Kapitola:
Pridaná: 18.8.2013, 20:29:06
Čítaná: 461×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: počas deja kníh JKR
Postavy: Yasemin Other, Amycus Carrow, Neville Longbotom a iní
Stručný dej: Yasemin je na škole cez zimné prázdniny sama, okrem učiteľov a niekoľkých slizolínčanov sa v nej nik nenachádza. Po smrti riaditeľa školu ovládli smrťožrúti a ona sa dostáva do potýčky medzi nimi. Čo sa však stane až začnú "lietať iskry"? Čo ak sa podriadi citom, bez ohľadu na následky?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, romantika, tragédia

Kapitola: 1 » Kapitola prvá 2 » Kapitola druhá 3 » Kapitola tretia 4 » Kapitola štvrtá 5 » Kapitola piata 6 » Kapitola šiesta

Vonku padal chladný sneh. Všade kam len oko dovidelo, bola biela pokrývka. Všetko nasvedčovalo tomu, že sú zimné prázdniny. Avšak na Rokforte niečo nesedí. Hoci bolo skoré ráno a prázdniny v plnom prúde, obloha akoby ani nechcela byť oblohou, lež sivým kúdoľom, čo sa vznášal na tmavou bielou krajinou. Slnko, inokedy tak teplé, teraz bolo chladné a ešte aj za horami. Všade pusto, nikde ani vtáčika letáčika.

Žiadny študenti sa o tomto čase v škole nenachádzali, až na pár slizolínčanov, prisluhovačov Pána Zla, ktorý si spokojne ležali v teplých posteliach. Teda, ešte okrem nich v Rokforte ostala aj Yasemin Other z Chrabromilskej fakulty. Ona zostať musela. Nemala totiž na výber.

Bolo už takmer pol siedmej ráno, keď dievča s olivovou pokožkou a bielymi vlasmi s tmavým melírom, sedelo na okenici Chrabromilskej klubovne. Svojimi azúrovo-modrými očami pozorovalo chladné ráno. Sledovala malé padajúce vločky. Privrela oči a zamračila sa. Zaťala zuby i päste, až jej pukli hánky. Snažila sa potlačiť slzy. Myslela na rodičov a brata, jedinú rodinu akú kedy mala, teraz boli preč. Bola čistokrvná, no napriek tomu s ňou zaobchádzali ako s humusáčkou, len preto, že bola v Chrabromile.

Objala si trup a vstala. Prešla k posteli. Ohla sa a spod postele vytiahla fľašu ohnivej whisky. Posadila sa naspäť k oknu pomaličky upíjala lahodnú tekutinu priamo z fľaše. Vzchop sa! Kričal na ňu jej vnútorný hlas. Zatvorila priehľadnú fľašu s lahodným nápojom a preglgla posledný dúšok. Hrejivá chuť whisky ju upokojovala. Schovala teda fľašu naspäť pod posteľ a odobrala sa do kúpelne. Vošla do sprchy a cítila ako ju maličké kvapôčky vody kriesia. Studená voda tiekla po jej pokožke, čím uvoľňovala jej stuhnuté svalstvo. Umyla si aj tvár, na ktorej boli znaky únavy.

Zabalila sa do osušky a prešla k umývadlu. Umyla si zuby dvakrát až z nej nie je cítiť závan whisky. Znovu si opláchla tvár a šla sa obliecť. Obliekla si čiernu zamatovú blúzku, čierne nohavice a dlhý čierny sveter, ktorý si nechala rozopnutý. Obula si vysoké čierne kozačky s cyklámenovou šnúrkou, ktoré mala v obľube. Vlasy si zopäla do drdolu, čo dodávalo jej tvári dospelejší výzor. Bola mladá no hlboké kruhy pod očami jej na veku pridávali, keďže už celé prázdniny nespala.

Nadýchla sa a pozrela sa na hodinky. Bolo osem pätnásť. Pobrala sa teda na raňajky. Rukami si zvierala trup a pomaly kráčala chodbami bez života. Dokonca aj obrazy boli akési tiché. Odkedy školu ovládli smrťožrúti človek sa bál čo i len dýchať. Temné steny vyzerali hrozivo. Yasemin kráčala ďalej a letmo sa jej vybavili spomienky, keď to tu žilo. Keď ešte Dumbledore žil. Nemala Snapea síce rada ale vedela, že v tom je niečo viac než vidia ostatní.

Potriasla hlavou a do tváre jej spadol pramienok Bielych a čiernych vlasov. Nechala ho tam a pokračovala v ceste. Šla cez záhradu a tak si pritiahla svetrík. Pozrela do neba a v očiach sa jej zaleskli slzy. Sťažka preglgla a zaťala zuby. Sklopila hlavu a pridala do kroku. Cítila sa mizerne. Vedela, že dnes to bude iné, Ale v čom?

Bola už tesne pred dverami do veľkej siene. Ešte, že Carrowovi nechodia na raňajky. Pomyslela si a vkročila dnu. Posadila sa za Chrabromilský stôl chrbtom k slizolínskemu. Aj keď v ňom nik nesedel, lebo ešte spali cítila sa nepríjemne. Naliala si do bielej šálky čerstvú kávu. Privoňala si. Bola čerstvo namletá. Zbožňovala tú vôňu silnej tureckej kávy. Usrkla si. Chutila skvele. Pohliadla k učiteľskému stolu. Sedela tam len McGonagallová so Slughornom. Neisto sa na nich usmiala a oni jej úsmev opätovali. Sklonila tvár a upíjala si zo šálky. Celkom stratila už tak malú chuť do jedla, keď zbadala postavu v čiernom habite, nesúcu tak známe tetovanie na predlaktí. Áno, Amycus Carrow. Pomaly sa blížil k stolu s pobaveným úškrnom. Veď on na raňajky nechodieva! Pomyslela si a radšej sklonila tvár k stolu. Naprázdno preglgla a znechutene odsunula tanier s vajíčkami. Dopila horúcu kávu a vstala od dlhého stola. Pozrela za učiteľský stôl. Práve dorazila aj Alecto Carrowová. Dievčina hrdo vystrčila bradu a obrátila sa na odchod. Už bola takmer pri dverách keď na ramene ucítila niečiu ruku. Strhla sa. Obrátila sa a našťastie to bola len McGonagallová.

[ » na začiatok « ]