Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:14:41
Čítaná: 976×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: paródia

Postavy: Dumbledore a Tom Riddle

„Takže, môžeme už začať?“ spýta sa Albus a rozhliadne sa okolo seba. Študenti sediaci v kruhu okolo neho si niečo potichu zamrmlú. Keďže nevie identifikovať ani jedno slovo, ktoré tie, či tamtie ústa vydali, rozhodne sa to brať ako čisté a jasné „áno“.

„Takže...“ začne Albus ale jeden z jeho študentov ho preruší tichým zakašlaním. Prevráti oči a obráti sa k študentovi tvárou.

„Áno, Tom? Chcel by si nám niečo povedať?“

„Vlastne áno,“ začne Tom, ale Albus ho preruší.

„Tak to prosím urýchli, ukracuješ mňa a všetkých tvojich spolužiakov o drahocenný čas.“

„Hm, áno, iste,“ pokračuje Tom. „Takže, moja otázka znie takto: Je toto všetko skutočne NUTNÉ?“

„Tom, nikto ťa predsa nenúti, aby si tu bol,“ povie Albus pokojným hlasom a pohladí si svoju bradu. Na svoju bradu je veľmi pyšný, stála ho veľmi úsilia. Pravidelné pristrihovanie odstávajúcich končekov, natieranie zvláčňujúcimi balzamami, hodiny strávené česaním...taká brada nenarastie za deň! Ach, tie časy, keď mal len krátke fúziky pod nosom, zaspomína si Albus, ale Tomov hlas ho vráti späť do prítomnosti.

„Nikto ma nenúti? Akoby som mal na výber! Ale o tom som nechcel...“

„Tom,“ varovným hlasom ho preruší Albus a prstom si poklopká po hodinkách, ktoré tam v skutočnosti nie sú.

„No bolo by to rýchlejšie, keby si ma stále neprerušoval, Albus!“ zvolá Tom, trocha nahnevane.

„Chcel si povedať, profesor Dumbledore,“ opraví ho. Tom len prevráti oči a pokračuje.

„Takže, môžem sa konečne dostať k pointe?“ spýta sa a zahľadí sa na Albusa, ten však nič nevraví. „Ehm, odpoviete na otázku či nie?“ spýta sa šeptom Tom. Dumbledore prekvapene zdvihne obočie (nebudem spomínať, že sa mu zároveň s obočím zdvihla aj brada, súvisí to s istou vrodenou vadou, totiž jeden jeho sval je zrastený...

„Hm, sme uprostred dôležitej debaty, mohol by si nás prestať prerušovať?“ spýta sa ma Albus. Jasné, vaša debata je dôležitejšia, ako celý rozprávač, ja môžem ísť aj domov... pokračujte).

„To nebola rečnícka otázka?“ spýta sa šeptom Albus a Tom pokrúti hlavou. „Iste,“ pokračuje, „Môžeš sa dostať k jadru veci.“

„K pointe.“

„Čo?“

„Povedal som: „ Môžem sa konečne dostať k pointe?“ nie k jadru. Mal by si lepšie počúvať mňa a nie naťahovať sa s rozprávačom (ja naozaj môžem odísť!), Albus,“ poučí ho Tom.

„Naposledy, PROFESOR Dumbledore, žiadny Albus! A teda, áno, môžeš sa dostať k tej - (ospravedlňujem sa, ale prídavné meno Albusom použíte nie je vhodné pre maloletých a vlastne ani plnoletých čitateľov) pointe!“

„Takže, prečo tu teda som?“

„Aby sme sa rozprávali o tvojom probléme. Nemusíš sa hanbiť, všetci, ktorí tu teraz sedia, mali, alebo stále majú, rovnaký problém, ako ty,“ povie Albus, akoby to bola do očí bijúca, čiže očividná skutočnosť.

„Hm, prepáč, ale o akom probléme tu hovoríme? JA som si totiž žiadny nevšimol!“ povie nahnevane Tom.

„Tom, Tom, Tom, týmto všetkým sme si už prešli, nezačínaj zase,“ napomenie ho. Tom vydá neidentifikovateľný zvuk a prevráti oči.

„Fajn, za pokus to stálo...“

„Keď sme si to ujasnili, môžeme konečne začať. Postav sa, prosím ťa, a môžeš hovoriť. Tom opäť prevráti oči, ale predsa sa postaví.

„Takže, volám sa Tom Marvolo Riddle, mám 17 rokov a...“

„Pokračuj,“ nabáda ho Albus.

„A trpím pocitom malocennosti, kombinovanej s traumou z detstva spôsobenou opustením oboma rodičmi,“ zakončí Tom a odmlčí sa. „Na čo presne teraz čakáme?“ spýta sa po chvíli ticha.

„Notak, trieda, ako som vás to učil?“

„Aaaaahooooj Tooom,“ povie trieda zborovo a Albus sa spokojný otočí späť k Tomovi.

„Teraz nám povedz niečo o rodičoch, ktorí ťa opustili. Za predpokladu, že si samozrejme niečo pamätáš,“ dodá.

„No, otca som nepoznal. Mama mi vravela, že ju na dákej párty, keď bola spitá do nemoty, nabúchal akýsi...“

„Tom!“ okríkne ho Albus. „Budeme sa vyjadrovať slušne!“

„Tak teda, keď sa moja ctená máti zúčastnila spoločenskej udalosti, ktorá viedla k strate krátkodobej pamäte spôsobenej nadmerným požitím tekutín s obsahom alkoholu, istý pán z vysokej spoločnosti zasial semienko lásky do jej lona. Avšak ráno po prebudení sa na dne bazéna, bez všetkého ošatenia a poliata bledou tekutinou neznámeho pôvodu, dotyčného už nenašla. Jediné, čo si pamätala bola košeľa značky Tom Taylor, preto meno Tom,“ zakončí svoje rozprávanie.

„A čo meno Marvoloso a Riddle? Ako prišla k nim?“ spýta sa Albus.

„No, myslím, že „Riddle“ bol názov DVD-čka, ktoré ležalo spolu s ňou na dne bazéna a Marvoloso bol jej prvá zlatá rybka, alebo čosi také,“ zamyslí sa Tom.

„A kedy ťa opustila matka?“

„Zomrela, keď som mal...ani neviem.“

„Tak,“ začne Albus, „Teraz mi vysvetli, prečo si opäť vymýšľaš hlúposti? Vravel som, že snaha nepripustiť si všetky veci, ktoré sa v minulosti stali, nebude viesť k ničomu dobrému,“ pokrúti hlavou Albus. „Viem určite, že toto nie je príbeh, ako si sa narodil. Pokiaľ si správne spomínam, tak tvoja mama bola čarodejnica, rovnako ako ja a ty, a na tvojho otca použila elixír lásky, aby sa do nej zamiloval, keďže bol s vyššej vrstvy ako ona a bol mukel. Tvoj otec sa volal Tom Riddle, po ňom to meno, Marvoloso po starom otcovi. Otec opustil matku, keď prelomil kúzlo elixíru lásky a tvoja mama stratila všetko. Presne takto to bolo, nie tá blbosť, čo si si práve vymyslel,“ pokarhá ho.

„Prepáč Albus, ale ja snáď lepšie viem, kto bola moja matka a otec a kto som ja! Rovnako ako viem, že mám nos medzi očami! Čo, mimochodom, o chvíľu už nebude pravda, keďže sa ho v budúcnosti chystám zbaviť. Neznášam svoj nos! Určite ho mám po tom, ktorému by som mal hovoriť otec. Ha! Ale to sa rýchlo zmení! Stačí pár mávnutí prútikom a je to! Alebo pôjdem na normálnu operáciu, ešte som sa nerozhodol...“ rozmýšľa Tom.

„Dobre, späť k téme. Povedz nám, čo chceš robiť v budúcnosti,“ pokračuje Albus v debate.

„Ešte neviem. Rozmýšľal som nad zverolekárom, aurorom alebo najmocnejším temným mágom. Neviem sa rozhodnúť.“

„Tá tretia možnosť je zaujímavá, povedz mi o nej niečo.“

„No, najskôr by som našiel svojho otca a zabil ho. Potom...potom by som po nejakom čase ovládol svet a nakoniec by som si našiel nejaký dôvod, aby som s armádou svojich verných zaútočil na Rokfort,“ vysvetlí Tom. „A, samozrejme, bol by som nesmrteľný!“

„A ako to chceš, prosím ťa, dokázať?“ spýta sa prekvapený Albus.

„No, pravdepodobne budem musieť rozdeliť svoju dušu na niekoľko častí...tie potom kamsi ukryjem, najlepšie na nejaké miesto, kam sa môže dostať hockto, kto sa vyzná v mágií a má dosť odvahy a...to je asi všetko.“

„Zaujímavá teória...a ako si chceš rozdeliť dušu?“

„Ešte neviem...mal by si nejaký nápad?“

„Hm...čo keby...nie, to nie...mám to! Vraždou!“ víťazoslávne vyhŕkne Albus.

„Ale, ale, ty sa nezdáš, Dumby,“ zasmeje sa Tom a žmurkne. „Tým pádom mám svoju budúcnosť vyriešenú, nie?“

„Asi hej...“ zamyslí sa Albus. „Ešte jedna vec, ten útok na Rokfort, to myslíš túto školu?“

„No neviem, Albus, poznáš nejakú inú?“ prevráti očami Tom. „Isteže myslím túto školu. Prečo?“

„Len tak, uisťoval som, keďže...“ začne Albus, ale preruší ho buchnutie dverí. Do miestnosti vojde postaršia žena v bielej uniforme, so sivými vlasmi uviazanými do drdolu a zo stisnutými perami. Na stolík položí tácku s pohárom vody a troma nádobkami naplnenými bielymi pastilkami. Otočí sa na odchod, ale Albus ju chytí za ruku.

„Ďakujem, Minerva, moja drahá. Citrónový Drops mi vždy zdvihne náladu,“ povie a pustí jej ruku. Minerva prikývne a pokúsi sa o úsmev.

Keď výde z dverí, obzrie sa na dvoch mužov, ktorí sa spolu rozprávajú v prázdnej izbe a pokrúti hlavou. Čo všetko dokáže spôsobiť závislosť na LSD, pomyslí si a pokračuje v roznášaní liekov po izbách ostatných pacientov.

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 2 - 3 - 5 - 4 - 5; spolu 19

Gramatika je síce nie najlepšia, kvôli štylistike som sa strácal na prvej strane, ale pasáž s Tomovým vysvetľovaním ma naozaj pobavila. Nebolo to trápne, bolo to nápadité, zasadil si to do poznatkov z HP. Takže milá veselá poviedka.

Cuca: 5 - 4 - 5 - 4 - 5; spolu 23

Jóóój!!! Ako som začala čítať, tak si hovorím, že toto bude zlé! Ale našťastie sa to zmenilo a ja som sa celkom slušne pobavila. Bola to paródia s dobrým humorom a našťastie takmer vôbec trápna – čo je, podľa mňa, pri paródií, takmer nemožné! :D Takže super, ďakujem za pobavenie. :D A ten koniec, no lol! :D

Kira: 3 - 4 - 5 - 5 - 5; spolu 22

Už dlho som sa na niečom tak nepobavil a dokonca mi to ani neprišlo trápne. V istých momentoch to bolo síce absurdné, no myslím, že to bol práve ten dôvod, pre ktorý mi prišla poviedka vtipná. Môžem vytknúť iba gramatiku a štýl písania. Stačilo by trochu doladenia a mohlo to byť za plný počet bodov.

Micho: 4 - 4 - 4 - 4 - 4; spolu 20

Chcelo by to možno trochu viac prvkov paródie, v každom prípade poviedka dokáže svojim spracovaním zaujať aj pobaviť.

Body: 84/100

Umiestnenie: 5.

[ » na začiatok « ]