Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:23:09
Čítaná: 2357×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: obyčajná poviedka

Postavy: Sirius a Regulus

„Vždy je to len váš milovaný Regulus! On, dokonalosť sama!“ vrieskal čiernovlasý mládenec po celom dome. „Vždy bol uprednostňovaný a vždy aj bude. Dopekla so sprostým Slugyho klubom. Dopekla s celým Slizolinom!“

Po zabuchnutí dverí sa rozľahol po Grimmauldovom námestí číslo dvanásť absolútny pokoj. Po dvoch hodinách sa ozval strašný rev pekelného stroja a jedna z izieb zostala prázdna. Jediné, čo po sebe Sirius zanechal na pamiatku, boli plagáty polonahých muklovských dievčat, ktoré sa nehýbali a list pre jeho brata.

Pred typickým britským domom stála obrovská motorka. Spoza dverí sa ozýval nadšený smiech šťastnej rodiny.

„Zavoláme aj Remusa s Petrom, nech ťa trocha rozveselíme.“

„Paroháč! Ja som veselý, len ten môj lepší brat opäť hviezdi aj s mojou skvelou sesterničkou.“

„Nevadí, aj tak ich zavoláme!“ a začal písať list pre sovu.

Celý nasledujúci týždeň bolo z domu cítiť radosť zo stretnutia starých kamarátov.

Jeden deň pominul a jeho miesto nahradil druhý. Sirius so Záškodníkmi prehľadávali celý areál Rokfortu, balili všetky pekné dievčatá a tyranizovali mladého Severusa Snapa. No na druhej strane tu bol Siriusov mladší brat. Účastnil sa každého Slughornovho večierku, tvrdo trénoval metlobal a usilovne sa učil. Každý večer zaľahol zmorený do svojej zelenej postele. No počas posledných nocí sa mu nedarilo zaspať. Konečne sa mu dostalo tej pocty, čo všetkým pravým Blackovcom. Dostal ponuku od Temného Pána, aby sa pridal do jeho radov. Samozrejme, že jeho najlepšia priateľka a sesternica zároveň, Bellatrix, tam už bola, dokonca aj jej mladšia sestra. Obe si spomedzi jeho nasledovníkov vybrali aj čistokrvného manžela. O niečom takom mohol Regulus iba snívať. Avšak jeho sny sa konečne začali plniť. Po takmer nekonečnom čakaní sa mal dostaviť na akýsi vstupný test. A práve kvôli nemu sa mu nedarilo zaspať. Každým dňom sa termín približoval a v Regulusovi narastala panika. Ak nezloží skúšku a nestane sa Smrťožrútom, napriek akejkoľvek obľúbenosti u rodičov, ho pravdepodobne vyhodia z domu. A to bude ešte ten lepší prípad, možno sa ani živý nedostane naspäť domov.

Po niekoľkých prebdených nociach nastal pre Regulusa deň D. Na určené miesto sa dostavil s dostatočnou rezervou, aby nepôsobil, že o to miesto nemá vôbec záujem. Lord Voldemort ho veľmi prekvapil. Nemyslel si, že to bude taký mladý muž. Mohol mať tak o desať rokov viac. Keď sa dopočul z akej rodiny pochádza, žiadna skúška ho ani nečakala, takže zmeškal zbytočne pár nocí. No napriek všetkému, bol nadšený, tak ako aj jeho celá rodina. Samozrejme, okrem jeho zradcovského brata.

„Na Regula! Našu novú posilu.“ Jačala Narcissa spolu s Bellou.

„Gratulujem, synak, aspoň ty si zástancom našej rodiny a nášho presvedčenia,“ vravel mu otec, kým ho tľapkal po pleci.

„Ďakujem, oci. Nemyslím si, že by sme z toho museli robiť až také haló. Bolí ma hlava, pôjdem do svojej izby, predsa len, znamenie je ešte čerstvé a dosť ma páli.“

Okamžite ako sa dostal do svojej izby, celý naradostený sa hodil na posteľ. Po chvíľke premýšľania sa mu zavreli viečka a zaspal.

Ocitol sa opäť v sídle Lorda Voldemorta. Temný Pán práve listoval hrubočiznou knihou plnej čiernej mágie. Zastavil sa na kapitole, ktorá niesla názov Horcrux. Regulus zistil, že jeho nový pán ho ani nevidí, ani nepočuje. Priblížil sa teda bližšie a spoza jeho ramena začal čítať. Ako sa dostával k jadru, začínali mu naskakovať zimomriavky na chrbte. Rýchlo uhol pohľadom. Zastavil sa mu na lesknúcom sa predmete na stole. Ležal tam malý zlatý medailón s veľkým S, ponímajúcim sa na hada. V tom momente dvere rozrazila banda ľudí odetých v dlhých čiernych plášťoch. Niektorých poznal práve z dnešnej skúšky. Medzi sebou viedli nejakého chudáka.

„Teba veru dobrý osud nečaká, chudák,“ pošepkal si sám pre seba.

Z veľkého kresla sa otočila hlava s pohľadom ľstivého hada a za tým sa natiahla dlhá kostnatá ruka držiaca prútik. Celú miestnosť zalialo zelené svetlo.

*****************************

Sirius sa zobudil celý spotený. Snívalo sa mu, že s jeho bratom niečo nie je v poriadku. Musí ho ísť skontrolovať. Napriek všetkému, je jeho starší brat a bude na neho dávať pozor.

Keď prešiel celým hradom, vďaka neviditeľnému plášťu Jamesa Pottera, ocitol sa pred veľkou kamennou stenou v podzemí. Zašepkal správne heslo, ktoré zistili deň predtým od chudáka Snapa a prešiel do spálne, v ktorej mal spať jeho brat. Jeho posteľ však bola prázdna. Siriusa zaliala panika.

„Nie, nie! To nemôže byť pravda! Vstávajte!“ budil postupne všetkých obyvateľov rovnakej spálne. „Kde je môj brat?! Okamžite, odpovedajte!“

„Upokoj sa, hysterka.“ schladil ho nejaký o rok mladší spolužiak. „Možno je na nočnej potulke, presne tak, ako ty. Nebuď ako baba, on sa vráti.“

Na to však už Sirius nemal žalúdok. Rozbehol sa do Sovej veže. Vedel, že niečo nie je v poriadku. Že je niečo jeho malému bratovi. Cítil to. Schytil prvú sovu a na zdrap papiera načarbal odkaz.

Sova však zastihla už iba plačúceho Kreachera so svojím pánom v náručí.

„Ďakujem, že si podstúpil toľké riziko. Ďakujem, že si ho pre mňa sledoval a našiel spôsob, ako ma sem dostať. Si najlepší škriatok, akého som kedy poznal, Kreacher. Ďakujem za všetku tvoju pomoc.“

„Pane! Vy musieť žiť! Kreacher nechcieť pracovať pre nikoho iného ako vy! Pane!“

„Kreacher,“ zasipel Regulus z posledných síl. „Jediné, čo od teba požadujem, je aby si uchoval tento medailón. Opatruj ho s láskou, akou si opatroval mňa. Nech ti je pripomienkou mojej smrti. Nech ho nikto nenájde za žiadnu cenu! A, prosím, odkáž môjmu bratovi, že som sa po celý život mýlil a jedine on...“

„Pane, Kreacher uchovať, Kreacher opatrovať. Pán chcieť niečo dopovedať, pane dopovedať.“

„Pane?“

Otázka zostala visieť vo vzduchu bez odpovede. Jediné čo prerušovalo túto pochmúrnu chvíľu bolo smrkanie domáceho škriatka a zvuk rozbíjajúcich sa vĺn o skaly pri jaskyni.

***************************

„Opäť slobodný,“ povedal si čiernovlasý fešák pre seba. „Konečne je však v tomto dome ticho. Už tu zostal iba ten odporný škriatok môjho brata.“

„Pane?“ spýtal sa škriatok pohŕdavo. „Mať pre vás odkaz od váš brat. Vraj sa on po celý život mýliť a vy mať pravdu.“

„Naozaj? Toto žeby boli slová môjho brata? Neuveriteľné. No sám si si ich rozhodne nevymyslel, je tak, Kreacher?“ dodal Sirius pomedzi svoj typický štekavý smiech. „Myslím, že predsa len skočím pozrieť aj do jeho starej izby.“

Keď vyšiel po schodoch začínal cítiť podivné zimomriavky. Čím bol bližšie k jeho izbe, tento zvláštny pocit v ňom narastal. Pri dotyku chladného kovu kľučky ho striaslo. Plný odhodlania otvoril dvere izby. Nič sa tu za ten čas nezmenilo. Akoby brat iba ráno vstal z postele a po večeri sa mal do nej vrátiť. Ale tak to už nikdy nebude. Brat je neodvrátiteľne preč. Sadol si za jeho písací stôl, do veľkého zeleného kresla, ktoré ladilo s celou slizolinskou izbou. Otvoril zásuvku a našiel v ňom list, ktorý napísal Regulovi, keď odchádzal z domu. Po prvých riadkoch dúfal, že sa jeho brat naozaj vráti na večeru domov. Že sa budú zasa urážať. No pri posledných slovách si naplno uvedomil bolesť, ktorú v sebe držal po celý ten čas. Jeho slzy postupne zmáčali celý povrch pergamenu.

Túto noc nespal Sirius vo svojej izbe, prikryl sa bratovou perinou a pustil sa do plaču.

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 3 - 3 - 5 - 3 - 5; spolu 19

Veľmi nápaditá poviedka, vystrihla si naozaj dobrý úsek, no už trošku mätúco prevedená. Na začiatku som nerozumel, kto-čo-kam a miatlo ma aj pásmo bratov. Nebolo jasné, že teraz idem písať o tomto, potom idem písať o tomto... zlievalo sa to a bol v tom chaos. Ale myšlienka ostáva dobrá, aj niektoré pasáže boli štylisticky napísané veľmi slušne. Ešte vytknem odseky, čo je problémom snáď väčšiny a čiarky.

Cuca: 5 - 3 - 5 - 2 - 5; spolu 20

No, nebolo to zlé. Prišiel mi tam trochu zbytočný ten úvod, pretože my vlastne vieme, že Sirius odišiel z domu, ale bolo to krátke, takže ok. Ako, napísané to bolo dobre, ale chýba mi tam trochu emócií, viac alebo inak napísaných emócií. A niečo originálnejšie. Nie, napísané to nebolo zle, ale ten príbeh ma neohúril. Prepáč. :( No držím palce. :)

Kira: 3 - 3 - 5 - 1 - 5; spolu 17

Ďalšia téma, ktorá bola rozoberaná asi tisíckrát. Nevniesol/nevniesla si do toho takmer nič originálne. Chýbala mi tam hĺbka, veď šlo o celkom vážne situácie. Vyzeralo to tak, že jedine pri konci si sa ako tak snažil/a, no to bolo tiež odbavené pár riadkami.

Obsahovo ma to tiež nenadchlo, zbytočne priveľa scén, ktorým chýbala hlbšia pointa. Viem, že bol rozsah obmedzený, v tejto poviedke sa to aj jasne odzrkadlilo, no s tým je potrebné naučiť sa narábať. Dobrý príbeh sa dá napísať aj na pár riadkov. Našiel som tam pár chýb, pár preklepov, a opäť - chýbali čiarky.

Micho: 5 - 3 - 4 - 3 - 5; spolu 20

Pointa je celkom zaujímavá, no mohla byť lepšie zapracovaná do príbehu ako takého. Oceňujem prelínanie línie snívania a línie skutočnosti.

Body: 76/100

Umiestnenie: 8.

[ » na začiatok « ]