Kapitola:
Pridaná: 2.9.2013, 15:44:40
Čítaná: 1386×
Hodnotenie: (počet hlasov: 3)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Yasemin Other, Amycus Carrow, Neville Longbotom a iní
Stručný dej: Yasemin je na škole cez zimné prázdniny sama, okrem učiteľov a niekoľkých slizolínčanov sa v nej nik nenachádza. Po smrti riaditeľa školu ovládli smrťožrúti a ona sa dostáva do potýčky medzi nimi. Čo sa však stane až začnú "lietať iskry"? Čo ak sa podriadi citom, bez ohľadu na následky?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Kapitola prvá 2 » Kapitola druhá 3 » Kapitola tretia 4 » Kapitola štvrtá 5 » Kapitola piata 6 » Kapitola šiesta

"Čo sa deje slečna?"

Ruku jej položila na plece a uprela na ňu zelené oči. "Nič, len..." odmlčala sa a potiahla nosom. "Len mi chýbajú." bolestne vzdychla a podala profesorke fotku. Tá sa na ňu pozrela a zosmutnela. Pohladila Yasemin po chrbte a povedala. "Bežte sa trochu upraviť! Ideme za riaditeľom." "Pss..." odfrkla si Yasemin, pretože vedela, že nič nespraví. Napriek tomu prikývla a vošla do kúpeľne. Umyla si tvár a naniesla si maskaru. Prečesala si vlasy a vyčistila si zuby. Trochu sa upravila a obzrela sa v zrkadle. Vlasy si nechala rozpustené a blúzku si potiahla nižšie. Vyzerala zvodne. Zamračila sa a rýchlo prehltla tabletku od bolesti hlavy. Obrátila sa na opätku čiernych hozačiek a vošla do miestnosti. Keďže bola trochu veselá, kyslo sa usmiala a trochu sa uklonila. McGonagallová pokrútila hlavou a s istým pátosom predniesla: "Ten optimizmus budete ešte tento rok potrebovať. Tak si dajaký odložte!" Usmiala sa a vyšla cez obraz. Yasemin ju sklamane nasledovala. Alkohol začínal pôsobiť až teraz. Prehltla vzduch a snažila sa nevnímať nevoľnosť. Prefúkla si pramienok vlasov z pravej strany a ľavú a mykla plecami. Keď išli okolo toaliet zbadala svojho naj-neobľúbenejšieho profesora. Samotného Amycusa Carrowa. Povýšenecky sa usmial a zmizol za rohom. Bielovlasej dievčine sa zatočila hlava a oprela sa o stenu. Profesorka sa pohotovo otočila a zachytila ju. "Ste v poriadku?" spýtala sa ustráchane a napriek tomu vedela, prečo jej prišlo nevoľno. "Toto už nie je normálne." zamrmlala si popod nos a pomohla sa slečne v čiernom narovnať. "Som v poriadku." šepla neisto a pokúšala sa nájsť rovnováhu. McGonagallová len prikývla a kráčala chodbou. Keď sa ocitli pred kamenným chrličom, stará profesorka vyriekla heslo. Točité schodište sa náhle objavilo. Obe vystúpali po schodoch až k dverám riaditeľne. Yasemin pocítila triašku. Potlačila ju a sledovala ako profesorka klope na dvere. Po chvíli sa spoza dverí trpko ozvalo: "Ďalej!" Yasemin vošla a neisto zavrela dvere. Stúpla si za chrbát svojej fakultnej profesorky a snažila sa splynúť so vzdychom. Nešlo jej to a tak tam len stála ako sŕňa. Očami sledovala ako sa tí dvaja pozorujú. Presne ako šelmy pred útokom. "Čo chcete?" zavrčal a zvraštil tvár. Pozrel sa na Yasemin a obdaril ju vražedným pohľadom. Zahryzla si do pery a McGonagallová prehovorila: "Severus! Toto už prekračuje všetky medze." zúrila a bolo to vidieť aj na jej tvári. Oči jej blčali a tvár mala raz červenú, raz zelenú a raz bielu. "Severus!" hovorila to tak nahnevane až to možné nebolo. "Nie je to normálne! Nielenže študenti trpia pod mučiacimi kliatbami cez vyučovanie, ale už aj cez prázdniny?!" Už kričala a aj riaditeľ onemel. "Len sa pozri Severus!" Schytila Yasemin za neporanenú ruku a druhou ju schytila pod krk. Odhrnula jej vlasy z líca a pozrela na Snapea. "Pozri sa! Pozri sa dobre! To má od soboty! A ako by to nestačilo!" Zachvátil ju hysterický záchvat. "A pozri na jej ruku." Ukázala mu jej zápästie a mračila sa. "Niečo s tými svojimi zrudami sprav!" vrčala ako rozzúrený tiger. Riaditeľ sa postavil a udrel päsťou do stola. Havranie vlasy sa mu zaleskli vo svetle sviec a obe jednu po druhej sledoval. "Minerva!" Zavrčal až im obom naskočila husia koža. Ďalej pokračoval ako obvykle. Pomaly a dôraz dal na každé slovo. "Do toho ťa nič nie je! Jej sa nič vážne nestalo!" Nasadil kamennú tvár čím zakryl rozčúlenie. "Ale mne nič strašné nie je. Však to je normálne prepadávať stolom a preťať si žilu. To je úplne v poriadku nespať kvôli nočným morám už asi dva mesiace!" Tentoraz kričala na riaditeľa Yasemin. "Však čo to jeden, dvaja, tri fakulty v strach že!" osopila sa na neho. "Úplne bezpečná škola v poslednom čase!" Rozčuľovala sa. "Najlepšie prázdniny môjho života!" Odfrkla si a ukázala si na líce. "Porúčam sa!" akoby slová vypľula a s treskotom dverí sa rozbehla na chodbu. Cítila podivnú bolesť v krku ako zadržiavala krik a plač. Rozbehla sa po chodbe. Už, už chcela zahnúť za roh, keď sa spoza neho vynorila Alecto Carrowová. Yasemin sa o ňu jemne obtrela no inak sa jej nedotkla.

Chodbou sa ozvalo plesnutie. Alecto jej strelila facku a začala sa smiať. Dievča sa skácalo na zem. Dvihla sa na ruky a zacítila silu kliatby Cruciatus. Mučivá bolesť jej prechádzala telom. No nevydala ani hlásku. Zatínala zuby a päste od bolesti. Kvapôčky potu jej perlili na čele. Profesorka hodín o muklovských tradíciách a zvykoch, alebo skôr ako muklov správne nenávidieť, sa náramne bavila ako na dievča zosielala mučiace kliatby.

[ » na začiatok « ]