Fan Fiction obsahuje diela usporiadané podľa dátumu ich odoslania
do databázy. Poviedky sú kreatívnym výtvorom fanúšikov založeným na ich
fantázii. Dejovo alebo postavami nadväzujú na príbeh chlapca, ktorý prežil,
ale aj na mnohé iné, viac či menej známe príbehy.
Pre lepšie hľadanie neváhajte použiť Vyhľadávač poviedok, v ktorom
môžete nájsť príbeh podľa vašich náročných požiadaviek a želaní.
V prípade pridávania, či úpravy poviedok odporúčame najskôr naštudovať
Sprievodcu Fan Fiction.
Typ: PI súťaže
Zadanie: Rozstrelové kolo 4. ročníka Majstra Poviedkára: Prečítame si ťa! Zapojilo sa 16 súťažiacich, z toho 12 postúpilo do semifinále.
Začalo sa stmievať, keď som pozerala von oknom, či neuvidím prichádzať Rona s Hugom.
„Mamí, niekto zvoní,“ kričala z detskej izby Rose.
„Idem to vybaviť, zlatíčko. Možno sa vrátili ocko s bratom.“ To som však netušila aká budem z návštevy prekvapená.
Otvorila som dvere a pred nimi stála Ginny Weasleyová. „Neverím svojim očiam!“ skríkla som. „Teba som nevidela už zopár mesiacov.“
„Ahoj, Hermiona.“ Usmiata Ginny ma rýchlo objala. „Môžem ísť ďalej? Chcem sa s tebou porozprávať.“
„Samozrejme, poď dnu.“ Dvere som otvorila dokorán, aby mohla prejsť.
„S kým si doma?“ vyzvedala, kým som jej odkladala kabát na vešiak.
„Iba s Rose. Ron spolu s Hugom odišli skoro ráno a ešte sa nevrátili. Nejako sa o nich začínam báť. Mali byť doma už na obed.“ Ginny nereagovala, len sa otočila a prešla do vedľajšej miestnosti.
„Ponúknem ti niečo na pitie?“ navrhla som jej.
„Ďakujem, neprosím si. Potrebujem mať čistú hlavu.“ Chvíľu sa obzerala po miestnosti a potom upriamila svoj pohľad na mňa. „Hermiona, posaď sa, musím ti oznámiť pár skutočností.“
Sadla som si na stoličku, kým ona ďalej stála a putovala pohľadom po celej izbe. „Pripomína mi to tu Rona.“
Usmiala som sa. „Veď si mu pomáhala pri zariaďovaní, Ginny.“
Bola ticho a nič nehovorila, len sa pozerala na našu veľkú fotku, ktorá bola zarámovaná a položená na kozube. „No tak, Ginny, počúvam ťa.“ Zahniezdila som sa na stoličke a vyčkávala kedy začne rozprávať.
„Popravde, vôbec to nebude príjemné,“ povedala vyrovnaným hlasom a mne sa stiahol žalúdok. „Raz som ti spomínala, ako ma fascinovalo všetko ohľadom Voldemorta. Len som si to nechcela pripustiť, keď ty, Ron a Harry, ste boli úplne pohltení myšlienkou sa ho zbaviť. Spomínaš si?“ Pozrela na mňa, či si pamätám, ale v mojej pamäti nebola o takejto konverzácii ani stopa. Mala som zvláštny pocit, že niečo nie je v poriadku, keď rozpráva o takýchto veciach.
„Dúfala som,“ pokračovala, „že Harry zomrie a ja sa pridám na stranu Voldemorta, ale nestalo sa tak a ja už nemám chuť hrať ďalej divadlo.“
Skoro mi zabehlo. „Čože? Veď Harry je tvoj manžel, s ktorým máš deti!“ skríkla som. „A aké divadlo? O čom to rozprávaš, prosím ťa?“
Ginny sa usmiala a mávla rukou, aby som si znova sadla. Radšej som poslúchla, lebo som chcela zistiť, čo sa deje.
„Opakujem, už ma nebaví hrať divadlo, preto som sa rozhodla so všetkým skoncovať a mienim nasledovať kroky Temného pána.“ Nemo som pozerala, neschopná slova. „Keby si vedela, koľko čarodejníkov sa ku mne pridalo a pribúdajú ďalší!“
Ruku som presunula do vrecka a stisla v nej prútik. „Ginny, toto nie je sranda.“
„Samozrejme, že nie je,“ prikývla. „Všetko myslím vážne. S Harrym a deťmi som skoncovala a takisto s mojou rodinou. Nechceli sa ku mne pridať.“
„Čo si im urobila?“ spýtala som sa ľadovým hlasom.
Jej hlas sa niesol miestnosťou. „Sú mŕtvi, Hermiona. Inak to nešlo.“
Vyskočila som zo stoličky a vytiahla prútik, žiaľ Ginny bola rýchlejšia. „Petrificus Totalus!“ skríkla a ja som ostala nehybná.
Mŕtvi? To nie je možné!
„Musím zničiť všetkých, ktorí by mi robili problémy ako oni. Harry si myslel, že som bláznivá a chcel ma dať do ústavu. Tým si podčiarkol svoj ortieľ,“ pokračovala vo svojom rozprávaní. „Ale tebe nemusím ublížiť, Hermiona.“ Na chvíľu sa odmlčala a pozrela na mňa. „Najprv som ťa chcela zabiť, ale teraz máš na výber. Pridaj sa ku mne a budeš žiť. Spolu môžeme vládnuť čarodejníckemu svetu. Nechcela by si to zažiť?“
Keby som mohla, vykrútim jej krk. Harry môj najlepší kamarát a Ronova rodina, ktorá bola aj mojou. Vôbec som si nevedela predstaviť, že hovorí pravdu. Stále som dúfala, že klame.
„Aby som ťa viac navnadila ukážem ti, že mám aj temné znamenie, ale na pravej ruke, aby som vedela, ktorí čarodejníci patria ku mne.“ Strčila mi ruku pred oči a ja som sa mohla len pozerať na hada, ktorý sa vinul na jej ruke. „Máme ho viacerí a funguje presne tak isto ako Voldemortove. Je skvelé, ako hneď všetci pribehnú, keď sa ho dotknem. Naposledy jeden smrťožrút meškal a nedopadol dobre. Páči sa mi rozkazovať ľuďom a manipulovať ich.“
Z ruky mi vytiahla prútik a zrušila svoje kúzlo. Konečne som sa mohla hýbať.
„Myslíš si, že sa k tebe pridám? Zbláznila si sa? Nepotrebujem zažiť ďalšiu vojnu v čarodejníckom svete!“ kričala som ako pojašená. „Ovláda ťa niekto cez Imperius? Neverím, že by si sama vymyslela niečo také strašidelné.“
„Mýliš sa, uvažujem sama za seba.“ Môj prútik v jej rukách bol na dve polovice, ani som si nevšimla, kedy ho zničila. Nemala som sa pred ňou ako brániť. Hlavou sa mi rojili myšlienky, či ešte Ron s Hugom žijú.
Zopár sekúnd bola Ginny ticho. „Máš na rozhodnutie päť dní...“
„Nepridám sa k tebe!“ Chcela som sa vrhnúť na ňu, ale ušla z môjho dosahu a namierila na mňa prútik.
„Svoje rozhodnutie oľutuješ! Mohli sme mať moc vo svojich rukách. Ak budeš proti mne, prídeš o život nielen ty, ale aj tvoja rodina. Chceš to? Chceš všetko zničiť kvôli svojej hlúposti?“
„Ako si mohla zabiť ľudí, ktorí ťa mali nadovšetko radi? Ako?“ Nechápala som jej rozhodnutiam. V srdci sa mi tvorila jedna veľká diera.
„Nemôžem mať okolo seba ľudí, ktorí mi zavadzajú, bez ohľadu na to, či ma majú radi alebo nie.“ Hodila môj prútik na zem a stúpila naň. „Ešte stále máš šancu si svoje rozhodnutie rozmyslieť. Pamätaj na to.“ Pozrela na mňa ľadovým pohľadom a premiestnila sa.
O pár sekúnd od jej zmiznutia som si uvedomila, že Rose je doma. Rýchlo som bežala do jej izby. Ležala v bezvedomí na posteli.
„Ennervate!“ Pomaly otvorila oči a zadívala sa na mňa.
„Čo sa stalo?“ spýtala som sa jej s panikou v hlase.
„Bol tu nejaký čarodejník a hovoril mi zvláštne veci,“ povedala ospalo.
„Neboj sa, zlatíčko, ja ťa ochránim pred všetkými zlými čarodejníkmi,“ šepla som je do ucha a privinula si ju do svojho náručia. Dúfajúc, že ešte niekedy takto chytím aj Rona s Hugom.
„Mami, kto bol Voldemort?“ Táto otázka mi zdvihla tlak.
V tej chvíli som sa zaprisahala, že Ginny nájdem a zabránim jej v tých hrôzostrašných plánoch, a ak bude treba – zabijem ju.
HODNOTENIE (gramatika - obsah - dodržanie zadania - originalita - rozsah)
Richio: 3,5 - 1,5 - 5 - 2 - 5; spolu 17
Na to, aký búm sme sa dozvedeli v jadre poviedky, to malo až príliš zbytočne zdĺhavý úvod, keďže rozsah je obmedzený a na takýto príbeh krátky. Čo sa týka nápadu, nebol podaný presvedčivo. Jednoducho som Ginny neveril a Hermioninej reakcii už tiež nie. Chcelo by to väčšie prepracovanie a pohrať sa s napätím.
Cuca: 5 - 4 - 5 - 4 - 5; spolu 23
Hm, ja mám veľmi rada Ginny... a mám rada aj Temného pán a jeho smrťožrútov, takže... poviedku hodnotím vlastne veľmi kladne. Nikdy mi niečo takéto nenapadlo, ale... naozaj mi to vôbec nebolo proti srsti. Iste že, je to čudné a tak narýchlo, ale... na tak malom rozsahu je problém sa rozpísať. Niektoré veci by som iste pomenila, napísala inak, rozvinula, ale inak super. Nepáčilo sa mi akurát, že Voldemorta volala pravým menom.
Kira: 4 - 2 - 5 - 3 - 5; spolu 19
Asi to bolo hlavne snahou dodržať rozsah, ale chýbali mi tam nejaké veci, bolo to také rýchle, možno miestami prázdne. Opakovali sa slová, vety mi prišli príliš krátke, holé. Chýbali čiarky, ale aspoň sa človek v poviedke nestratil. Na to, aká to bola situácia, tam chýbalo viac pocitov, nejaká hĺbka. A hlavne - pokračovanie.
micho: 5 - 2 - 4 - 2,5 - 5; spolu 18,5
Poviedka založená na zvrate, spočívajúcom v nečakanej možno až šokujúcej zmene správania Ginny. Hoci ide o poviedku, trochu mi v nej chýba motivácia, prečo sa Ginny v príbehu zmenila. V súčasnej podobe môže byť ťažko uveriteľná. Na druhej strane je to celkom zaujímavý pohľad na kladnú postavu v negatívnom svetle.
Priori-Incantatem.sk nie je majiteľom autorských práv Harryho Pottera, je iba sprostredkovateľom informácií ohľadom Harryho Pottera pre fanúšikov. Tento dokument však nesmie byť kopírovaný, či už v častiach alebo celý, bez súhlasu Priori-Incantatem.sk.
Milí čitatelia, nikdy by som si nemyslel, že takýto článok niekedy napíšem, ale je to tak a stále neverím, že sa to deje. Dnes v dopoludňajších hodinách nás vo veku 39 rokov navždy opustila naša Jin, niekdajšia vedúca fakulty Bifľomor, významná postava tejto stránky spoluzodpovedná za mnoho zábavných aktivít a stretiek. Pre mňa však bola oveľa významnejšia, bola to moja dlhoročná partnerka a láska.