Kapitola:
Pridaná: 14.6.2007, 23:55:09
Čítaná: 1287×
Hodnotenie: (počet hlasov: 50)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Sirius sedel nešťastne vo svojej spálni aj so svojimi troma kamarátmi. Nerozprával sa s nimi od obeda. Chlapci to pripisovali tomu, že tá kliatba bola príliš mocná. James si sadol k nemu na posteľ.

„No tak Sirius, stalo sa niečo u Nagini alebo sa ešte cítiš zle?“ ustarostene sa ho spytoval.

„To nič. To prejde,“ na oko ľahostajne odpovedal Sirius.

V tom niekto zaklopal na dvere. Bol to malý vystrašený prvák. Remus sa postavil, keď vošiel dovnútra. Ako prefekt si to pokladal za samozrejmé. „Áno?“ vyzeral tak dospelo.

„Toto posiela Petrovi profesorka Nagini,“ a podal skrútený pergamen Remusovi do ruky.

„Ďakujem,“ povedal zdvorilo.

Peter natiahol ruku: „Dovolíš?“ zobral si odkaz a začal ho rozbaľovať. Ostatní na neho prekvapene pozerali. Neboli zvyknutí, aby bol taký samostatný. Začal si ho čítať. „Chalani musím ísť, mám doučko,“ nevedel skryť svoju radosť.

Sirius sa stále nezmohol na slovo. Peter odišiel. Nečakal, že sa mu ozve tak skoro, ale veľmi v to dúfal. Celý rozžiarený sa za ňou vybral.

Remus, Sirius a James zostali ako ovalený kameňom. Pozerali na seba a na dvere.

„Aj vy ste videli ako sa tváril?“ povedal ako prvý James.

„No neviem kto sa takto teší z doučovania. Ale na druhej strane aj mne by sa také doučovania páčili,“ zasnene sa zamyslel Remus. Sirius sa na neho zamračil.

„No... samozrejme len kvôli tomu, že je taká... mocná čarodejnica,“ zahanbil sa.

„Myslíte si, že s ňou niečo má?“ opýtal sa James.

„Kto? Peter? Tomu by sa o tom mohlo len snívať,“ povedal pohŕdavo Sirius.

„Prečo si si tým taký istý? opýtal sa James. Sirius mlčal.

„Tak už nám povieš, čo sa stalo s Nagini? Alebo ťa máme ešte prehovárať?“ opýtal sa nedočkavo už aj Remus.

„Liečila ma,“ povedal potichu Sirius. Mal pocit, že všetko je to príliš súkromné, osobné, ale boli to jeho priatelia a chcel sa im zdôveriť. Vyzeral pri tom ako kôpka nešťastia.

„Čo to znamená?“ nedočkavo sa pýtal James.

„Neviem ako to mám povedať. Bolo to neskutočné,“ skoro šepkal.

„A bolo aj...?“ dychtil James a Remus ani nedýchal.

„Nie. To by mi nedovolila,“ vyhýbal sa odpovedi.

„A ešte niečo... bude?“ pridal sa Remus.

„Nie. Povedala, že to bolo naposledy.“

„Ale čo bolo naposledy?“ nechcel sa uspokojiť s odpoveďou James.

„Dotýkal som sa jej. Všade,“ zasnene sa dotkol pier a predstavil si jej chuť.

„Myslím, že je to tak dobre,“ prehovoril vážne Remus.

„Dobre???“ prebral sa Sirius zo sna. „Ako to môže byť dobre? Je taká krásna, milá, nádherne sa smeje. A tie jej ruky. Keď sa ma dotýkala, mal som pocit, že vybuchnem. A tá jej kobra...“ zarazil sa. Vedel, že to prehnal. Nechcel toľko povedať.

„Kobra??? Milá??? Hovoríme o tej istej osobe?“ nechápavo sa ho opýtal Remus.

„No má vytetovanú kobru na chrbte. Na celom chrbte. A áno. Je milá. Je iná. Viem, že už ju takú pravdepodobne neuvidím, ale stále v to dúfam,“ mal pocit, že už to musí vysvetliť.

„Takže ty si ju videl... nahú?“ neveriacky sa opýtal James. Sirius prikývol.

„WOW!“ na nič iné sa James nezmohol.

„Verím, že to zostane medzi nami. A nechcem aby to vedel Peter,“ vážne sa pozrel na oboch priateľov.

„Ty nám neveríš? Tichošľap?“ jeho prezývku Remus zdôraznil. Sirius pochopil.

„Nie. Samozrejme, že verím,“ zahanbil sa.

Peter si vykračoval po chodbách Rokfortu. Pred Nagininou pracovňou si uhladil vlasy a zaklopal. Mal žalúdočnú nervozitu, ale tešil sa na stretnutie s ňou.

„Ďalej,“ povedala milo. Sedela za svojim stolom. Prehodila si vlasy a žiarivo sa na neho usmiala, keď vstúpil do pracovne.

„Dobrý deň!“ pozdravil a snažil sa vyzerať čo najpôsobivejšie. Aj keď jeho myšací výzor mu v tom nepomáhal. Kývla mu hlavou na pozdrav.

„Sadnite si prosím Peter,“ ukázala mu na stoličku oproti nej. „Chcem sa s vami rozprávať o vašej budúcnosti,“ povedala to tak zaliečavo ako len vedela. „Ako viete, o rok vás čakajú skúšky MLOK. A potom to ako vidíte so zamestnaním? A koľko si predstavujete, že by ste chceli mať zlata?“

„Viete,“ začal neisto, „ja som nad tým ešte príliš neuvažoval. A hlavne nemám také výsledky v škole aby som si mohol nájsť nejaké dobre platené zamestnanie. Aj keď rodičia mi určite pomôžu,“ mal pri nej pocit, že jej môže povedať čokoľvek. Tvárila sa tak chápavo. To sa mu ešte nikdy nestalo.

„A boli by ste radšej keby ste sa mohli spoľahnúť sám na seba?“

„Áno,“ povedal až túžobne

„Peter majte sny. Keď budete mať sny, ja vám pomôžem ako viem, aby sa vám splnili,“ myslela to úprimne, aj keď vedela čo to bude pre neho znamenať. „Môžem vám pomôcť. Môžete pracovať po škole pre môjho priateľa. Je veľmi mocný čarodejník a má styky aj na ministerstve. A o peniaze tiež nebudete mať núdzu. Páčilo by sa vám to?“ Videla, že sa mu tvár rozjasňuje stále viac a viac.

„Veľmi. Ale prečo práve ja? Ja nie som nijak výnimočný,“ trošku sa zarazil, lebo vlastne ju prehováral.

„Mýlite sa Peter. Ste až príliš výnimočný. Záleží vám na tom, aby ste sa mali dobre. A keď sa budete mať dobre vy, tak sa budú mať aj tí okolo vás. Je len na vás koľko ste tomu schopný obetovať.“ Najhoršie na tom bolo to, že Nagini hovorila absolútnu pravdu. Keby ho chcela pre Dumbledora, hovorila by presne to isté. Akurát, že ešte mu nespomenula následky.

„A čo by som pre to musel obetovať?“ opýtal sa so záujmom. Ledva sa pohol.

Tvárila sa, že rozmýšľa. „Povedzme, že by ste mi odovzdali určité informácie, ktoré mňa a môjho priateľa zaujímajú a výmenou za to, by som vám mohla poskytnúť všetko to, po čom túžite a zároveň by ste mali takú ochranu akú si ani neviete predstaviť.“

„A aké informácie by som vám mohol poskytnúť? Mám vám niečo zistiť?“ rozmýšľal ako ju zaujať, aby si to nerozmyslela.

„No povedzme, že vaši priatelia sú veľmi nadaní čarodejníci. A pre môjho, a možno čoskoro už aj vášho priateľa, sú hrozbou. Viete akí sú namyslení.“

Peter sa musel uškrnúť. Vedel presne o čom hovorí.

„A preto by som sa potrebovala o nich dozvedieť viac,“ keď videla ako jej chce Peter niečo povedať, zastavila ho. „Neunáhľujte sa. Premyslite si to. Nie je to ľahké rozhodnutie, pretože cesta späť už potom neexistuje,“ povedala už vážne.

Peter bol ticho. Nedovolil si ju prerušovať.

„Dobre. Na dnes to stačí. Keď sa rozhodnete kladne, príďte zajtra ku Trom metlám, keď bude výlet do Rokvillu. Stretneme sa tam po raňajkách. A pokiaľ sa rozhodnete záporne, príďte ešte pred raňajkami za mnou sem do mojej pracovne. Musím si tu ešte niečo ráno vybaviť. Súhlasíte?“ opýtala sa sladko, ale s plnou vážnosťou, aby vedel, že je pre ňu dôležitý, čo aj nakoniec bol.

„Súhlasím,“ tiež povedal vážne a postavil sa na odchod. Keď už bol pri dverách, zastavila ho. „A pokiaľ sa rozhodnete kladne, tak mám pre vás aj bonus. Budete mať u mňa súkromné hodiny. Na nich vás naučím také zaklínadlá, ktoré ani na ministerstve nepoznajú,“ povedala to tak ako keby vyhlasovala nejakú súťaž a jemu stačí povedať áno a dostane zlatý pohár ako odmenu.

Celou cestou do komnát rozmýšľal aké informácie by jej mohol poskytnúť o Záškodníkoch. Chcel pre ňu pracovať. O tom už nepochyboval. Možno už len preto, že nikomu inému z nich to nenavrhla. Len jemu. On je pre ňu ten najlepší. Chcel ju niečím prekvapiť. Možno tým, že by jej povedal ich najväčšie tajomstvo. "Áno to by sa jej určite páčilo," pomyslel si. Už sa nevedel dočkať rána, keď jej to povie.

Nagini bola so sebou veľmi spokojná. Ale ešte ju čakala jedna návšteva pred večerou. Niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ ale to už nebolo také ako pri Peterovi.

„Dobrý večer!“ povedali dvojhlasne.

„Dobrý večer, Severus, Lucius! pokývala im hlavou.

„Sadnite si prosím,“ ukázala na stoličku a druhú pritiahla kúzlom pod Severusa.

„Potrebujem vedieť ako ste pokročili. Koľko ľudí príde na stretnutie?“ opýtala sa vecne, ale úplne pokojne.

Severus jej odpovedal: „Odo mňa Evan, Antonin, Alecto a jej starší brat Amycus.“

Lucius sa pridal: „Odo mňa Barty, Rodolphus, Vincent a Augustus.

„Chválim vás chlapci. Ste veľmi šikovní,“ postavila sa a prešla medzi nich. Sklonila sa k nim a zašepkala: „Temný pán bude mať pre vás štedrú odmenu. To vám sľubujem.“ Obaja sa očividne zachveli radosťou. Opäť si sadla za svoj stôl.

„Ešte máte pre mňa nejaké dobré správy?“ a z očí sa jej len tak iskrilo, aká bola spokojná.

Lucius prehovoril: „Narcissa a niekoľkí z nich už prisľúbili, že budú tieto dobré správy šíriť aj medzi mladších, aby keď príde ten správny čas, sa mohli medzi nás pripojiť,“ povedal to hrdo, aj keď už nie tak povýšenecky.

„Výborne Lucius. Myslím, že sa už nemusím ani zmieňovať pred Temným pánom o včerajšom incidente. Krásne si to odčinil,“ usmiala sa na neho, aj keď on vedel, že je to výstraha.

„Takže zajtra sa stretneme, keď bude výlet do Rokvillu. Očakávam vás o pol desiatej v tom opustenom dome za Rokvillom. Severus ty vieš kde. Doveďte tam prosím svojich priateľov. Samozrejme nenápadne a nie všetci naraz. Ale myslím, že tebe to vysvetľovať nemusím Severus,“ usmiala sa na neho z úškrnom. Severus sa uškrnul tiež.

„Ja mám predtým jedno dôležité stretnutie a ak sa mi podarí, čo je viac-menej isté, tak vás zoznámim s naším novým priateľom, ktorý bude teraz pre nás veľmi dôležitý. Hovorím vám to hlavne kvôli tomu, aby ste sa k nemu správali úctivo. Je to jasné? Inak by ste mohli všetko pokaziť,“ povedala výhražne.

„Áno,“ odpovedali jednohlasne.

Zatvárila sa nezbedne. „A teraz už šup na večeru. Zajtra máme zaujímavý deň!“

Keď sa Peter vracal do spálne, ostatní Záškodníci už išli na večeru. Samozrejme na Siriusovu žiadosť, pretože sa rozhodol, že vyskúša taktiku: „Keď bude žiarliť, pribehne sama.“ Ako to sám nazval.

Sedeli za stolom vo Veľkej sieni. Dievčatá si o nich šepkali.

„James aké to bolo kúzlo, čím si Evansovú tľapol po zadku?“ opýtal sa nahlas Sirius.

James pochopil. "Myslíš to Fondillus?“ V tom zbadal Lily. Tá na neho znechutene pozrela. „Tak to by som v živote na nikoho už nepoužil,“ snažil sa zachrániť situáciu, ale mal pocit, že márne. „Tichošľap ja ťa zabijem!“ precedil pomedzi zuby.

„Neboj. Povieš, že si idiot alebo ešte lepšie, že som idiot ja a ona ti zase odpustí,“ povedal to síce ironicky, ale aj tak sa Jamesovi zdalo, že to bolo až príliš ľahostajné.

Keď dievčatá počuli, že Sirius by niekomu rád potľapkal po zadku, tak "úplnou náhodou" museli ísť okolo chrabromilského stola. Namieril na dve piatačky prútik a už aj nadskočili. S neverbálnym čarovaním nemal problém a vedel, že vtedy bude pôsobiť ešte frajerskejšie.

Nagini vstúpila do Veľkej siene. Vtedy Sirius už potľapkal asi všetky dievčatá a mal pocit, že niektoré už aj dvakrát. Keď ju zbadal, chytil prvé dievča čo išlo okolo a povedal jej tak, aby to počul každý: „Tak takúto kočku som už dávno nevidel. Ty si asi najkrajšia žena z celej školy!“ to žena zdôraznil. Mal šťastie, že dievča bolo naozaj veľmi pekné.

„Pôjdeš so mnou zajtra do Rokvillu? Ku madam Pudifootovej?“ a už ju držal okolo pása. Dievča sa červenalo až po uši. Do tejto kaviarne chodili snáď všetky zamilované páriky. Alebo tie, ktoré sa chceli správne naladiť, teda aspoň aby sa naladili dievčatá. Nagini prišla priamo k Siriusovi.

„Pán Black, mohli by ste sa prosím ovládať? Nikoho nezaujímajú vaše romániky. Nemôžete to robiť potichšie? Alebo vám mám požičať moju pracovňu? Už by ste mohli dospieť pán Black, myslím, že o chvíľu máte sedemnásť,“ neskutočne sa bavila.

Sirius na ňu najprv nechápavo hľadel, lebo si myslel, že ho bude ignorovať. Potom sa spamätal a videl ako sa na ňom zabáva. Nikto iný si to nevšimol, pretože sa dalo povedať, že nikto iný ju tak dobre nepoznal. Aspoň nie zo žiakov.

„A dáte mi heslo?“ už stál pri nej. Obaja vedeli o aké heslo ide.

„Heslo? Áno. Jedno pre vás mám. Trest. Budete po škole pán Black. Dám vám vedieť kedy si ho odpykáte,“ odpovedala veselo.

Sirius bol radšej ticho, vedel, že kým s ním hrá hru, tak je to dobre. Ale keby mu chcela ublížiť, vedel, že to urobí.

Nagini si šla sadnúť k stolu, aby sa mohla v kľude najesť. Stále ju bavilo sa s ním doťahovať. Vedela, že ak to skončí, bude mu musieť ublížiť. Stal by sa pre ňu hrozbou.

-----------------------------------

Idem na víkend preč, tak som ešte chcela stihnúť túto časť. Dúfam, že sa vám páčila. Určite mi dajte vedieť. cmuk

[ » na začiatok « ]