Poviedka:
Pridaná: 8.12.2013, 16:31:48
Čítaná: 2527×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 10 finalistov bolo napísať poviedku zo smrťožrútskeho prostredia, kde vystupujú výlučne smrťožrúti. Rozlúčiť sa musíme s jedným finalistom.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Úloha 2 » Peeta Mellark - Dnes neumieram 3 » Jin - Mor 4 » Snapo - Alecto a Amycus 5 » Vi.kt.or - Moja vina 6 » Pán Sova - Boj 7 » Marrko Riccoli - Poker 8 » Lucy Bellatrix - Bulhari 9 » Aliyz - Dar 10 » Bash - Voľba smrti

„Nie! Riaditeľ povedal, že nemáme so sebou nosiť nikoho iného. Máme to byť iba my. My sme tí vyvolení!“ kričal vysoký čiernovlasý mladík na skupinku jeho spolužiakov.

„Zhan! Dobre vieš, že aj ostatní by sa k nám radi pridali.“ Odvrkla mu nebojácne o dva roky mladšia dievčina.

„Mňa to nezaujíma, pokiaľ riaditeľ chcel iba nás, potom je to odvôvodnené.“ Zasipel niekto z davu.

„Ale dobre viete, že nie sme jedinými smrťožrútmi na tejto škole.“ pokračovalo dievča naďalej vo svojom. No pridala sa k ostatným a šli k moru, kde sa mali stretnúť s ich riaditeľom.

Keď ta dorazili, vysoký muž s briadkou ich už netrpezlivo čakal. Mal na sebe čierny habit a cezeň prehodený červený kožušinový plášť.

„Pane,“ pozdravili mladí nádejní smrťožrúti zborovo.

Reakcia ich riaditeľa však nebola natoľko milá. „ Kde sa motáte! Čo ak to nestihneme? Uvedomujete si, čo by sa stalo potom? Krum, ako ste niečo také mohli dopustiť?“ rozkričal sa.

„Karkarov, upokojte sa, máme dosť času, aby sme všetko stihli. Odkedy sa Temný Pán vrátil, nie ste dajako vo svojej koži.“

„Krum! Ako si dovoľujete oslovovať ma bez titulu? Priezviskom? Pred všetkými?“

„Ale no tak,“ pokračoval ďalej Zhan, „nechcite ma rozosmiať. Všetci dobre vieme, že nie ste o nič lepší, či významnejší ako my. Minimálne v tomto sme si rovní. Ja nemôžem zato, že môj brat sa radšej necháva ospevovať divákmi na svojich úžasných metlobalových zápasoch, ako keby radšej pomohol tam, kde to je skutočne potrebné. Viktor vám pomaly tyká, hádam to len nie je pre jeho slávu...“

Karkarov len bezradne pokrútil hlavou a dal sa do počítania. „Výborne, je vás tu všetkých dvadsať. Môžeme už teda vyraziť.“ Dodal sebaistejšie.

Z mora sa vynorila ich ohromná loď, ktorou sa naposledy dopravili na Trojčarodejnícky turnaj, v tom čase v úplne inom zložení. Najpodstatnejšou zmenou však bol Krum. Mladý, povýšenecký Zhan Krum, ktorý by svojim ostrým jazykom vedel konkurovať samotnému Lordovi Voldemortovi. Už dávno to nebolo dieťa, ktoré plakalo do vankúša, pretože sa všetko točilo iba okolo jeho brata. Nie, bol to muž na pokraji dospelosti, ktorý bol schopný všetkého. Pred rokom zabil jedného študenta, ktorý mal ísť na turnaj, len preto, že pre neho už vraj nebolo miesto. Bohužiaľ, ani tento malý čin, ktorý sa veľmi rýchlo ututlal vďaka popularite Viktora, ho nedostal na Rokfort. Nebol ani v rovnakej krajine ako jeho pán. No bol mu verný, najvernejší zo všetkých bulharských, vlastne, zo všetkých jeho európskych nasledovníkov. Preto sa nikto nečudoval, že mal pred ním rešpekt aj samotný Karkarov. Bol síce výborným klamárom, a skvelo svoj strach skrýval, no v jeho snoch sa znova vracal k tomu, ako lord povstal a dal mu ultimátum. Buď vybuduje perfektnú armádu zo svojich študentov, alebo umrie. A presne preto sa teraz plavil so svojimi dvadsiatimi najlepšími odchovancami do Veľkej Británie.

„Pošli mi sem týchto troch,“ zahučal riaditeľ na najbližšieho žiaka. Ten sa len nemo uklonil a odbehol preč. O niekoľko minút prišli postupne dve dievčatá a samozrejme Zhan.

„Čo od nás chcete tento krát, vaše riaditeľstvo?“ spýtal sa ironicky chlapec.

„Chcem, aby ste sa ešte lepšie zoznámili. Minimálne vy traja. Viem, že sa do istej miery poznáte. Chodili ste spolu na moje extra výučby a študujete na rovnakej škole. No to Temnému Pánovi nestačí. Musíte si navzájom veriť.“

„Tomuto chumajovi mám veriť? Zabil by ma pri najbližšej príležitosti.“ Vyšteklo mladšie dievča.

„Dosť! Tatyana, toto ti nebudem tolerovať. Útočila si na mňa pred odchodom a aj teraz? Si myslíš, že mám chuť spolupracovať s niekým ako si ty? Ak áno, potom si na veľkom omyle.“ zahrmel chalan.

„Upokojte sa, obaja. Riaditeľ povedal, že si máme veriť. Zhan, pre Merlina, prestaň sa vyvyšovať. Aspoň nad nás dve.“ povedala dievčina o rok staršia od chlapca. „Tento rok končím, tak to vydrž aspoň chvíľu.“

„Vyarana má pravdu. To je prvý krok.“ podporil ju riaditeľ. „Druhý krok... No aj ten príde. Verím, že minimálne teba poteší.“ dodal a pohľadom si premeral chlapca.

„Zastavte, prišli sme konečne k tomu správnemu ostrovu. Študenti, vitajte na ostrove antickej čarodejnice, Kirké.“

„Nemá byť náhodou niekde...“ ozval sa ktorýsi z mladých smrťožrútov.

„Nie, to všetko boli iba dohady. V skutočnosti na tento ostrov vedia prísť iba čarodejníci. Vyarana, Zhan, Tatyana, poďte za mnou, vy ostatní tu zatiaľ zostanete. Je mi jedno čo budete robiť. Sú iba dve pravidlá. Zostaňte na lodi pokým sa nevrátime a po druhé, všetci musíte žiť. Je to zrozumiteľné?“

Na palube sa rozhostilo ticho, loď sa začala vynárať. Keď vystúpili štyria ľudia, loď začali osvetľovať rôzne kliatby a zaklínadlá. Jeden z jeho študentov dokonca vytvoril nad loďou Temné znamenie.

„Voldemort z vás bude nadšení.“ prehovoril potichu Igor. „Držte sa pri mne a buďte ticho. O chvíľu sme na mieste.“

Neveľká skupinka pokračovala ďalej po planine, až dorazili k polorozpadnutej chatrči.

„Tu vraj žila sama Kirké a tu nastane druhý krok vášho spoznania sa.“

Keby sa niekto díval v tom momente Karkarovi do očí, uvidel by odlesk slzy v jeho oku. Keď vošli do chatrče, ako prvý sa samozrejme ozval Zhan.

„Bude to už konečne? Čo od nás vlastne chcete? Máme zápasiť na smrť, kým vám zostane iba jeden?“

„Nemyslím si, že by šlo o to,“ začala Vyarana.

„zdalo sa ti, že som sa pýtal teba?“ odvrkol.

„Toto je vaša posledná skúška, či ste naozaj verní svojmu pánovi, nie mne, Temnému Pánovi. Spravili by ste pre mňa čokoľvek?“

„Čokoľvek až na obetovanie vlastného života.“ Zamrmlala potichu Tatyna.

„Potom by to nemal byť problém. Nechcem aby ste sa za mňa obetovali. Viem iba, že nie som hoden priazne nášho Pána. Nedokázal by som sa mu už nikdy pozrieť do očí. A preto som vybral vás troch. Viem, že vás spolu len ťažko niekto prekoná. Nerozdeľujte sa, to je hlavné pravidlo. No teraz, k tej troška nemilej povinnosti.“ Karkarov si odkašľal a pokračoval, „ ste tu, aby ste ma zbavili tej ťarchy. Je mi jedno kto z vás to urobí, musíte ma však zabiť a zvyšok odviesť k Tomu-Koho-Netreba-Menovať. Ste ochotní spraviť to pre mňa?“

Zhan už pomaly vyťahoval prútik, no Igor ho zastavil.

„Nie, Krum, nechaj dnes trocha slávy aj na niekom inom. Tebe musí stačiť, že sa stávaš mojím nástupcom. Povedieš Durmstrang a všetkých bulharských smrťožrútov.“

Dievčatá sa na seba pozreli. Zostávalo to na nich. Život ich riaditeľa, profesora, ktorý im predal všetku múdrosť, bol v ich rukách. Zhrozená Vyarana začala pomaly vyťahovať prútik. Keď videla jej tvár Tatyana, premohla sa, nazbierala všetku silu a vykríkla.

„Avada Kedavra.“ Lúč zeleného svetla všetkých oslepil, no každý jasne počul, že v tejto miestnosti dýchajú už iba tri osoby.

Hlasovanie: Hlasovať môžeš min. 1 a max. 20 bodmi do 13.12.2013 23:59.

Body užívateľov: 12,27/20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 3 – 2 – 5 – 5 – 5 – 2; spolu 22

Veľmi komplikovaný záver. Nie je vhodné niečo načať a nedokončiť, keďže ide o jednorazovú poviedku. Potom to vyzerá, že autor to ukončil nasilu, a to už čitateľa odrádza. Čo mi naozaj prekážalo, bolo rôzne oslovovanie Voldemorta Karkarovom a akoby jeho znevažovanie, to by smrťožrút nikdy neurobil, ani keby Voldemorta neviem ako nenávidel. Takže vyprchala atmosféra temna. Chválim zakomponovanie novej postavy do príbehu a vysvetlenie jeho podstaty, takisto aj výber témy, lebo tento uhol pohľadu z kníh nepoznáme, no po formálnej stránke to nebolo najlepšie.

Cuca: 4 – 2 – 5 – 4 – 5 – 2; spolu 22

No… som trochu zmätená. Aj ten štýl písania bol trochu mätúci, takže to nie je také prekvapivé. :D Neviem čo si o to myslieť. Nebolo to zlé. Nápad sa mi páčil, ale prevedenie bolo trochu poslabšie - podľa mňa. Bolo to trochu chaotické a… nenadchlo ma to. Možno preto, že sa to odohrávalo okolo neznámych ľudí. Aj keď nápad s Krumovým bratom bol dobrý… Ako, viac-menej k tomu nemám veľmi čo vytknúť, len ma to jednoducho veľmi neoslnilo...

Kira: 0 – 2 – 5 – 5 – 5 – 1; spolu 18

Nedokážem si pomôcť, no tá ich priama reč ma nesmierne vytáčala. A najmä to Zhanove správanie a vyjadrovanie. Celková poviedka však mala dobrú myšlienku, len škoda, že nebola napísaná lepšie, inak by dostala odo mňa určite viac bodov.

"Odvôvodnené" - to ô bohato stačí, nie je potrebné dávať pred ním aj v. Čiarky som našiel aj na miestach, kde nemali byť. Tentokrát vždy spolu, oddelene sa píše tento raz. Chyby v priamej reči a vetách nasledujúcich po nej. Natrafil som tam aj na pár pravopisných chýb a preklepov v menách.

Body celkom: 74,27

Umiestnenie: 7.

[ » na začiatok « ]