Kapitola:
Pridaná: 14.6.2007, 15:25:23
Čítaná: 1302×
Hodnotenie: (počet hlasov: 55)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Nagini na sebe cítila pohľad. Ešte sa jej chcelo spať, ale nevládala otvoriť oči. Nevedela si spomenúť kto by sa tak na ňu mohol dívať. Ešte bola v ríši snov. Prudko sa strhla zo spánku a posadila sa. Zistila, že je zakrytá prikrývkou, ale pod ňou je nahá. Pretrela si tvár a pretiahla sa ako mačka. Niekto jej prešiel rukou po chrbte. Tak sa naľakala až nadskočila.

„Dobré ránko, spachtoško!“ chcel si ju pritiahnuť k sebe. Ležal vedľa nej a už dobrú pol hodinu ju sledoval ako spí. Tiež mal mladé nahé telo zakryté len prikrývkou do pol pása. Nagini bola taká unavená a rozospatá, že si okamžite vytiahla plachtu až ku krku.

„Sirius my sme...?“ naľakane sa ho opýtala.

„Myslím, že to by si si pamätala,“ sebavedome sa uškrnul.

„A čo sa potom...?“ bola tak strašne vyčerpaná z tejto noci, že sa ešte stále nevedela spamätať, že vedľa nej leží o štrnásť rokov mladší chlapec celý nahý a ešte k tomu jej študent.

„Kliatba! Pamätáš? Masáže, dotyky,elixír a krvné zrazeniny?“ už trošku nervózne jej pripomínal Sirius.

„Bože! Áno prepáč, ja ešte spím. Hrozne ma to unavilo. Naozaj mi to prepáč,“ už sa trošku začala preberať.

„Odpustím ti to, keď pôjdeš aspoň na chvíľu ku mne,“ a vystrel ruky.

Nagini zaváhala. Povedala síce, že túto noc si to môžu dovoliť, ale už bolo ráno. Odokryla sa. Vliezla pod Siriusovu prikrývku a ucítila jeho nahé telo. Pozerala mu priamo do očí.

„Vieš, že keď vyjdeme z tejto izby, budem zase tá Nagini? Tvoja profesorka? A že toto bolo prvý a posledný krát?" opýtala sa to absolútne vážne.

„Viem, že to tak musí byť,“ bol tiež vážny, „ale nezmierim sa s tým NAPOSLEDY. Vždy sa budem o teba pokúšať. Aj každý deň.“

„Aj keď ti ublížim?“

„Aj keby si na mňa použila neodpustiteľnú kliatbu.“ V tom si uvedomil čo povedal. Už vedel ako sa cítila Nagini, keď hovorila o tom ako bola zamilovaná a on na ňu použil Cruciatus. Nagini vedela, že už vie. Prevrátil ju na chrbát, aby ju mohol mať vo svojej moci a vášnivo sa jej prisal na pery. Nagini zabudla na to, že mu to ešte večer zakázala. Pootvorila ústa a ochutnala mu peru jazykom. Sirius to nečakal. Myslel si, že mu to nedovolí. Nedočkavo našiel jej jazyk a nežne jej ho poláskal tým svojim. V tom momente ako keby do nich vrazila elektrina. Začala ho hrýzť do pier, vzpínala k nemu boky, zarývala mu nechty do chrbta. On jej to len opätoval.

„Nie,“ zašepkala, ale neprestávala. „Nie,“ to už povedala hlasnejšie. Sirius ju nevnímal. Zaboril hlavu do je pŕs. Prehla sa v chrbte. Vsunula mu ruky do jeho hustých vlasov. Preber sa Nagini, behalo jej hlavou. Silno potiahla Siriusa za vlasy a odtiahla mu hlavu od jej tela.

„Nie.“ Pozrela sa na neho až bezcitne.

„Prosím,“ zaúpel.

„Nie,“ to už vstala.

„To mi nemôžeš urobiť,“ prosíkal.

„Ale môžem, Sirius,“ výhražne mu odpovedala. Už na neho ani nepozrela. Išla do kúpeľne a zatvorila za sebou dvere. Bezradne zostal sám a nahý sedieť na posteli.

Nagini sa oprela o umývadlo a zadívala sa na svoj odraz do zrkadla. Zúrivo premýšľala: Ešte je čas. Ale už to nie je vhodné. Aj keď už je to jedno. Nie, nie je to jedno. Aj keď jedna sprcha... A potom už nič. Potom už môžem byť aj krutá. Keby ho začarujem, zabilo by ho to. A to nechcem. Bojovala sama so sebou. Rozhodla sa.

„Ešte tam budeš dlho urazene sedieť? Alebo sa ideš so mnou osprchovať?“ nechala pootvorené a vliezla do sprchy. Pustila na seba z kohútika horúcu vodu. Sirius nechápavo stále sedel. Keď sa asi po pol minúte prebral, už neváhal ani sekundu. Otvoril kúpeľňu, kde už bolo zarosené zrkadlo od pary. Odtiahol záves. Stála tam. Neuveriteľne príťažlivá. Chvíľu sledoval ako jej voda steká po vlasoch, po tele. Pozrela sa na neho. Vedel, že už to nie je také ako v noci. Že už sa ovláda. Že sa už chce len rozlúčiť. Aj tak neodolal. Pristúpil k nej, zobral šampón a mlčky jej začal umývať telo. Nagini sa pod jeho rukami vlnila ako had. Obtierala sa o neho, dráždila ho. Vedel, že keby sa opäť pokúsi o niečo viac, už mu nedovolí vôbec nič. A tak si aspoň vychutnával posledné dotyky ich tiel.

Obliekli sa. Nagini sa už postavila k dverám.

„Poďte Sirius, musíme sa ísť najesť, aby sme nezmeškali aj obed,“ povedala vecne a už držala kľučku na dverách.

Sirius k nej pristúpil a smutne sa na ňu zahľadel. „Prečo Nagini?“

„Raz to možno pochopíš,“ zašepkala a sklonila hlavu.

„Nikdy!“ rozhodne povedal Sirius.

„A teraz už naozaj poďme,“ otvorila dvere a nechala ho vyjsť prvého. Neochotne, ale išiel.

Ešte prútikom poklopala po stene. Sirius vedel, že zmenila heslo. Mlčky spolu kráčali po chodbách Rokfortu až do Veľkej siene. Nagini ráznym a vyrovnaným krokom. Sirius so zvesenou hlavou. Keď do nej vstúpili, bola už plná študentov aj profesorov, ktorí sa už kŕmili obedom. Všetky pohľady padli na nich dvoch. Dumbledore vstal od učiteľského stola a zamieril k nim.

„Sirius ako vidím, Nagini sa o teba naozaj postarala. Som rád, že už vyzeráš lepšie,“ potľapkal ho po ramene.

„Ďakujem pán riaditeľ,“ snažil sa o úsmev, ale Dumbledore si nemohol nevšimnúť, že je smutný.

„No ani sa ti nedivím, že si taký skleslý. Po takej kliatbe...“ a očami našiel Luciusa Malfoya, ktorý sa tváril, že pečené mäso pred ním, je tá najzaujímavejšia vec na svete. Pôsobil tým ešte nápadnejšie, lebo všetci ostatní sa pozerali len na nich troch.

„Ako to išlo Nagini?“ opýtal sa jej so záujmom, ale ona vedela, že sa pýta aj na niečo iné.

„Výborne Albus. Myslím si, že pán Black sa už dostatočne poučil,“ veľavýznamne sa na neho pozrela. „A dúfam, že aj pán Malfoy.“

„To zariadila Minerva. Pán Malfoy umýva záchody počas celého týždňa a má zakázaný aj výlet do Rokvillu.“ Vyzeral, že sa na tom trošku zabáva, aj keď obaja vedeli, že použil čiernu mágiu. Nagini zostala z toho nervózna.

„Teraz sa musíte najesť. Hlavne ty Sirius, aby si nezoslabol,“ povedal starostlivo Dumbledore.

„Ďakujem, pán profesor,“ povedal neprítomne Sirius a išiel si sadnúť ku svojim trom priateľom za chrabromilský stôl. V tom okamihu ho začali obletovať dievčatá a pýtali sa ho ako sa má a či je už v poriadku. Každá mu chcela ísť liečiť jeho rany. Bolo mu to jedno. Ešte sa zahľadel na Nagini, ale tá mu len pobavene venovala úsmev a odišla si sadnúť medzi svojich kolegov. James, Remus a Peter sa tešili, že je už v poriadku. Potľapkávali ho po chrbte. V tom prišiel k nim ich spolužiak Benjy Fenwick. „No čo Sirius? Dostal si ju? Povedz, že áno. Všetci sme zvedaví!“ nedočkavo so seba vychrlil.

„Ty si slepý alebo čo?“ okríkol ho James. „Nevidíš, že ešte nie je v pohode? Ešte včera ho ten slizák zaklial a ty sa ho teraz vypytuješ."

Sirius bol Jamesovi vďačný.

„Ale kamoško, dúfam, že my sa dozvieme, čo ste tam robili,“ pošepkal mu s nádejou James. Sirius len prikývol a tváril sa, že je, aby nemusel nič hovoriť.

Nagini upriamila pozornosť na slizolinský stôl. Lucius na ňu ani nepozrel. Hypnotizovala ho očami, ale on sa tváril, že to necíti. V Nagini vzkypel hnev. Luciusovi vyletela vidlička z ruky. To už vedel, že sa na ňu musí aspoň pozrieť. Zdvihol hlavu. Naznačila mu prstom, aby prišiel ku nej. Postavil sa a zamieril k profesorskému stolu.

„Pán Malfoy, po vyučovaní prosím príďte do mojej pracovne. Potrebujem sa s vami rozprávať,“ povedala to úplne pokojne.

„Áno pani profesorka.“ so strachom v hlase jej odpovedal Lucius.

Keď sa najedla, riaditeľ vstal a nahol sa ku nej.

„Už je potrestaný.“

„Viem.“

„Si si tým istá?“

„Nebojte sa, budem sa s ním len rozprávať.“

„V poriadku. Verím ti.“

„To ma teší.“ Celý čas šepkali tak, aby ich nikto nepočul.

Mala veľmi zlú náladu. Celý deň mala pokazený. Tvárila sa desivo. Nadávala na seba, na Siriusa a hlavne na Luciusa.

Cestou do triedy, kde mala učiť tretiakov na nič iné nemyslela. "Keby ho ten sopľavý idiot nezaklial, tak sa to nestane. Nie, ale on musí použiť jedno z najnebezpečnejších kúziel. Však počkaj, keď ťa dostanem do rúk. Potom, že sa producírujem nahá pred šesťnásť ročným chlapcom. Niekto by sa mi mal diviť? Bol taký bezmocný. A to všetko kvôli tomu idiotovi. Ale chlapec už nie je. Je Nagini. Je to chlapec. To neznamená, keď má krásne telo, oči a ... Toto nie Nagini. Len nie emócie," šomrala si po pod nos. Vedela, že svoj hnev musí zo seba dostať von.

Vstúpila do triedy. Tam už ju čakali slizolinčania a bystrohlavčania. Bola absolútne odmeraná. Obyčajne im dávala zaujímavé otázky alebo si precvičovali čarovanie, čo mali na nej všetci radi. Tentokrát im vysvetlila čo sú černožienky a aký je ich jed nebezpečný. Skončila hodinu, zadala im domácu úlohu a odišla. Všetci na seba nechápavo pozerali.

Po vyučovaní zaklopal Lucius Malfoy na dvere Nagininho kabinetu.

„Ďalej,“ chladne povedala, lebo vedela, kto je za dverami.

Lucius vstúpil a neisto pozdravil: „Dobrý deň!“

„Čo sa stalo Lucius? Včera si bol odvážnejší,“ zaironizovala. Mlčal. „Poďme,“ prudko sa postavila.

„Kam ideme?“ opýtal sa na oko pokojne, ale Nagini z neho cítila strach. Vždy cítila, keď sa niekto bál. To ju ešte viac provokovalo.

„To nie je podstatné,“ vykročila z miestnosti. Lucius šiel poslušne za ňou.

Vyšli na siedme poschodie, kde bol gobelín, na ktorom palicovali Barnabáša Bláznivého Trollovia. Trikrát sa prešla popred protiľahlú stenu a objavili sa tam dvere. Otvorila a vošli. Malfoy netušil, odkiaľ sa tam zjavili ani prečo. Bola to ponurá miestnosť. Len štyri kamenné steny, ktoré osvetľoval luster plný sviečok. Luciusovi to začínalo pomaly dochádzať.

„Čo si si včera myslel, keď si použil Coagulo?“ hovorila pokojným zato ľadovým hlasom. „Pred Dumbledorom.“

V Luciusovi zrazu vzkypel hnev. Nagini na jeho tvári videla odraz urazenej pýchy.

„Takže už aj teba dostal ten zradca Black?“ povedal povýšeneckým tónom.

Keby hnev horel, vyzerala by ako fakľa. Ale bola zvedavá, čo jej chce povedať, tak sa ovládala. „Prekazil si mi moje plány, Lucius. To sa tvojmu pánovi páčiť nebude,“ povedala chladne a prechádzala sa pomalým, vyrovnaným krokom od steny k stene.

„Možno keby skapal, tak ma Temný pán ešte aj pochváli.“

„Si si tým istý? Myslíš si, že vieš aké plány má Lord Voldemort?!“ to už kričala. „Keď si ho konečne začnú ľudia vážiť, potom si rob s Blackom čo chceš, pre mňa ho aj umuč na smrť, ale KÝM MÁM NEJAKÚ ÚLOHU, TAK TAKÝ NANIČHODNÍK AKO TY, SA MI NEBUDE PLIESŤ DO CESTY!!!“ odhodila ho šmahom ruky do steny. Tá praskla. Lucius vedel, že je zle. Postavil sa.

„Prepáčte, už to neurobím. Nevedel som...“

Pritlačila ho kúzlom k zemi, tak aby kľačal. Počula ako mu praskla chrupavka v kolene. Bola spokojnejšia a spokojnejšia. Lucius od bolesti potichu kvílil kľačiac na zemi. Vedel, že už nesmie nič povedať, aby ju nevyprovokoval ešte viac. Už videl ako trestala a vedel, že to ešte neskončilo.

Začala naoko kľudným, ale prísnym hlasom: „Ty vieš, že ťa musím potrestať. Toto sa už nesmie opakovať. Až keď ti ja poviem, že máš niekoho zabiť, tak ho zabiješ. ROZUMEL SI MI?“

„Áno madam,“ celý sa chvel.

„To je dobre Lucius,“ vytiahla si spod habitu prútik.

Keď to Malfoy zbadal, prosebne šepkal: „Nie, prosím.“

Nagini sa na neho bezcitne zahľadela a namierila prútik priamo na neho: "Crucio!“ Začal sa zvíjať na zemi v hrozných bolestiach. Prestala. Schúlený nahlas dýchal. „Crucio!“ znova začala rovnaká bolesť.

Nagini bola spokojná. Nechala ho tam len tak ležať. V dverách mu len povedala: „Myslím, že odteraz budeme naozajstní priatelia Lucius. Pretože sme si presne vyjasnili pravidlá.“ a odišla.

Lucius pochopil. Vedel, že už nemôže urobiť chybu, lebo za ňu môže zaplatiť aj životom.

Nagini musela ešte niečo vybaviť. Prvé stretnutie s Petrom. Toho si teraz musela získať. Vedela, že James, Sirius a Remus sú silní čarodejníci. Potrebovala vedieť akou hrozbou sú pre Voldemorta. Nezabudla na Remusove tajomstvo, o ktorom jej povedal Severus. A v tom všetkom jej mal pomôcť Peter. Napísala na pergamen odkaz. Zapečatila ho a poslala po prvom chrabromilčanovi, ktorého stretla. To bola jedna z jej najdôležitejších úloh. Ale o tejto Dumbledore veru nevedel.

-----------------------

Tentokrát po dlhšom čase, ale predsa. Dúfam, že sa vám páčila a určite mi to napíšte. Aj keď sa vám nepáčila. Samozrejme.

A ďakujem všetkým, čo mi píšu. Veeeeľmi ma to teší.

[ » na začiatok « ]