Poviedka:
Pridaná: 8.12.2013, 16:26:36
Čítaná: 1001×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Zadaním pre 10 finalistov bolo napísať poviedku zo smrťožrútskeho prostredia, kde vystupujú výlučne smrťožrúti. Rozlúčiť sa musíme s jedným finalistom.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Úloha 2 » Peeta Mellark - Dnes neumieram 3 » Jin - Mor 4 » Snapo - Alecto a Amycus 5 » Vi.kt.or - Moja vina 6 » Pán Sova - Boj 7 » Marrko Riccoli - Poker 8 » Lucy Bellatrix - Bulhari 9 » Aliyz - Dar 10 » Bash - Voľba smrti

Augustus Rookwood sedel na tvrdej stoličke a nervózne sa obzeral okolo seba. Keby sa nebál o svoj život, iste by ocenil krásu miestnosti, v ktorej sa nachádzal. Malfoyovci mali dobrý vkus a ich salón bol rozhodne jednou z najútulnejších izieb, v akej kedy bol.

No momentálne ho z koncentrácie vyrušoval hnev Temného pána. Vedel, že od neho bude chcieť definitívny dôkaz jeho oddanosti a že nik z prítomných mu nepomôže. Koniec-koncov, všetci boli zbabelci. Veď preto sa pridali k Temnému pánovi, nie? Priťahovala ich jeho moc. To, že ich ochráni, že im jeho nenávisť, zloba a strach, ktorý z neho vyžaruje, pomôžu dostať sa na vrchol bez väčšej námahy. Každý jeden v tejto miestnosti túžil po práci na Ministerstve. A kto ju už mal, túžil po vyššom poste. Stačilo, aby sa o vás vedelo, že ste stúpencami Temného pána a už ste mali dvere otvorené. Báli sa vás takmer rovnako ako jeho. Pravdaže, museli ste sa preukázať. Temný pán nepotreboval ľudí, ktorí sa chcú šplhať po jeho chrbte nahor. Len čo mu bol niekto neužitočný – švih prútikom a už po ňom neostala ani stopa.

Augustus dobre vedel, že teraz je na rade, aby sa osvedčil. Pol roka si udržal miesto medzi Smrťožrútmi a takmer nič pre to nemusel spraviť. K Temnému pánovi ho priviedol Lucius Malfoy, syn jeho priateľa. Odvtedy usilovne pracoval na Ministerstve Mágie a snažil sa získavať informácie. No vždy ho niekto predbehol a informáciu podal Temnému pánovi skôr ako to stihol spraviť Augustus.

No teraz...

Temný pán stál nad svojim najstarším Smrťožrútom a prútikom prechádzal po Rookwoodovej tvári, nevšímajúc si kvapky potu, ktoré stekali Augustovi z čela.

„Dvaja moji Smrťožrúti mi poskytli mylné informácie,“ hovoril potichu Veď-Viete-Kto, „Obaja už zaplatili za svoje lži. Ty, Rookwood, si najbližšie k ministrovi mágie. Ako je možné, že mám človeka priamo pod ministrovým nosom a napriek tomu neviem aké kroky proti mne podniká?“

Augustus zamrmral čosi o tom, že Moody má pod palcom celé oddelenie aurorov a svoje tajomstvá si chráni. A že vlastne ani nevie, či minister niečo o jeho krokoch tuší.

„Chceš tým povedať,“ zašepkal Temný pán tak, že ho počul len Augustus, „že nič nezistíš? Povedz mi, Rookwood, načo ťa tu mám? Načo mi je Smrťožrút, ktorý si neplní svoje povinnosti. Ja,“ povedal a dlaň si pritisol na hruď, „som svoju časť dohody splnil, keď som ti poskytol výhody, aké nemá hociktorý čarodejník. Iste vieš, o čom hovorím,“ dokončil a významne sa naňho pozrel.

Augustus veľmi dobre vedel, o čom bola reč. Stačilo, aby ukázal temné znamenie tým správnym ľuďom a hneď mu bolo poskytnuté miesto priamo v kancelárii ministra mágie.

Sťažka prehltol.

„Samozrejme, pane,“ povedal, „zistím všetko, čo budete potrebovať. Dajte mi týždeň...“

„Máš tri dni, Rookwood,“ vyhlásil Temný pán tónom, proti ktorému Augustus rozhodne nemienil namietať, „aby si zistil, čo chystá ministerstvo. Choď.“

Augustus sa bez slova postavil a vyšiel z miestnosti. Rýchlo prešiel cez obrovské sídlo s úmyslom čo najskôr odtiaľto odísť, no keď už bol pri dverách, ktosi ho zastavil.

„Augustus,“ zaznel ženský hlas.

Otočil sa a zbadal Narcissu Malfoyovú ako stojí na mramorovom schodisku. Keby bol mladší, určite by sa pozastavil nad Narcissinou krásou. No už na to nemal vek a dnes ho trápili úplne iné myšlienky.

Šiel za ňou na poschodie. Narcissa ho zaviedla do malej miestnosti, ktorá sa nachádzala takmer nad salónom, z ktorého pred chvíľkou vyšiel.

„Počúvala som,“ bez okolkov povedala pani domu, „a ak sa nemýlim, máš úlohu.“

Augustus sa zamračil. Narcissa by mu mohla byť dcérou, no napriek tomu sa s ním rozprávala ako so svojim sluhom. Nepáčilo sa mu to, no nechcel uraziť hostiteľku. Preto len stručne odpovedal: „Áno.“

Narcissa si vzdychla.

„Augustus,“ povedala, „pre Luciusa si bol vždy ako druhý otec,“ usmiala sa a pohladkala ho po ruke, „Veľmi by ma mrzelo, keby sa s tebou musel rozlúčiť,“ dodala a Augustus nemusel hádať, čo tým myslela. „Tak mi napadlo, že by som ti vedela pomôcť. Ale musíš mi dôverovať.“

Agusta úplne premohol strach. Povedal Narcisse všetko, čo sa odohralo v salóne. Povedal jej aj to, že má len tri dni na to, aby Temnému pánovi doručil cenné informácie.

Narcissa sa usmiala: „Povedz mi, Augustus, prečo si sa pridal k Temnému pánovi?“

Nechápal, prečo sa ho to pýta, ale pokojne odpovedal: „Vyššia pozícia na ministerstve znamená vyšší plat. Clara bola veľmi chorá a potrebovali sme peniaze na liečbu.“ To nebolo tajomstvo. Každý smrťožrút mal svoje vlastné dôvody, viac či menej sebecké, aby sa pridal k Tomu-koho-netreba-menovať.

„A liečba,“ pokračovala Narcissa, „bola úspešná?“

„Nie,“ povedal, „Clara umrela pred dvoma mesiacmi.“

„Čo jej vlastne bolo?“ pokračovala vo výsluchu.

„Mala rakovinu,“ odvetil. Stále sa mu o tom ťažko hovorilo, no cítil, že Narcisse môže dôverovať. Pôsobila veľmi príjemným dojmom a jej hlas ho upokojoval.

„Hm, rakovina,“ zamyslela sa Narcissa, „Nie je to muklovská choroba?“

Augustus nad tým nikdy neuvažoval, no teraz si bol istý, že má pravdu.

„Vlastne áno. Čarodejníci na ňu nemajú lieky,“ odpovedal.

„A museli ste ísť do muklovskej nemocnice, je tak?“

Nerád na to myslel. Liečba rakoviny bola náročná a aj to málo peňazí čo si stihli s Clarou našetriť, šlo prevažne do vreciek doktorov, ktorí stále dookola tvrdili, že je nádej, len to chce viac času. A viac peňazí.

„Muklovia,“ odfrkla Narcissa. „Sami sú ako rakovina. Ako mor!“ povedala pohŕdavo, „Pletú sa medzi nás a roznášajú choroby. Nebyť ich, Clara by určite ešte žila,“ dokončila a pozrela sa na Augustusa.

Pochopil – muklovia, ktorí sa miešajú medzi čistokrvných ako sú on a Clara, sú pliagou, ktorú treba vyhubiť. Aby sa viac nestalo, že čarodejnica dostane muklovskú chorobu. Aby muklovia nežili z čarodejníckych peňazí. Treba to okamžite zastaviť. A ako sa zastaviť mor? Veľmi jednoducho – stačí zabiť všetkých nakazených.

Na druhý deň prišiel Augustus Rookwood do práce a prvé čo urobil bolo, že si dohodol schôdzku s ministrom mágie. Potom sa pustil do svojej zvyčajnej práce. Nikomu nepovedal o Clare, dokonca ani svojim najbližším spolupracovníkom.

O jednej ho minister prijal vo svojej kancelárii. Augustus za sebou zavrel dvere. Sadol si a spýtal sa: „Pán minister, aký máte názor na muklov?“

Minister sa usmial, vedel, že Rookwood je na ich strane, a preto bezstarostne odpovedal: „O tom ste sa chceli rozprávať, Rookwood? Nemám nič proti muklom. Zopár mojich najlepších priateľov sú čarodejníci muklovského pôvodu.“

Augustus si pomyslel, že trochu teatrálnosti nezaškodí. Vytiahol si ľavý rukáv a odhalil temné znamenie.

„Nesprávna odpoveď,“ povedal ministrovi, šibol prútikom a povedal: „Imperio.“

Večer prišiel Augustus za Temným pánom a povedal mu všetko o Fénixovom ráde.

Keď Augustus odišiel, Temný pán ostal v miestnosti s Malfoyovcami. Otočil sa k Narcisse.

„Výborne,“ povedal potichu, „Zaslúžila si si,“ dodal a vytiahol prútik. Narcissa si vyhrnula rukáv na ľavej ruke, pravou chytila Luciusa a odvrátila sa od Temného pána.

Po chvíli príšernej bolesti sa pozrela na svoje predlaktie. Pomyslela si, že temné znamenie sa jej výborne hodí k novým zeleným šatám.

Hlasovanie: Hlasovať môžeš min. 1 a max. 20 bodmi do 13.12.2013 23:59.

Body užívateľov: 17,17/20

HODNOTENIE (gramatika – obsah – dodržanie zadania – originalita – rozsah – celkový dojem)

Richio: 4 – 3 – 5 – 2 – 5 – 2; spolu 21

Zadanie bolo splnené bez problémov, no štýl tej poviedky bol – neslaný, nemastný, ľudovo povedané. Je vidno, že téma ti asi ozaj nesadla a myšlienky si sa snažila zliepať nasilu, tak to aspoň na mňa pôsobilo (viem, kedy si sa dostala k písaniu, no aj tak...). Záver bol prekvapivý, no nič moc mi nedal, nenadchol ma a nezanechal vo mne nič na premýšľanie. Odporúčam skracovať vety, a tak navodiť väčšie napätie a zužitkovať dynamickosť.

Cuca: 5 – 3 – 5 – 4 – 5 – 3; spolu 25

Jooj!!! Celé to bolo dobré a tá posledná veta mi úplne pokazila dojem z poviedky. :( No nič… mimo to... Zaujímavý nápad. Dobre sa to čítalo a bola som celkom príjemne prekvapená z toho, ako sa to vyvíjalo. Hmm, jednu vec… kde si vzal/a že Rookwood je taký starý? Podľa všetkého by mal byť len o málinko starší od Luciusa… Ale to je detail. Ale celkovo… dobre… Ak však nerátam ten úplný záver, ešte jedna vec tam pre mňa bola veľmi rušivá… Rakovina… Nehodilo sa mi to tam, bolo to… neviem… nevhodné? Možno keby to bola nejaká čarodejnícka choroba… No, celkovo… Nie najlepšie, ale dobré. :D

Kira: 3 – 4 – 5 – 4 – 5 – 4; spolu 25

Zaujímavé. Síce vo mne poviedka nezanechala nejaké hlbšie pocity (ach jaj, ja s tými hlbšími pocitmi nikdy neprestanem. Intelektuál jeden), bola však napísaná super a aj deju som ľahko uveril. Ten koniec som nečakal a vôbec nevyznel rušivo, zapadol úplne presne - takže to oceňujem. No chýbalo mi tam vysvetlenie toho, kým bola Clara pre Rookwooda.

Zvláštne využiť rakovinu v čarodejníckom svete, ale mne to tvoje vysvetlenie stačilo, takže neviem ako ostatní. :)

Všimol som si tam preklepy v mene, pár chýbajúcich čiarok a hlavne - v jednotnom čísle je "svojím", v množnom "svojim".

Body celkom: 88,17

Umiestnenie: 5.

[ » na začiatok « ]