Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:27:10
Čítaná: 3935×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: neuvedený

Postavy: Dumbledore a Tom Riddle

Albus sedel za svojím pracovným stolom plným papierov a rôznych prístrojov. Pre neusporiadané myšlienky sa rozhodol, že sa pôjde prejsť po hrade. Tieto prechádzky mu vždy padli dobre. Prechádzal jednu chodbu za druhou a o chvíľu sa ocitol pred dverami na školský dvor. Mávnutím ruky ich otvoril. Vyšiel von a zbadal strieborný mesiac na oblohe. Bol v splne a bol nádherný. Taký záhadný, vzdialený, krásny... Zdal som mu dokonca väčší ako inokedy. Chvíľu stál a hľadel na mesiac s neprítomným výrazom na tvári. Potom sa vydal smerom k Zakázanému lesu. V chladnom vzduchu sa niesol len zvuk jeho tichých a opatrných krokov. Každým krokom spomaľoval. Blížil sa k lesu a bol stále viac a viac nervóznejší. Uvažoval, či sa na to nevykašle a vráti sa späť do hradu. Niečo mu však hovorilo, že ak tam nepríde, stratí niečo dôležité.

V lese bola úplná tma. Nevidel ani od jedného stromu k druhému. Vytiahol z habitu prútik a zašepkal: „Lumos.“ Koniec prútika zažiaril bielim svetlom. Aj napriek pokročilej hodine bol les úplne tichý, čo bolo zvláštne. Za normálnych okolností sa v noci v lese pohybovalo mnoho zvierat a nie všetky boli priateľské. Dnes však nie. Albus ale momentálne nemyslel na zvieratá, ale na to, čo ho čaká ďalej. Blížil sa k cieľu a vedel to. Nachvíľu zastal. Uvedomoval si, že ak teraz urobí krok, už niet cesty späť. Zhlboka sa nadýchol a vykročil vpred.

Čistina bola vždy iná ako zvyšok lesa. A dnešok nebol výnimkou. Albusove opatrné kroky bolo počuť aj na opačnom konci. Čistina mala dokonalý kruhový tvar. Nebola príliš veľká, ale ani malá. Rástla na nej striebornozelená tráva, ktorá vynikla v mesačnom svetle. Albus mal pocit, že to nie je skutočné. Akoby tam ani nebol. Dostal sa do stredu čistiny a prútik si nechal pre istotu v ruke. Čakal. Možno to boli minúty, možno hodiny... Absolútne stratil pojem o čase. A potom začul šuchot. Chvíľu ticho načúval a potom sa spomedzi stromov vynorila postava. Mala oblečený jednoduchý čierny habit. Kráčala vyrovnane. Keď Albus zbadal Tomovu tvár, neskrýval prekvapenie. Zachoval si však chladnú hlavu. „Dobrý večer Tom,“ pozdravil a čakal na reakciu. „Dobrý večer,“ povedal Tom slizkým hlasom jemu tak typickým. Albus možno pôsobil trpezlivo, ale bol naozaj zvedavý.

„Takže ty si tá záhadná osoba, ktorá sa ma snažila sem vylákať?“ spýtal sa potichu.

„Udivuje, že ste sem prišli,“ odpovedal Tom.

„Pravdupovediac, jediný dôvod môjho príchodu sem je, že som bol zvedavý na človeka, ktorého som nedokázal vystopovať aj napriek tomu, že som mal jeho list,“ zasmial sa Albus.

„Vždy som si dal záležať na tom, aby bolo moje dielo dokonalé vo všetkých smeroch,“ povedal tom pyšne.

„A to je len a len dobre. Ľudia by sa mali snažiť byť čo najprecíznejší, zvlášť čarodejníci. Ale prejdime k veci. Prečo si ma sem dnes zavolal?“ opýtal sa, pretože už v sebe nedokázal udržať zvedavosť.

„Aby som získal odpovede,“ pohotovo odpovedal Tom.

„Aké odpovede?“

„ Vy viete, riaditeľ,“ to slovo vyslovil s neprirodzeným dôrazom.

„Takže ty stále chceš miesto učiteľa? A vyučovať čiernu mágiu na škole? Získať prístup k študentom?“ opýtal sa Albus a trochu sa pousmial.

„Prístup k študentom mám aj tak,“ ubezpečoval Tom.

„Nepochybujem, že čarodejník, ktorý je schopný nepozorovane preniknúť do areálu školy, má aj ďalšie esá v rukáve. A aj keď si stále myslím, že máš veľký talent, miesto ti nedám. Už som raz vysvetlil prečo.“

„Blíži sa vojna, Albus... A ja ti dávam možnosť si vybrať, na ktorú stranu sa pridáš. Či na stranu víťaznú alebo na stranu porazených,“ zašepkal Tom.

„Tom, prajem si len dve veci. Aby si vedel rozlišovať medzi dobrom a zlom a aby si už nikdy bez môjho vedomia nevkročil do tohto areálu. Inak budeš znášať následky,“ povedal Albus rozvážnym a pokojným hlasom.

„Ako chcete, riaditeľ,“ Tom sa mierne uklonil a otočil sa na odchod.

„A Tom... Dúfam, že si nezabudol na miesto, kde si vyrastal. Na Rokfort. Na tvoj domov, ktorý si svojho času miloval,“ zvolal sa ním Albus.

„Ja nemám domov,“ povedal Tom sa rýchlym krokom sa pobral preč.

Vtedy sa scéna rozplynula a Albus stál opäť vo svojej pracovni. Túto spomienku nikdy nikomu neukázal a ani sa nechystal. Nebola podstatná, ale pre neho znamenala veľa. Bola to posledná spomienka na Toma Riddla. Nie na Lorda Voldemorta, ale na Toma Riddla, aj keď sa už vtedy na Voldemorta v mnohých ohľadoch ponášal.

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 3 - 3 - 5 - 1 - 4; spolu 16

Musím uznať, že ma prekvapila stavba niektorých viet, najmä priamej reči, to bolo naozaj výborne zvládnuté. Ale... poviedka mi nič nedala. Asi preto, že veľmi podobný rozhovor sa objavuje aj v HP, čiže to nemôžem považovať za originálne. Navyše, čo sa formy týka a čo je veľmi dôležité, odseky by sa nemali členiť vynechaním riadku, ale len vynechaním miesta na začiatku riadku. Potom ti to krátky text predĺžilo, ale možno to bol aj tvoj vypočítavý cieľ, aby poviedka spĺňala rozsah! :D Dobre píšeš, ale ak postúpiš, očakávam niečo vlastné, originálne a s väčšou snahou.

Cuca: 5 - 2 - 5 - 1 - 5; spolu 18

Toto na poviedku jednoducho nestačilo. Ok, ak si chcel/a spomenúť naozaj len spomienku, tak v pohode, ale pre mňa to nie je dostačujúca poviedka. Chýba mi tam trochu nejaký dej, pretože aj keď sa tam dozvedáme o novej spomienke, aj tak sa nedozvedáme nič nové... Vôbec nič... :( No, v každom prípade, píšeš zaujímavo, takže držím palce ďalej. :)

Kira: 2 - 2 - 5 - 2 - 5; spolu 16

Možno by si to žiadalo viac opisov alebo zaujímavejší rozhovor, aby táto situácia nabrala väčšej vážnosti, pretože mi príde až príliš obyčajná. Mal/a si ešte veľa priestoru na využitie rozsahu. Ak to mám povedať narovinu, mám z celej poviedky pocit, že bola tak trochu odfláknutá. Keby sme sa dozvedeli niečo nové alebo kľúčové, prosto zaujímavé, mohlo by to vyzerať úplne inak. Poviedka mala istý potenciál, ale bohužiaľ, nebol využitý.

Chýbajúce slová vo vetách, chyba v priamej reči, čiarky, pravopisné chyby. Postrehol som tam dokonca Tomove meno s malým začiatočným písmenom.

Micho: 5 - 4 - 5 - 3,5 - 5; spolu 22,5

Jedná sa o celkom vhodné dokreslenie knižného príbehu. Osobitne sa mi páči spracovanie poviedky do spomienky. Vidno určité paralely so štýlom písania JKR.

Body: 72,5/100

Umiestnenie: 10.

[ » na začiatok « ]