Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 13:01:07
Čítaná: 692×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: songfic

Postavy: Hermiona a Ginny

A bolo to tu. Znovu sa pristihla ako na sekundu odskočila od obvyklého rozmýšľania nad známkami a domácimi úlohami ku niečomu diametrálne odlišnému. Veď je predsa vzor dokonalej študentky, nečakala na tento stav náhodou celý život? No prečo ju potom aj tak niečo v kútiku duše trápilo? Ale predsa vždy navonok pôsobila tak, že jej nikdy nezáležalo na tom, čo si o nej ľudia myslia. Aj ona sama uverila tejto svojej miernej pretvárke. Vedela, že treba študovať a to jej zaručí vytúženú budúcnosť. No čo ak to vôbec nemusí byť tak a celý jej život žije v mylnej predstave šťastného života? Na jednej osobe jej totiž záležalo až priveľmi na to, aby bola tieto myšlienky schopná potlačiť. Ubíjalo ju to už dlhšiu dobu, no nikdy si to nedokázala priznať priamo.

You don’t want me, no, you don’t need me.

Like I want you, oh, like I need you.

Radšej sa zhlboka nadýchla a po prekročení prahu dverí Rokfortskej komory kde školník Filch uskladňoval metly možno nepoužiteľné na lietanie, no naopak užitočné na zametanie, pomaly za sebou zavrela dvere. Ocitla sa v takmer úplnej tme, len cez maličkú škárku pod dverami a cez kľúčovú dierku dovnútra prenikalo tlmené svetlo. Aj tak nikdy neholdovala športom a metly jej vyhovovali v takejto pozícii oveľa viac, no to nebol dôvod jej príchodu na toto zatuchnuté miesto plné pavučín. Sama pre seba sa zasmiala pri predstave jej kamaráta Rona ako tu stojí s ňou a len tak-tak že nevyskočí a pri tom si nezanadáva. No Ron nemôže ani len vedieť čo tu Hermiona stvára, predsa to sľúbila! Vtipnú myšlienku zahnala žmurknutím preč, pretože sa jej v hlave opäť otvorili dvere, ktoré nechcela otvárať, lebo neviedli k ceste za vzdelaním. Neobťažovala sa svietením si – či už žiarovkou alebo prútikom – svetlo na tento úkon nepotrebovala. Toto miesto využívala preto, lebo tu bola takpovediac v bezpečí, veď kto by už len chodil do komory na metly. Zo vzorne uzavretého a ukrytého vrecka na vnútornej časti košele si vytiahla zlatú retiazku s akýmsi čudesným prístrojom a dala si ju okolo krku. Prístroj chytila oboma rukami a pravou rukou začala robiť niečo, čím spôsobila že okolo prístroja sa robili otáčky.

„Jeden, dva, tri,“ rátala si potichu ale predsa nahlas a po vyslovení týchto slov sa tmavý svet a obrysy okolo nej začali točiť, no stále bola v tej istej tme. Chvíľu to trvalo, takže mala, bohužiaľ, čas premýšľať. Odrazu jej vyhŕkla nepatrná, no aj tak vlhká a bolestivá slza. Rýchlo ju chrbtom ruky utrela a v tom momente sa ocitla v tej istej miestnosti kde bola predtým.

And I want you in my life.

And I need you in my life.

Prívesok si trochu prirýchlo stiahla z krku a cestou zavadila o ucho, kde sa jej zaseknutím a následným trhnutím vytvorila malá krvavá ranka. Dnes asi fakt nemá svoj deň, bude si musieť niečo vymyslieť, v prípade že by si to Harry alebo Ron všimli. Ale tí budú určite zas očarení tým svojim dokonalým veštením s Trelawneyovou, ktorou ona tak opovrhuje a odhlásila sa z jej hodiny skôr ako vôbec stihla povedať „dovidenia“. Pri svojej nekalej myšlienke sa zarazila. Čo sa to s ňou deje? Učiteľskou autoritou by predsa nemala opovrhovať a už vôbec nie takto veľmi. Možno za to môže ten časovrat a veľká únava. Neznáša, keď sa Harry a Ron sťažujú na veľa úloh a učiva, veď ona stíha dvakrát toľko, ich chyba že sú leniví a radšej opotrebúvajú Ronove šachové figúrky. No ako správna kamarátka im aj tak vždy pomôže, hnev nie je natoľko veľký aby vydržal dlho. Uvedomila si, že sa musí ponáhľať na Život a zvyky muklov a nemá čas na to len tak postávať medzi špinavými metlami. Časovrat strčila do vrecka aj bez otretia od tých malých kvapôčok krvi a vstúpila späť do normálneho sveta kde sa metly používajú na lietanie a netrčia v rohu malej miestnosti. Aj napriek svojej čiastočne zlej nálade, ktorá pre zmenu nebola spôsobená známkou PREKONÁVA OČAKÁVANIA, sa pousmiala pri predstave, že ešte pred troma rokmi by jej človek, ktorý za normálny svet považuje nejaký, kde sa lieta na metlách, prišiel ako čistý blázon vhodný na psychiatriu.

Utekala do učebne a ako vždy sa modlila aby nikoho zo svojich kamarátov nestretla. Zabočila za roh, už ju delí od učebne len jedna chodba. A vtedy ju spozorovala. Jej žiarivo ryšavé vlasy v kontraste s bledou pokožkou stačili na to aby ju identifikovala. No neodbočila tam kam mala Hermiona namierené, išla ďalej. Hermiona už stála na rázcestí. Mohla ísť doľava na hodinu, ktorú už tak len ledva stíhala a nemať žiadne problémy, alebo mohla porušiť milión zaužívaných pravidiel a pokračovať rovno. Pre ľudí ako Hermiona nie je rozhodovanie medzi týmito dvoma možnosťami nič ťažké, no pre ňu samotnú odrazu z nevysvetliteľných príčin bolo. Prečo ju to ťahá ísť rovno? S nikým sa predsa nemôže rozprávať, veď je momentálne na dvoch miestach naraz. Ale ona tam chce ísť! Z rozhodného človeka, ktorý vie čo chce sa zmenila na nerozhodnú dušičku, ktorá sa hľadá v priebehu pár chaotických týždňov. A nejaká neviditeľná sila zrazu rozhodla za ňu.

You can’t see me, no, like I see you.

I can’t have you, no, like you have me.

„Ginny!“ vydralo sa jej z vysušených úst, na čo sa osoba s dlhými vlasmi otočila a odhalila svoje takisto žiarivé hnedé oči. Oči na milisekundu zmizli z dohľadu, keď žmurkla. Usmiala sa a Hermionine srdce azda vynechalo jeden úder, nevedela čo má robiť, ruky sa jej triasli a rozmýšľala, že zuteká, no jej nohy boli ako pribetónované. V hlave jej šumelo a chvíľu akoby vôbec nevedela čo sa deje, až jej napokon z tancujúcich rúk vypadli učebnice, ktoré si chvíľu predtým vytiahla z tašky. Z jej tranzu ju prebral buchot učebníc dopadnutých na dlážku s ohlušujúcim treskom. Ihneď sa po ne zohla.

„Ahoj Hermiona,“ zakričala naspäť Ginny a ihneď k nej priskočila na pomoc, „prepáč ak som ťa vyplašila, viem, že dnes vyzerám obzvlášť zle.“

Obe sa zasmiali a zozbierali Hermionine učebnice. Hermiona sa triasla ešte viac ako predtým, ale aj keď vedela, že by sa mala strachovať faktom, že mešká na hodinu, bola šťastná a v tomto momente jej na jej známkach prekvapivo absolútne nezáležalo.

„Nevy... nevyzeráš vôbec zle,“ vyjakala zo seba po dosmiatí, veď dievčatá si ako kamarátky dávajú takéto podporné reči a komplimenty v jednom kuse. No nemohla od nej oči odlepiť – takto to už pri kamarátkach asi nefunguje. Hermiona síce nikdy nemala poriadnu kamarátku, vždy ju znervózňovali hádky a intrigy ktoré jej rovesníčky spôsobovali, no bola si skoro istá, že to tak naozaj nefunguje.

And I want you in my life. And I want you in my life.

Love, love, love.

„Máš nejakú hodinu? Ron mi hovoril, že si teraz dosť vyťažená. Si v poriadku? Vraj si nejaká divná, nervóznejšia než zvyčajne, deje sa niečo? Môžem ti nejako pomôcť?“ povedala Ginny. Hermiona chvíľu neverila vlastným ušiam, bola zároveň celá šťastím od seba a zmätená. A v tom momente si jednu vec priznala. Áno, nie sú len kamarátky. Ginny ju možno neberie ani za kamarátku, no Hermiona ju berie za niečo oveľa vyššie. Za človeka, bez ktorého nedokážete ani žiť. Za človeka, ktorý je vašim sústavným zdrojom najväčšieho šťastia na sveta a zároveň najväčšieho smútku. Vedela, že aj týždne trápenia pre túto osobu sa oplatia pre jednu minútu šťastia s ňou. Trpela predtým, teraz má čas byť šťastná, nemôže si šťastie nechať ujsť!

„Nie, mám teraz voľno,“ zaklamala, „aj ty? Nepôjdeme sa porozprávať niekam pri jazero alebo tak? Ale nechcem ťa otravovať. Ďakujem, že ťa trápi ako sa cítim. Ale áno, som v poriadku.“

„Pre Merlina, jasné, že ma neotravuješ! To si prosím ťa nemysli. Jasné, môžeme, ale vonku sú dementori, zostaňme radšej vnútri. Čo takto knižnica?“

A tak sa otočili a bez ohľadu na to kam mali obe namierené, pobrali sa do knižnice. Hermiona začala rozprávať o svojich dobrých známkach a bolo ťažké nespomenúť jej malé tajomstvo. Teda časovrat, to veľké tajomstvo neplánuje povedať radšej nikomu.

„Porezala si sa? Na uchu máš zaschnutú krv, utrem ti ju, počkaj.“

A počas toho ako jej ju Ginny utierala si Hermiona ešte raz a naplno uvedomila ako sa cíti. Nie, ona sa nezmenila, nestala sa nerozhodnejšou, nezanevrela na školu. Ona sa iba zamilovala. Až po uši. Áno, možno nie tak ako dospelí, no bol to Hermionin prvý veľký cit k niekomu inému ako k rodine. A aj keď vedela, že Ginny to nemôže cítiť rovnako, bola práve v tejto chvíli šťastnejšia ako nikdy predtým, lebo mala šancu byť s ňou. Neskôr, keď zmenili tému, sa Ginny pýtala otázky na Harryho, pri ktorých samozrejme Hermiona cítila ľahkú závisť, no zmierila sa so svojim osudom, a tak na otázky bez problémov odpovedala a navonok pôsobila nedotknuto. Áno, trápila sa, no bola šťastná, že sa s ňou Ginny vôbec rozpráva. V knižnici sedeli asi tri hodiny, konverzácia im nerobila absolútne žiadne problémy a napokon, keď sa ich madam Pinceová už ani nesnažila upozorniť po stýkrát, sa spolu pobrali do Chrabromilskej veže, kde sa rozlúčili dlhým, pevným objatím a každá z nich išla ku svojej skupinke priateľov.

Večer pri zaspávaní myslela okrem iného aj na svojich rodičov a bola rada, že ju od malička učili, že láska medzi osobami rovnakého pohlavia je prirodzená a aj keď oveľa raritnejšia, to nie je dôvod na to aby sme ju nebrali vážne a rovnú láske medzi mužom a ženou. Vyhŕkli jej slzy a nevedela presne určiť, či sú to slzy smútku alebo slzy šťastia, tak skončila pri tom, že ich pomenovala slzy lásky. Ani sa neunúvala utrieť si ich a ponorila sa do spánku.

You can’t feel me, no, like I feel you.

I can’t steal you, no, like you stole me.

And I want you in my life. And I need you in my life.

The Pretty Reckless - You

You don’t want me, no, you don’t need me.

Like I want you, oh, like I need you.

And I want you in my life.

And I need you in my life.

You can’t see me, no, like I see you.

I can’t have you, no, like you have me.

And I want you in my life.

And I want you in my life.

Love, love, love.

You can’t feel me, no, like I feel you.

I can’t steal you, no, like you stole me.

And I want you in my life.

And I need you in my life.

Preklad: The Pretty Reckless – Ty

Nechceš ma, nie, ty ma nepotrebuješ.

Tak ako ja chcem teba, ako ja teba potrebujem.

A ja ťa chcem v mojom živote.

A ja ťa potrebujem v mojom živote.

Nemôžeš ma vidieť, nie, tak ako ja vidím teba.

Nemôžem ťa mať, nie, tak ako ty máš mňa.

A ja ťa chcem v mojom živote.

A ja ťa potrebujem v mojom živote.

Láska, láska, láska.

Nemôžeš ma cítiť, nie, tak ako ja cítim teba.

Nemôžem si ťa ukradnúť, nie, tak ako ty mňa.

A ja ťa chcem v mojom živote.

A ja ťa potrebujem v mojom živote.

http://www.youtube.com/watch?v=ocl9tU516a8

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 2 - 1,5 - 5 - 3 - 5; spolu 16,5

V prvom rade chcem povedať, že si zaujímavo odkrýval informácie... najprv sme netušili, že sa jedná o Hermionu, iba z náznakov, neskôr sme sa nepriamo dozvedeli, že čas poviedky sa odohráva v „HP3“, takže túto hru s čitateľom hodnotím veľmi kladne! Škoda obsahu, žiadna gradácia, celé sa to nieslo v jednom duchu a niektoré opisy boli zbytočne zdĺhavé. Musím vytknúť čiarky – veľmi nepresne dané, z čoho potom plynie zlá štylizácia a aj odseky treba používať lepšie.

Cuca: 5 - 3 - 5 - 3 - 5; spolu 21

Milujem songfic. Ďakujem, že som ho mohla čítať aj v tejto súťaži. :) Femslash mi neprekáža, ale musela som sa naozaj odosobniť od páru Hermiona a Ginny, lebo ten teda vôbec neobľubujem. :D Napísané to bolo tak... strašne milo! :) Akože, žiadna strašná zápletka ani nič, ale... bolo to tak pekne zamilované. :) A ten koniec ma až dojal! :) Veľmi peknú pesničku si zvolil/a. Nepoznala som ju, ale vďaka poviedke je už v mojom playliste. :)

Kira: 2 - 2 - 5 - 1 - 5; spolu 15

Originálne na tejto poviedke bolo jedine tak to, že sa Hermiona zaľúbila do Ginny, no ani to už nie je nič nevídané v HP fanfiction.

Veľmi ma to nezaujalo a niektoré tie pasáže mi prišli napísané, len aby sa nepovedalo. Také nasilu. Možno to tak nebolo, ale ja som to tak vnímal. Boli tam preklepy, nejaké chyby, opakovanie slov, skákanie z minulého času do prítomného. Tú zaľúbenosť som Hermione až tak neveril, ale to už je asi môj problém.

A "pri jazero" bolo skutočne... Odvážne.

Micho: 5 - 2 - 4 - 2,5 - 5; spolu 18,5

Zadanie poviedky bolo v zásade dodržané, písomný prejav na veľmi dobrej úrovni, asi by som ubral subjektívnych myšlienok zo záveru a nahradil ich objektívnymi.

Body: 71/100

Umiestnenie: 12.

[ » na začiatok « ]