Poviedka:
Pridaná: 9.11.2013, 12:40:24
Čítaná: 477×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, paródia, dráma, dobrodružstvo, romantika, slash, songfic

Súťažná poviedka: 1 » Pútnička Melanie - Nečakaná zmena 2 » Jin - Ďalej 3 » Lunita Black - Každé víťazstvo sa ráta 4 » Bash - Posledný raz bratmi 5 » Peeta Mellark - Pád hore 6 » Pán Sova - Na rázcestí 7 » Lucy Lestrange - Bez názvu 8 » Vi.kt.or - Takže všetko je trochu inak... 9 » Aliyz - Vážne si to nepamätáte? 10 » Lucy Bellatrix - List pre brata 11 » Snapo - Noc v lese 12 » Marrco Riccoli - Stretnutie

Žáner: Obyčajná poviedka

Postavy: Sirius a Regulus

Sirius Black sa znudene prechádzal King’s Cross. Bol tu už hodnú chvíľu, hoci nevedel povedať, či to boli minúty, alebo hodiny, či dokonca dni. Proste tu bol. Prešiel stanicu od jedného konca k druhému aspoň tridsaťkrát, no nič zvláštne si nevšimol. Azda len to, že tu bol sám. A bol mŕtvy.

Tým si bol istý. Veď sa prepadol cez záves. Tá mrcha Bellatrix ho zabila. Veď nech len počká! Keď umrie ona, spraví jej zo smrti peklo! Pri tejto šťastnej myšlienke sa pousmial.

Stanica bola taká prázdna, že sa jeho kroky ozývali od kamenných stien. Vedel, že čaká na vlak, no nevedel, kedy príde. Zopár krát zakričal: „Je tu niekto?“ Ale nik sa neozval.

Keď sa mu zdalo, že už tu viac čakať nevydrží, odniekiaľ sa prirútil vlak. Bol celý biely, dokonca aj lokomotíva bola biela, len kolesá a dvere boli čierne.

Sirius sa poobzeral, či neuvidí výpravcu. Nič. Vlak zastavil a Sirius vošiel. Mal pocit, že sa ocitol v školských časoch. Vlak totiž vyzeral zvnútra úplne ako Rokfortský expres. Rovnaké kupé, sedadlá, dvere... čakal už len na to, kedy sem príde pani s vozíkom so sladkosťami. Hneď by si kúpil aspoň štyri čokoládové žabky, taký bol hladný.

Vlak sa pohol. Sirius si sadol ku oknu, aby mohol pozorovať okolie. No žiadne okolie tam nebolo. Za oknom sa prevaľovala hustá biela hmla. Sirius žmúril, či v tej hmle niečo neuvidí. Nakláňal sa stále viac a viac k oknu, už sa takmer dotýkal skla nosom...

Tresk! Vlak zrazu zastavil a Sirius spadol zo sedadla. Nadávajúc sa opäť posadil a od zlosti päsťou udrel do okna. Vtom sa stalo niečo zvláštne. Vlak sa pomaly rozbiehal, hmla sa rozostúpila a Sirius videl, kde je. Či skôr „kedy“ je. Za oknom totiž ubiehal jeho život. Hoci... bolo to za oknom? Keď sa pozorne prizrel, uvedomil si, že okno sa zmenilo na čosi ako muklovský televízor, alebo plátno v kine. Sirius už počul, že pred smrťou sa človeku premietne pred očami celý jeho život, no on už bol predsa po smrti. Pred tým ako umrel videl iba úškrn na Bellatrixinej tvári a kútikom oka zazrel Harryho ako beží za ním. Jeho pád cez záves bol veľmi krátky. Nemal čas na životopisný film o sebe samom.

No teraz na okne videl, ako sa zoznamuje s Jamesom Potterom a Remusom Lupinom. Bolo to ešte na nástupišti deväť a trištvrte. Jeho malý brat, Regulus, stál za ním a zbožne sa pozeral na lokomotívu Rokfortského expresu. Potom poklopal Siriusa po pleci: „Čo myslíš, v ktorej fakulte budeš?“ spýtal sa. Sirius mu povedal, že dúfa, že v Chrabromile. Regulus na to odvetil: „Tak aj ja chcem byť v Chrabromile!“ Sirius sa zasmial a postrapatil Regulusa.

Sirius vo vlaku nechápal, prečo mu „to“ ukazuje práve jeho brata. Pokiaľ vedel, bol to obyčajný smrťožrút, Voldemortov pätolizač. Nemal čo robiť v dokumente o Siriusovi Blackovi. Dokonca ani v takejto podobe – ako malé nevinné dieťa, ktoré mal Sirius v tej dobe celkom rád.

Scéna sa zmenila. Sirius sedel so svojimi kamarátmi pri Chrabromilskom stole a sledoval triedenie prvákov. Zdvihol palec hore smerom k Regulusovi, keď si všimol, že sa naňho pozerá. No klobúk ho nezaradil do Chrabromilu. Zaradil ho do Slizolinu. James Potter sa za to Siriusovi dosť nahlas smial. Regulus vyzeral sklamane a pomaly sa odšuchtal k slizolinskému stolu. Tam ho už vítal Severus Snape. Regulus sa usmial na Siriusa, no Sirius sa od neho odvrátil.

Film bežal ďalej. Sirius sa videl ako piatak. Jeho najlepší kamarát hral metlobal. Zápas Chrabromil proti Slizolinu. Regulus hral na poste stíhača. Zápas sa už končil. Strela sa trepotala kúsok nad trávnikom. Chrabromilský stíhač bol rýchlejší, chytil strelu o sekundu skôr, ako by ju chytil Regulus. Dav burácal a kričal na slávu Chrabromilu. Regulus smutne pristál na trávniku a pobral sa do šatne. Siriusovi ho bolo takmer ľúto.

Scéna sa opäť zmenila. Teraz Sirius videl seba a Regulusa u nich doma. Boli Vianoce. Regulus mohol mať tak trinásť rokov, takže to bolo zrejme krátko predtým, ako on sám ušiel z domu. Vlastne, ak si dobre pamätal, boli to posledné Vianoce, ktoré trávil so svojimi rodičmi.

Všetci sedeli v kuchyni a napchávali sa moriakom, iba Regulus s vidličkou v ruke nad niečím silno uvažoval. Pozrel sa na Sirius a spýtal sa: „Mohol by som ísť s tebou a Jamesom do Rokvillu?“

Sirius mu prudko odštekol: „Ani náhodou. Ešte by ma tam niekto videl so Slizolinčanom!“

Regulus smrkol a mal slzy na krajíčku.

Ďalšia zmena!

Sirius, už dospelý, sedel v dome Potterovcov. Ak si skutočný Sirius dobre pamätal, bolo to krátko pred ich svadbou. James vtedy nosil otrasný účes, no zdalo sa, že Lilly sa to páči. Veselo sa rozprávali, keď tu zrazu niekto zazvonil. James vstal a šiel otvoriť, no po chvíli sa vrátil s vážnym výrazom v tvári a pozrel sa na Siriusa. „Prišiel za tebou Regulus,“ povedal.

Sirius vstal. Nechcel Regulusa vidieť. Chcem mu len povedať, nech vypadne a dá mu pokoj, tak, ako to robil posledných päť rokov. No pri dverách nestihol ani otvoriť ústa nad Regulusovou premenou. Kedysi to bol relatívne pekný mladík, ale teraz Regulus vyzeral, akoby bol od Siriusa starší aspoň o dekádu.

„Sirius, musíš ma vypočuť,“ začal naliehavo, „Temný pán...“

„Vypadni,“ zavrčal Sirius, „Nechcem o Voldemortovi nič vedieť.“

„Ale Sirius, ja viem ako ho môžeme...“

„Prestaň!“ zakričal, nevšímajúc si tón Regulusovho hlasu, „Pre mňa si mŕtvy. Už mi nikdy nechoď na oči! To ty si zabil tú muklovskú rodinu v Greenwitchi. Vrah!“ Posledné slovo akoby odhodilo Regulusa od dverí. Zatackal sa a musel sa chytiť zárubne, aby nespadol. „Sirius,“ zašepkal, „Nie je to tak, ako si myslíš. Ja už nie som smrťožrút,“ pokračoval. Hovoril rýchlo, očividne chcel stihnúť toho čo najviac, než ho Sirius opäť preruší, no ďalej sa nedostal.

„Ale to im život nevráti, však?“ odvrkol Sirius a zabuchol Regulusovi dvere pred nosom.

To bolo posledný krát, kedy videl svojho brata.

Skutočný Sirius hľadel teraz na čierne okno. Žiadne ďalšie scény neprichádzali. Nechápal, prečo mu to ukazovalo práve toto. Čo má jeho brat spoločné s tým, že on, Sirius, je mŕtvy? Azda len to, že bol smrťožrút a aj jeho zabila smrťožrútka.

Zmätene sa díval na sklo. Zdvihol ruku a pomaly siahal na okno. Z miesta, kde sa ho dotkol, začalo vychádzať svetlo. Vlastne to nebolo svetlo, bol to obraz. Rozširoval sa, až nakoniec vypĺňal celú plochu okna. Tentoraz bol obraz akýsi pokrivený. A čiernobiely. A zvuk znel ako z tunela. Sirius žmúril na ten obraz a trvalo mu hodnú chvíľu, kým pochopil, že to, čo vidí, sa neodohralo počas jeho života.

Harry a Ron sedeli vo svojej izbe v Chrabromilskej klubovni. Rozprávali sa o čomsi, čo sa volalo horcruxy a o akomsi R.A.B. Siriusovi hneď napadlo, že sú to iniciálky jeho brata.

Obraz vybledol no okamžite ho nahradil ďalší, tiež čiernobiely. Hermiona stála v dome na Grimmauldovom námestí, kričala: „Našla som ho!“ a ukazovala na dvere Regulusovej izby.

Scéna sa opäť zmenila. Harry, Ron a Hermiona boli stále v dome Blackovcov, no boli dole v kuchyni. Kreachel stál pred nimi a rozprával im príbeh o tom, ako Regulus prišiel na to, ako zničiť Voldemorta. Keď sa dostal k časti, v ktorej Regulus sám vypil tú tekutinu z misky, Siriusovi prišlo zle od žalúdka. Kreacher však hovoril ďalej. Regulus umrel a Kreacher mal zničiť horcrux. No nevedel ako. Rozplakal sa.

Okno opäť sčernelo.

Sirius sa cítil hrozne. Okrem toho, že bol mŕtvy, trápili ho aj výčitky svedomia. Teraz už vedel, čo mu chcel Regulus povedať u Potterovcov. Možno keby ho vypočul, mohol mu pomôcť. Mohli zničiť Voldemorta skôr, ako by zabil Potterovcov. Mohli ešte žiť. Harry mohol mať rodičov a krstného otca. A Sirius mohol mať brata. Mohli byť skutočná rodina.

Je toto peklo? Sirius bol ochotný veriť, že áno. Má sa snáď naveky prevážať vo vlaku, dívať sa na to, ako zničil životy svojich blízkych a nechať sa za mŕtva zožierať výčitkami? A to len preto, lebo bol arogantný. Bol oveľa väčší Black ako Regulus.

Zrazu niekto zaklopal na dvere kupé. Keby Sirius nebol mŕtvy, určite by dostal infarkt. Bol stopercentne presvedčený, že je vo vlaku sám.

„Ehm, ďalej,“ povedal ticho.

Do kupé vošiel mladý muž. Mohol mať osemnásť, možno devätnásť rokov. Mal strapaté čierne vlasy a veľmi tmavé oči. Výraz jeho tváre bol nepreniknuteľný. Pozrel sa na Siriusa a v momente, keď sa im stretli pohľady, Sirius ho spoznal.

„Regulus?“ spýtal sa potichu.

„Nie, pane,“ odvetil. Sirius zatriasol hlavou a poriadne sa pozrel na mladíka. Naozaj, nebol to Regulus. Bol to... Kto to vlastne bol?

Muž akoby mu čítal myšlienky.

„Som sprievodca, pane,“ povedal, akoby to bolo úplne jasné. Hoci Sirius si bol stopercentne istý, že na King’s Cross žiadneho sprievodcu nevidel. „O chvíľku zastavíme na Polceste,“ pokračoval mladík, „Ak chcete, môžete vystúpiť,“ usmial sa na Siriusa. „Je tam Úrad pre reguláciu duchov a nehmotných. Môžete sa tam zapísať.“

Sirius sa zamračil. „A ak nevystúpim?“

„Pôjdete ďalej, pane.“

„Čo to znamená?“ spýtal sa zmätene.

Sprievodca sa však len záhadne usmial, povedal: „Možno uvidíte,“ a otočil sa, aby vyšiel z kupé.

„Počkajte!“ zvolal Sirius. Musel to vedieť. „Prečo...“ začal, no hlas sa mu zasekol v hrdle. Odkašľal si a dopovedal: „Prečo som videl práve Regulusa?“

Sprievodca sa usmial a chápavým tónom odpovedal: „Nemôžete ísť ďalej, kým neodpustíte tým, ktorí si to zaslúžia.“ A vyšiel.

Vlak po chvíli zastavil. Sirius vstal. Chcel vystúpiť. Chcel sa vrátiť späť medzi živých. Ale nie ako duch. Chcel žiť ako normálny človek. No vedel, že to nepôjde. Musí ísť ďalej. Zadíval sa cez okno, na ktorom teraz videl iba prázdne nástupište akejsi cudzej stanice. Šokovane sa pozeral na množstvo ľudí, ktorí vystupovali z vlaku. Veď som nastupoval sám! pomyslel si. Kde sa tu vzali?

Sirius si opäť sadol. Rozhodol sa. Pôjde ďalej. Nech je tam už čokoľvek, zvládne to. Možno nakoniec stretne Jamesa a Lilly. A Regulusa. Musí mu povedať, ako sa v ňom mýlil. Pri pomyslení na svojho brata sa mu akosi uľavilo. Pohodlne sa oprel, pousmial sa a čakal.

Vlak sa pohol zo stanice a unášal Siriusa ďalej.

HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)

Richio: 3,5 - 3 - 5 - 4 - 5; spolu 20,5

Veľmi krásny nápad, skutočne ma poviedka zaujala. Čo ma mrzelo, boli občasné pravopisné chybičky a vynechávanie písmen, či aj slova a nepáčilo sa mi, že boli často používané akoby nevýrazné frázy, ktoré neutralizovali tú tajomnosť príbehu. A odseky, pozor! A ešte raz – krásny nápad, dobre spracovaný!

Cuca: 3 - 5 - 5 - 5 - 5; spolu 23

Nádhera! Ten nápad bol úžasný, naozaj klobúk dole! Veľmi sa mi to páčilo... Až ma to dojalo... No, bohužiaľ tam bola vec, ktorá ma strašne rušila, takže na to si naozaj treba dávať pozor. Neustále opakovanie mena „Sirius“. Dalo sa to nahradiť inak, prezývkou, priezviskom, zámenom... akokoľvek. Bohužiaľ, takmer vždy ma to vyrušilo z čítania. No obsahu inak nemám čo vytknúť.

Kira: 3 - 3 - 5 - 3 - 5; spolu 19

Ja by som si rád prečítal aj to, čo sa udialo potom. Či stretol Jamesa a Lily, či stretol Regulusa. Ich rozhovory by museli byť celkom vtipné. No späť k tvojej poviedke - Boli tam pravopisné chyby, vety boli akoby useknuté, miestami som mal pocit, že čítam telegram. Vety je potrebné občas rozvíjať.

Téma smrti je tak originálna, až o nej píše pomaly každý. Je veľmi ťažké napísať niečo, čo sa bude líšiť od ostatných, čo zanechá tú svoju stopu, pri ktorej si čitateľ neskôr povie "ah, áno, toto som čítal, bolo tam to a to, udialo sa to a to". Bolo tam pár slovných spojení, ktoré vyzneli originálne, za to máš u mňa plus. Povaha Regulusa mi veľmi nesedela - keď bol malý, tak to áno, to môže byť, že vzhliadal k svojmu bratovi, ale potom? To asi nie.

micho: 5 - 4,5 - 5 - 4 - 5; spolu 23,5

Páčila sa mi prepracovanosť poviedky. Či už išlo o opisy, dialógy, gradáciu... Celé to smerovalo k určitému, aj keď možno trošku predvídateľnému cieľu. Príbeh mal pointu, prepojil rôzne časti z príbehov o HP a dôstojne dorozprával to, čo začala JKR. Skvelé.

Body: 86/100

Umiestnenie: 2.

[ » na začiatok « ]