ráno má tréning. Pre Merlinove gate, ona ho stiahne z kože.“

„A prečo si na toto všetko nemyslel skôr, ako ste sa takto zriadili?“

„Pretože on sa z teba úplne zosypal! Chcel som mu pomôcť.“

Na to Ted nereagoval.

James kľačal na špinavých kachličkách v bare, kam s Albusom po večierku odišli. Pred ním sa nachádzala smradľavá záchodová misa, doska bola zdvihnutá a on sa ani nedokázal držať v rovnej polohe. Teddyho ruky mu pomáhali.

„Musíme z neho dostať ten alkohol. A potom uvidíme, čo ďalej.“

Teplá a spotená dlaň sa mu oprela o čelo a na zátylku zacítil tlak prstov, ktoré ho nútili nakloniť sa nad tú smradľavú cestu do potrubia a kanalizácie.

„Strč mu prsty do hrdla, Al.“

„To je nechutné!“

„Neser ma a urob to, inak odchádzam a nepomôžem vám dostať sa v poriadku domov.“

Z ľavej strany sa mu do uší dostala ďalšia spŕška nadávok a protestov, no tie sa postupne utlmili. Na pery mu zatlačili brušká prstov, ktoré ho nútili otvoriť ústa, a potom postupovali ďalej, na koniec jazyka.

Celé telo sa mu naplo, pričom zo seba vydal dávivý zvuk, no všetko ako naschvál stále zostalo ležať v žalúdku.

Bránil sa, ale Teddyho ruky ho pevne držali, pri ďalšom podráždení prstov sa to celé opakovalo, telo mu oblial studený pot, po brade mu stekala nadmerná tvorba slín.

A zase.

Jeho žalúdok to vzdal pri štvrtom raze, keď rezignovane vypustil celý obsah von na niekoľkonásobné etapy.

„Fuj, ogrcal mi ruku!“

Za Teddym sa ticho zavreli dvere, keď nimi odišiel preč.

James sa zviezol po stene na zem a vložil si tvár do dlaní, pričom jeho iba šestnásťročné srdce sa rozbíjalo na milión kúskov.

Nikdy si nemyslel, že niekedy pochopí klišé rozchodov.

---------------------------------------

Ráno sa prudko prebudil s pulzujúcou bolesťou, ktorá udierala o steny jeho hlavy. Žalúdok mal ako na vode, no nemal pocit, že bude vracať. Teraz určite nie.

Bol vo vlastnej posteli, čistý, ale ubolený, a absolútne netušil, ako sa sem dostal. Z večera si nepamätal takmer nič.

Rozhodne si nepamätal Teddyho Lupina, ktorý ich opäť dostal z problému.

Vraví sa, že história sa opakuje. Že sa na svoju rodinu podobáme viac, ako by sme chceli.

„Skvelé, že si konečne hore, zlatko. Už som sa bála, že by si nebodaj chcel zmeškať svoj tréning.“

Mamin hlas bol sladký ako med a nedalo sa mu vôbec veriť, pretože Ginny Potterová milovala iróniu a sarkazmus. Hlavne vtedy, keď bola nahnevaná.

„Ty určite vieš, že na tú metlu by som ťa donútila nasadnúť, aj keby na nej mala lietať tvoja mŕtvola. To je správny prístup, Jamie. Som na teba nesmierne hrdá.“

Zbierala po zemi jeho špinavé kúsky oblečenia a hádzala ich do už tak preplneného koša na bielizeň.

„Takže teraz zdvihni ten svoj lenivý zadok, James Potter, a zmizni sa dole naraňajkovať. O dvadsať minút máš byť na ihrisku.“

Nezaujímalo ju, že je skrútený v perine, aj tak ju z neho prudko stiahla a začala vyzliekať obliečky.

„Ešte šťastie, že je tvoj brat taká žalobaba, inak by vám ten váš opilecký večer aj prešiel. Neviem, po kom tú poctivosť má, ale asi obmedzím Hermione návštevy.“

Hlava mu narazila o posteľ, keď mu spod nej stiahla vankúš. Bolesť vystrelila do spánkov, zamrnčal a skryl si tvár do plachty, ktorá mu zatiaľ ako jediná zostala.

„A ešte šťastie, že máme Teddyho. Keby nebolo jeho, netuším, ako sa dostanete v tom stave domov.“

Náhle otvoril oči pri tejto informácii, ktorá ho obliala hrôzou a zdesením.

Tak toto je dobrý trapas.

[ » na začiatok « ]