Kapitola:
Pridaná: 25.8.2013, 11:34:54
Čítaná: 585×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Yasemin Other, Amycus Carrow, Neville Longbotom a iní
Stručný dej: Yasemin je na škole cez zimné prázdniny sama, okrem učiteľov a niekoľkých slizolínčanov sa v nej nik nenachádza. Po smrti riaditeľa školu ovládli smrťožrúti a ona sa dostáva do potýčky medzi nimi. Čo sa však stane až začnú "lietať iskry"? Čo ak sa podriadi citom, bez ohľadu na následky?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Kapitola prvá 2 » Kapitola druhá 3 » Kapitola tretia 4 » Kapitola štvrtá 5 » Kapitola piata 6 » Kapitola šiesta

"Áno pani profesorka?" hlesla Yasemin neisto.

"Poď!" prikázala šeptom Minerva a už, už dievčinu so smutnou tvárou ťahala na chodbu. Keď už boli za rohom zastali. Staršia profesorka transfilgurácie si dievčinu pozorne prezerala. Rukami jej chytila tvár a obrátila ju najskôr napravo, potom naľavo. Yasemin mala na líci podliatinu. Bola cez celé jej líce. "Slečna Otherová, koľko dní už nespíte?" spýtala sa napokon, keď zhrozene pokrútila hlavou.

"Asi už tri dni." šepla dievčina naprosto bez života a sklopila zrak. Len nech sa nespíta na modrinu. Len... pomyslela si, keď sa napokon aj profesorka spýtala.

"A tá modrina?" povedala to tak podozrievavo až to nebolo možné.

"To nič nie je." namietala Yasemin.

Stará profesorka zodvihla ruku, na ktorej už boli aj starecké škvrny a bradu dievčiny pevne zovrela medzi palec a ukazovák. Pozorne si prezrela každý jej detail. Ešte bola tmavá, čo nasvedčovalo, že je čerstvá.

"A tá rozbitá pera?" spýtala sa keď jej prstom prešla po spodnej pere, ktorá bola tiež čerstvo rozbitá. "A nevravte, že to nič nie je." prísne sa na ňu pozrela.

"Ale pani profesorka, ja to vážne nepokladám za vážne zranenie. Je to len modrina." namietala.

"Na celej pravej polovici tváre?" opýtala sa nahnevane a príkro.

"Pani profesorka..." namietala a vystrela ruky ako na obranu lenže to nemala robiť.

Všímavá profesorka ju schytila za ľavú ruku. Mala na nej totiž obväz. "A toto je čo?" vyzvedala nahnevane.

"Nič." odvetila mladá siedmačka a stiahla si rukáv svetra.

"Že nič?!" Schytila jej ruku a stiahla dolu obväz. Celé predlaktie mala dorezané a na vnútornej strane zápästia, akoby vryté do kože: Už nikdy nebudem odvrávať!

"Kto vám to urobil slečna?" dožadovala sa prísnym tónom profesorka.

Yasemin odvrátila tvár a stiahla si rukáv svetra. Mlčala.

"Carrowovi? Alecto?" dožadovala sa až zaškrípala zubami.

Yasemin si zahryzla do pery a so slzavými očami sucho šepla: "Amycus." Opäť sklonila tvár a teraz ľutovala, že si vlasy nenechala rozpustené.

"A čo vám presne spravil?" dobiedzala na tú najmenej chcenú tému.

"No v štvrtok mi na hodine prikázal použiť Cruciatus na Nevillovi a ja som odmietla. Tak mi udelil na Sobotu trest." Sucho preglgla a zahľadela sa profesorke do zelených očí. Potom sťažka vzdychla a pokračovala: "Včera som tam teda išla. Za ním do kabinetu. Prikázal mi napísať tým čertovským perom: Už nikdy nebudem odvrávať!" hovorila bolestne a neprítomne. "Keď som to dopísala vstala som a on mi povedal, že teraz mi ukáže ako mám používať Crucio! Hodnú chvíľu som zo seba nevydala ani hlásku, lež po chvíli som padla na kolená. Prikázal mi postaviť sa. Keď som stála začal sa smiať. Náhle prestal a jednu mi..." zaváhala. "...vlepil." ukázala si na líce. "Tak silno až ma odhodilo a prepadla som skleným stolom." Ukázala si na porezanú ruku. "Potom mi prikázal odísť a nikomu to nevravieť." Sklopila zrak a nastalo trápne ticho.

Po chvíli profesorka prehovorila: "Dobre, môžete ísť slečna. Ešte dnes po vás prídem a..." nedopovedala, lebo na konci chodby sa zjavili dvojčatá Carrowové. "Choďte!" prikázala Minerva, načo sa Yasemin obrátila a vykročila ku klubovni.

Náhlila sa. Nechcela sa stretnúť s Carrowovými. Avšak taktiež nechcela aby sa McGonagallovej niečo stalo, len pre tú blbú modrinu. Cítila na sebe mrazivý pohľad, no neobzrela sa. Chcela bežať, no neodvážila sa. Len nech schody vedú správne... Pomyslela si, keď cítila prepaľujúci pohľad na chrbte. Kráčala krížom cez zasnežený trávnik. Pritiahla si sveter bližšie a vôbec nevnímala sneh padajúci do jej bielo-čiernych vlasov. Zahla za roh. Bola takmer pri schodoch, keď sa otočili a viedli na tretie poschodie. Tam ísť nemohla. Striaslo ju, lež nie od chladu, ktorý teraz zapĺňal takmer každý kút Rokfortu. Nadýchla sa a zľahka položila pravú ruku na chladné zábradlie. Spravila krok a už stála na schodoch. Stúpla si asi tak na piaty schod a oprela sa o zábradlie schodišťa. Cítila ako ju obostiera chlad. Sklopila zrak a pevne sa prichytila zábradlia.

Cítila sa veľmi nesvoja. Pozrela na chodbu a zmrazilo ju. Spoza rohu sa vynoril učiteľ obrany proti čiernej mágii. Alebo skôr učiteľ čiernej mágie. Znovu zrak sklopila a priala si aby sa schody pohli. Nestalo sa. Mladý muž s hnedými až zlato-medenými vlasmi a hnedými očami sa k nej blížil. Na úzkych perách sa mu nezračil úsmev ale ani hnev. Skôr pobavenie a pohŕdanie. Rukou si prešiel od nosa dole po bradu, pričom si pohladil svoje dokonale upravené fúzy. Stúpol na prvý schod, na druhý, tretí a už stál tesne pri nej. Yasemin sklopila oči a neodvážila sa na neho pozrieť.

[ » na začiatok « ]