Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:18:51
Čítaná: 1391×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: obyčajná poviedka

Postavy: Hermiona a Ginny

Konečne sa mi podarilo usporiadať môj nabitý program tak, aby som mohla prísť.

A keby len to.

Zhodou okolností mali voľno aj moje dve priateľky z Anglicka. Prehovorila som ich aby sa k nám pridali aj oni a spoznali nových skvelých ľudí.

Cesta do Bratislavy nebola zložitá. Už roky som sa do nášho hlavného mesta premiestňovala. Avšak nájsť jednu zastrčenú uličku, kde sme sa mali s priateľkami stretnúť, bolo zložitejšie.

Ďakujem všetkým svätým muklom, že ma moji priatelia naučili používať mestskú hromadnú dopravu. Aspoň tá ma trošku naviedla na správny smer.

„Ahoooooj!“ so širokým úsmevom na tvári a slovenským pozdravom sa mi hodila do náručia priateľka hneď, ako som vkročila do toho malého magického ostrovčeka v meste plnom muklov.

Áno, na Slovensku je príšerne málo čarodejníkov. Pár osád, ako je tá moja rodná, je roztrúsených po celej krajine a potom ešte neveľké komunity vo väčších mestách.

Tak ale, čo by som chcela v našom maličkom štáte? Niekedy mám pocit, že sa všetci čarodejníci na Slovensku poznáme.

Aj preto som asi mala tú česť zoznámiť sa s Hermy. Počas jej študijného pobytu, pred piatimi rokmi, som ju sprevádzala po historických pamiatkach čarodejníkov na našom území. Ona sa odvtedy, na môj obdiv, naučila skoro plynule po slovensky.

Ja to o mojej angličtine, žiaľ, nemôžem povedať.

Pravdou tiež je, že sme obe podľahli „mágii“ internetu. Hlavne jednej stránke, kde sa dobre zabávame na tom, ako muklovia berú historické knihy o Harry Potterovi za beletriu.

Ani len netušia, že je to pravda. Že sa to naozaj stalo a že Harry Potter skutočne žije. A že jedna z hlavných hrdiniek týchto historiek, pravidelne číta ich písmenká.

No to sa malo dnes zmeniť. Aj keď iba na chvíľku.

„Ahojte,“ srdečne som sa s nimi zvítala.

Hermiona nemala s filmovou napodobeninou, stvárnenou Emmou Watson, spoločné nič. Jej hnedé kučeravé vlasy boli také roztopašné, že maskéri filmu by museli vážne použiť čary, aby sa im také podarili.

Avšak povahu vystihli dokonale. Milá, rozvážna, nápomocná, priateľská a v jej školských časoch bifľoška a knihomoľka. Aj keď knihomoľkou ostala doteraz.

Za ňou som zazrela šibalský úsmev ryšavej krásky.

Ginny som nikdy nevidela naživo. Na fotkách som zhodnotila, že vzhľadovo má s Bonnie Wright spoločnú len farbu vlasov. Takto v skutočnosti som si nebola istá ani tým.

„Aká bola cesta?“ nadhodila som po slovensky, pretože som vedela, že Hermiona mi rozumie a Ginny si na túto príležitosť zaobstarala prekladacie ucho.

„Taká normálna, veď to poznáš, premiestňovanie nie je najpríjemnejší spôsob prepravy,“ štebotala Hermiona.

S porozumením som prikývla.

„Na hrade síce bolo pár turistov, ale jedno zabúdacie zaklínadlo a bolo po probléme,“ vysvetľovala plynulou slovenčinou Ginny.

Nechápavo som na ňu pozrela.

Nie preto, že by ma prekvapilo to, o akom hrade a turistoch rozpráva. Vedela som, že sa primiestnili do areálu Bratislavského hradu. Bola to Hermionina obľúbená primiestňovacia destinácia, aj keď doteraz nechápem prečo.

Prekvapil ma jej dokonalý jazykový prejav.

Až vtedy som si všimla, že na krku má akúsi náplasť.

Ginny zachytila môj pohľad: „Jednorazová náplasť na preklad do slovenčiny, vydrží dvanásť hodín. Najnovší Georgov vynález,“ uškrnula sa.

„Pche,“ pohŕdavo odfrkla Hermiona, ktorá sa krvopotne učila náš jazyk dva roky.

„Tak, veď nás! Som zvedavá na tých muklov.“ nevšímala si Ginny svoju švagrinú.

Ani neviem, ktorým autobusom sme sa dostali k Technopolu, pretože Ginny sa zabávala neustálim strkaním cestovného lístku do označovača.

Fascinovalo ju červené svetielko, ktoré zasvietilo vždy, keď bol lístok označovaný.

Ja s Hermionou sme sa smiali na tej detskej radosti, ktorú mala dospelá žena na tvári pri opätovnom zasúvaní lístku do označovača.

„Tento rok tomu dali Aliyz a Jin názov Stražiakovská škola mágie. Neviem čo nás tam čaká, pretože nik z nich nie je čarodejník. Ale súťaže vždy stoja za to,“ vysvetľovala som priateľkám.

„Áno, čítala som to. Som zvedavá, čo vymysleli. Veď na predchádzajúce ročníky mali úžasné hodnotenia,“ odpovedala Hermiona.

To sme už videli fontánu a pár ľudí okolo nej. Lukinčoka som spoznala hneď. Teda aspoň som dúfala, že je to on, keďže som ho nikdy nevidela. Ale chalan s okuliarmi, rozprávajúci na skupinku deciek okolo neho, nemohol byť nik iný.

„Ahojte,“ pozdravila som ich.

Možno boli prekvapení, že tri dospelé ženy sa im prihovorili, ale vtom som zazrela Niku a ona mňa.

„Čauko, tak ste predsa len prišli!“ potešila sa.

„Veď som to sľúbila. Mimochodom toto je Hermiona a Ginny,“ predstavila som moje dve priateľky.

Nik sa nepozastavil nad tými menami. Veď všetci sa prezývali akýmisi skomoleninami mien zo sveta Harryho Pottera.

„Hermiona a Ginny?“ mrmlal si popod nos Luki a skúmal pritom zdrap papiera, kde mal očividne napísaný zoznam prihlásených.

„Nenájdeš ich tam. Neboli zapísané,“ vysvetlila som mu, že je zbytočné hľadať v zozname zo stránky skutočnú Hermionu a Ginny.

„Dobre, je vás tu už dosť. Ja tu ešte počkám na pár oneskorencov, ale vy choďte tadiaľ cez križovatku po chodníku smerom k lesu. Tam na vás čaká ďalší človek,“ ukázal nám cestu Luki.

S bezvýznamnými rozhovormi na perách sme sa dostali až na miesto stretnutia. Dovtedy nikoho ani len nenapadlo podozrievať moje priateľky, že sú tými, kým v skutočnosti sú.

Všetko šlo podľa plánu.

„Vitajte na šiestom ročníku Výročného draždiakovského stretka, ktoré sme si pre tento rok premenovali na Stražiakovskú letnú školu mágie,“ začala svoj príhovor Aliyz.

Priznám sa veľmi som ju nepočúvala, moju pozornosť zaujala Ginny. Nenápadne oživovala fotky z minulých stretnutí, ktoré organizátorky povešali na napnuté špagáty.

„Už ste si všimli, tamto na špagátoch sú fotky z ostatných stretnutí. Určite tam mnohí objavíte aj svoju maličkosť,“ pokračovala Aliyz.

„Oni sa hýbu?“

„To ste ako dokázali?“

Aliyz s Jin a všetci ostatní sa rozbehli k fotkám, na ktorých sa teraz odfotené osoby hýbali.

„Mágia,“ usmiala sa Ginny „je proste čarovná!“ zakrútila prútikom trikrát nad svojou hlavou, vyslovila zložité zaklínadlo a okolo nás všetkých sa vytvorila široká obruč z miliónov maličkých strieborných zrniek piesku.

„Je na čase, aby ste sa vy, ktorí ostali verní čarodejníkom a v kútiku duše stále dúfajú, že čarodejníci existujú, dozvedeli pravdu. Ale predtým musíte prisahať, že toto neprezradíte nikomu mimo vašu stránku. Nik, kto nechodí na Priori, sa o našom stretnutí nedozvie! Inak vás vyhlásia za šialených!“ veliteľským hlasom obrátila pozornosť na seba Hermiona.

„Pochybujem, že by nám toto niekto uveril,“ podotkla akoby pre seba Cuca stojaca presne oproti Hermione.

„Súhlasíte s tým všetci?“

„Áno,“ zaznelo z každého hrdla.

„A čo takého sa dozvieme?“ spýtal sa Draco.

„Harry Potter nie je výmysel nejakej spisovateľky,“ začala vysvetľovať Hermiona.

Ja som sa pohodlne usadila na deku, vybalila si jedlo. Od rána mi poriadne vyhladlo. Kým im dievčatá vysvetlili, ako sa veci majú, pochutnala som si na pečenom kurčati a lahodných zemiakoch. Práve som vyťahovala dezert, čokoládové guľky plnené višňovými likérom, keď Hermiona skončila.

„Nechceme rušiť stretnutie. Aj my sme sa prišli zabaviť. Takže, aké sú súťaže?“ obrátila sa Ginny na Aliyz s Jin, ktoré doteraz stáli ako obarené, očarené a prekvapené zároveň. Ich dokonale pripravené stretnutie sa síce rozlámalo na márne kúsky, no tešila ich magická návšteva.

Napokon sa predsa len prebrali z prekvapenia a začal sa kolotoč súťaží.

Navariť elixír z vody, potravinárskej farby a iných prísad by bolo jednoduché. Našťastie som sa dostala do družstva s Ginny. Tá každého elixír upravila zaklínadlom, takže opticky vyzeral presne tak, ako bolo v popise úlohy.

Aliyz a Jin nám rozdali samé najvyššie hodnotenia.

Bohužiaľ Hermiona v jej družstve robila to isté, takže sme v ďalšej úlohe museli vymyslieť niečo iné.

Vyrobiť meč s rubínom.

Ginny sa prekonala. Z kúska dreva a kameňa vznikol dokonalý zlatistý meč so trblietavým rubínom.

„Od Chrabromilovho meča má ďaleko. Ale myslím, že k tejto príležitosti sa hodí,“ skonštatovala a jedným šmahom ním preťala jablko, do ktorého som práve vtedy chcela zahryznúť.

„Ginny!“ pohoršene som na ňu zagánila.

Mimochodom vysvetlí mi niekto, prečo sa všetci na stretku fotili s imaginárnym Richiom? Nepochopila som to, ale bolo to celkom vtipné.

Medzi súťažami musela Hermiona a Ginny odpovedať na milión otázok typu: „Vieš o tom, že sa vôbec nepodobáš na Emu, pripadne Bonnie? Stalo sa všetko presne tak, ako to Rowlingová opísala? Sirius vážne zomrel? Kto je teraz riaditeľom na Rokforte?“ A tak ďalej.

Nakoniec Jin s Aliyz vyhlásili výsledky.

Každý dostal vysvedčenie a po naozaj napínavom vyhlásení sme zistili, že vďaka vtipným otázkam pri veštení sme vyhrali my. Teda fakulta v ktorej som bola ja s Ginny a ešte pár ďalších nečarodejníkov.

Čo vám poviem, vy si to možno nepamätáte, pretože aj napriek vášmu nesúhlasu Hermiona vrhla zabúdaciu kliatbu. Ja mám ale všetko v živej, čaropamäti. Bol to proste magicky krásny deň!

Tak čo, pátrate v svojich mozgových závitoch, či nájdete aspoň jeden kúsok spomienky?

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 3 - 4 - 0 - 5 - 3; spolu 15

No, ako vidím, na poslednom stretku som zameškal viac, ako som si myslel... Škoda gramatiky, odsekov, čiarok a uponáhľaného písania. Musel som strhnúť aj bodíky za rozsah a veľmi veľa postáv, ktoré vystupovali a spolu mali pomaly viac priamej reči ako ústredné hrdinky (joj, navyše – poviedka mala byť výlučne z HP prostredia!, tak ma mrzí, že si si to asi neuvedomila), takže to je škoda. Ale čo sa originality týka, tak táto poviedka u mňa určite boduje! Úžasný nápad takto to spojiť! Máš uznanie! :)

Cuca: 5 - 3 - 1 - 3 - 4; spolu 16

Heh... no... ono to nebol zlý nápad, ale podľa môjho názoru to je trochu v rozpore s pravidlami. Poviedka má byť výlučne z HP sveta. Ako... ja chápem ako si to chcel/a prepojiť a to všetko, ale... myslím, že menej je niekedy viac a pre mňa je HP svet ten, ktorý je v HP knihách. A tam nie je ani Jin, ani cuca či Luky a ani Draždiak... Mrzí ma to, ale pre mňa nesplnenie úlohy. No bolo tam pár milých momentov, takže ak toto kolo prejdeš, máš celkom šance. :)

Kira: 3 - 4 - 5 - 5 - 4; spolu 22

Akým slovom by som asi najlepšie vystihol túto poviedku? Bola milá. Ku originalite sa asi ani nemusím vyjadrovať, napísané to bolo ľahko a zrozumiteľne, aj obsah chválim, len ja nemám príliš v láske poviedky s takým tým reálnym prostredím, v ktorom sú zasadené osoby, ktoré poznám aj osobne (nie, nie je to preto, že som v poviedke nebol :D). Som iba veľmi striktný, čo sa týka poviedok z HP sveta, možno aj to je dôvod, pre ktorý neobľubujem crossover. Rozsah bol prešvihnutý o pár riadkov, preto bod dole. V gramatike som našiel pár chýb, rovno na začiatku. A občas mi chýbali čiarky. Perfekcionista, čo budem vysvetľovať.

Micho: 4,5 - 3 - 2 - 4 - 5; spolu 18,5

Celkom originálne poňatie poviedky. Na jednej strane super nápad, krásne prepojenie s Priori, no dej sa mohol venovať Hermione a Ginny predsa len o čosi viac. Inak myšlienka a spracovanie naozaj dobré.

Body: 71,5/100

Umiestnenie: 11.

[ » na začiatok « ]