Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 12:52:43
Čítaná: 601×
Hodnotenie: (počet hlasov: 1)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: obyčajná poviedka

Postavy: Sirius a Regulus

Horúci letný deň sa malinkými krokmi blížil ku koncu, no ani vonku nebolo tak dusno, ako v dome na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Všade sa ozýval ženský krik, prípadne padajúce predmety na zem. V jednej izbe však bolo viac-menej ticho a počuť bolo len škrabanie brka po pergamene či tiché mumlanie.

„Najdrahšejší – ak také slovo vôbec existuje - James, zrejme ťa poctím svojou návštevou skôr, ako sme mysleli, pretože matke už totálne preskočilo,“ hovoril si sám pre seba tmavovlasý chlapec s peknou tvárou a občasne si brkom poškrabal nos, „a mňa už fakt nebaví počúvať jej otravný škrekot. V jednom kuse niečo vykrikuje, teraz sa dokonca pustila aj do jej obľúbeného Reginka.“ Na chvíľu prestal písať a len sa započúval do vysokého nepríjemného hlasu vychádzajúceho z podzemnej kuchyne. Jeho matka si zlosť prekvapivo nevybíjala na ňom, ale na jeho mladšom bratovi. Zaujali ho úlomky hlasnej výmeny názorov a tak vstal zo stoličky, pootvoril dvere a načúval.

„Ale samozrejme, že si ju vezmeš! Chceš predsa zachovať dobré meno rodiny!“ kričala rozhnevane matka a z jej hlasu bolo jasne cítiť známky panovačnosti a tvrdohlavosti.

„Kriste, matka, nevezmem!“ oponoval druhý hlas, patriaci asi pätnásťročnému chlapcovi. „Videla si ju niekedy? Veď vyzerá ako nosorožec!“

„Tu je vzhľad absolútne nepodstatný, ide predsa o česť!“

„Lenže česť mi bude na dve veci, ak mi porodí dinosaura!“ hneval sa stále chlapec a pravdepodobne vychádzal po schodoch, lebo jeho hlas bolo počuť stále jasnejšie aj na vyššie poschodia.

„A odkedy tebe záleží na tvojich potomkoch? S takýmto prístupom sa decka dočkáš len od nejakej úbohej humusáčky!“ zakričala matka a načúvajúci chlapec si ju vedel dokonale predstaviť, ako znechutene krčí nosom, ako by jej niečo smrdelo.

-Výborne, tak už aj Regie sa vzpiera matkiným príkazom,- pousmial sa načúvajúci a vrátil sa k svojmu stolu, no dvere tento krát nechal pootvorené.

„Ja sa teraz ženiť určite nebudem a to je moje posledné slovo!“ zavrčal mladší brat na matku.

„Ja som v tvojom veku už bola dávno vydatá a uctila som tak dobré meno rodiny Blackovcov!“

„TO JE MI JEDNO!“ uzavrel konverzáciu Regulus, rýchlo vbehol do svojej izby a nezabudol protestne tresnúť dverami.

„REGULUS ARCTURUS BLACK! Ešte sme nedohovorili! To ja určím, kedy budeš môcť odísť!“ No keď nevidela žiadnu reakciu z jeho strany, naďalej vrieskala: „REGULUS! IHNEĎ POĎ SEM! UŽ SI AKO SIRIUS! NEHODNÝ SVOJHO VLASTNÉHO MENA!“

Sirius sa stále usmieval, rýchlo dopísal list a podišiel k oknu, pri ktorom potichu driemala sova. Opatrne jej list priviazal k nohe, pričom sa zobudila a pokynul jej k oknu: „Tam, kam vždy.“ Keď odletela, už sa nevrátil k stolu, ale potichu vyšiel z izby. Nasmeroval si to rovno k mladšiemu bratovi, kam nechodil často, alebo teda skoro vôbec. Ani nezaklopal a rýchlo sa prešmykol dnu, tak, aby to matka nepočula.

„Čo chceš?“ zavrčal stále rozhnevaný Regulus, ktorý sedel na posteli a zúrivo trhal stránky akejsi knihy.

„Čo to bolo za krik?“ uškrnul sa Sirius a oprel sa o zárubňu dverí.

„Nestaraj sa,“ odvetil nevrlo Regulus a odvrátil od brata zrak.

„Vieš o tom, že to bolo počuť na celý dom? Tipujem, že aj tí mukli vedľa to počuli.“

„O čo ti ide?“

„O nič. Len sa mi páči, že nie som jediný, kto s matkou nesúhlasí,“ povedal Sirius a na chvíľu Regulus postúpil na jeho pomyselnom rebríčku o schod vyššie.

„Nepovedal som, že s ňou nesúhlasím, len že s ňou nesúhlasím teraz!“ uviedol na správnu mieru Regulus a opäť klesol na svoje miesto neobľúbeného brata.

„Takže sa budeš ženiť?“ dobiedzal Sirius.

„Nie!“ rezolútne zamietol Regulus, pričom vytrhol ďalšie stránky. „Nemám chuť starať sa o dáku rozmaznanú čistokrvnú kravu. Do budúcna mám iné plány.“

„A aké?“

„No to ti určite poviem!“ odvrkol Regulus a v duchu si prial, aby už Sirius vypadol z jeho izby.

Ale Sirius neodchádzal. Chvíľu mlčal, no aj tak mu to nedalo. Chcel veriť, že aj v jeho bratovi by sa mohol nájsť kus dobra, aj keď často o tom pochyboval. Pokúsil sa aspoň odľahčiť situáciu: „Koho si si to mal brať?“

Regulus mu neodpovedal, lebo bol stále nahnevaný na matku a teraz už aj naňho. Taktiež sa hanbil odpovedať, no vedel, že Sirius to zistí tak či tak, takže napokon potichu prehovoril: „Hazel Blishwickovú.“

„Fúha, tak to si s tým nosorožcom mal pravdu!“ striasol sa Sirius a náhodou si všimol letmý úsmev na Regulusovej tvári. Potom sa však opäť zachmúril.

Chvíľu obaja mlčali – Regulus naďalej ničil knihu a Sirius premýšľal o tom, že asi v živote nemal s Regulusom normálnu debatu. Vedel však, že bratovo myslenie je iné, ako jeho a nepáčilo sa mu, že Regulus zväčša robil to, čo mu matka prikázala. Táto malá rebélia ho nemohla zmeniť úplne.

„Musím odtiaľto vypadnúť,“ prehovoril po chvíli premýšľania Sirius.

„Urazí ju to,“ odvetil mu Regulus bez náznaku prekvapenia nad náhlym rozhodnutím.

„To je mi jedno, ona ma uráža už od narodenia.“

„Veď má aj dôvod – prvorodený syn a vláči sa so zradcami krvi,“ zhnusil sa Regulus a očami mu prebehol plameň, no Sirius sa len usmial. –Typický Regie. Nainfikovaný matkiným myslením.-

„Nemôžem za to, že ma tak dobre vychovala.“

Regulus chvíľu mlčal a neveriacky hľadel na staršieho brata, no potom sa ozval: „Už nebude cesta späť. Vzdá sa ťa a už nebudeš Black. Zmizneš aj z rodinného gobelínu, tak, ako zmizli všetci zradcovia krvi. Stratíš moc a priazeň, budeš nikto.“

„Ty stále nechápeš, že mne na týchto veciach nezáleží? Mne sa všetky tieto hodnoty hnusia. Ja sa od nich potrebujem oslobodiť!“ hlasno vysvetľoval Sirius a už sa neopieral o drevenú zárubňu dverí Regulusovej izby. „Matka sa ani nepokúšala dohodnúť mi svadbu, lebo sama vedela, že by to bola akurát tak potupa celej rodiny. Ja sem nepatrím!“

„Tak nechápem, prečo si ešte tu!“ zasyčal Regulus a vyskočil na nohy.

„Asi preto, že som dúfal, že aj ty raz prídeš k rozumu a nebudeš ovládaný Blackovským zmýšľaním,“ smutne prehovoril Sirius a už sa dokonale presvedčil, že jeho brat je Blackom v pravom slova zmysle. „Prajem ti peknú svadbu.“

Regulus ostal ohromene stáť a nebol schopný slova. Sirius mu venoval dlhý pohľad plný sklamania. Posledné, čo povedal, bolo už len: „Zbohom.“ Potom rýchlo vyšiel z izby a nechal tam Regulusa samého.

To leto už Regulus Siriusa nevidel, a ani o ňom nepočul, no jeho neprítomnosť pociťoval tak či tak, keďže všetky výlevy jeho matky boli smerované naňho. Tak ako predpokladal, hneď, ako sa to jeho rodičia dozvedeli, neskutočne sa nazúrili a zaprisahali sa, že už nemajú syna. Matka vypálila Siriusovo meno z rodinného gobelínu a taktiež sa pokúsila zničiť aj jeho izbu, no Siriusove zaklínadlá boli príliš prefíkané, aby dokázala čo i len odstrániť fotky zo steny. Musela sa teda uspokojiť aspoň s rozbitím sklených lámp a dreveného nábytku. Siriusova červeno-zlatá výzdoba tam musela ostať a navždy rodine Blackovcov pripomínala ich neuveriteľné zlyhanie.

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 4,5 - 4 - 5 - 3,5 - 5; spolu 22

Už prvá veta mi naznačila, že hlavnú úlohu bude zohrávať kvalita. Dobre napísaná poviedka, snáď, čo je len vecou vkusu, mi vadil v niektorých momentoch slovník, akým sa rozprávali a aké slová používali. Taktiež som postrehol zopár chybičiek, ale z tejto poviedky mám naozaj radosť!

Cuca: 5 - 4 - 5 - 2 - 5; spolu 21

Dobré. Vtipné... fajn! :) To s tým dinosaurom sa mi páčilo. :D Aj celkovo to, aký bol Sirius. Naozaj si zachoval/a charaktery, to v poviedkach veľmi oceňujem. Viac-menej mi tam nič neprekážalo. Aj tá debata bratov sa mi páčila. Nehovorím, že ma poviedka dokonale nadchla, ale určite nebola zlá. :) No, to bude tým, že ja Siriusa a Regulusa veľmi nemusím... :D

Kira: 4 - 5 - 5 - 2 - 5; spolu 21

Odchod Siriusa z domu bol už niekoľkokrát rozoberaný, čiže na originalite to poviedke rozhodne nepridáva. No čo sa týka obsahu a štýlu písania, tak ten mi úplne sadol. Je to presne ten typ poviedky, ktorý by som si prečítal aj bez Majstra poviedkára. V poviedke boli aj vtipné pasáže, ktoré vôbec nevyzneli trápne, čiže za to ďalšie plus. Regulus a Sirius sa správali presne tak, ako si predstavujem mladých bratov Blackovcov, čiže v tomto nemám čo vytknúť.

Poviedka sa mi čítala tak ľahko, ako keď mi ide dole hrdlom vychladený alkohol. :roll: A dinosaurus bol super. :D

Micho: 4,5 - 3,5 - 4,5 - 5 - 3,5; spolu 21

Jeden z prípadov, kedy sa autor snaží dokresliť známy príbeh svojou predstavou o určitej udalosti. Dej je vykreslený realisticky, napriek známemu záveru je zaujímavé sledovať Siriusov vzťah k Regulusovi.

Body: 85/100

Umiestnenie: 4.

[ » na začiatok « ]