Kapitola:
Pridaná: 2.8.2013, 21:28:23
Čítaná: 843×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Bastry, mama, Apolline, Simon
Stručný dej: Bastry trávi prázdniny doma. Nemá čo robiť - nudí sa. Keď jej príde list s pozvaním aby sa išla kúpať veľmi rada prijíma. Počas výletu sa zdôverí Roxanne so svojim tajomstvom. Je totiž už štyri roky zamilovaná do jej brata. Roxanne jej sľúbi, že jej pomôže. Napriek tomu, že Roxy s bratom ešte nehovorila, Fred pozve Bastry na rande, čo ona s nadšením prijíma a začnú spolu chodiť. Samozrejme musia odísť na Rokfort, ale môže tam ich vzťah pokračovať? Na rokforte ale nerieši len svoj vzťah s Fredom, ale aj problémi vo vzťahoch svojich priateľov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » Ako sa to začalo 2 » Výlet 3 » Pozvanie 4 » Náš deň a cesta do Rokfortu 5 » Opäť v Rokforte

Hneď, ako som vystúpila z auta, rozbehla som sa k domu.

Hermiona a Ron Weasleyovci mali nádherný veľký dom. Páči sa mi na ňom tá tradičnosť. Majú zvonček, zavesený nad dverami, s visiacim povrázkom, aby sa naň dalo zazvoniť a na dverách z dubového dreva majú veľké, ťažké mosadzné klopadlo.

Hneď, ako som zazvonila, sa dvere otvorili a vo dverách sa zjavila ryšavá Rosina hlava.

„Bastry! Simon! Ahojte!“vítala nás vo dverách.

„Poďte ďalej!“ozvalo sa spoza Rose a hneď za svojim hlasom sa objavila Hermiona.

„Ahojte!“pozdravila som trochu oneskorene, pretože som až teraz dostala šancu vyjadriť sa.„Som strašne rada, že vás vidím.“

S úsmevom som sa zvítala s Rose a Hermionou, potom s Hugom a Ronom a napokon s Roxanne, ktorá tu bola na prázdninách, aby si oddýchla od svojho brata, ale hlavne aby si ich rodičia oddýchli od ich nekonečných hádok za každú blbosť. Roxanne sedela v kuchyni a ešte obedovala, čo ma neprekvapolo, pretože bolo len pol jednej a ona zvykla jesť dlhšie než ostatný. Vraj keď dlho je tak sa jej lepšie trávi. Ani sa nečudujem, že má takú dobrú postavu...

Približne o pol tretej sme si povedali, že už je čas ísť, a tak sme všetky veci naložili do dodávky, ktorou ma priviezol Si a posadali sme si do nej, lebo sme sa zhodli na tom, že je priestrannejšia, než Ronovo auto.

Keď sme dorazilina kúpalisko (zaviedla nás tam Hermiona - kedysi tam bola s rodičmi), boli už asi tri hodiny. Zaplatili sme si vstupenky, odložili sme si veci do skriniek a zábava sa mohla začať. Rozutekali sme sa k bazénom takmer každý iným smerom, čo rýchlo zmenila Hermiona, ktorá nás okamžite vrátila. Museli sme si dohodnúť pár pravidiel - nemáme byť veľmi dlho na slnku, máme pravidelne vychádzať z bazéna a trochu odpočívať, piť veľa vody (samozrejme nie tej bazénovej), máme chodiť najmenejpo dvojiciach a ak by sme sa stratili, určili sme si jedno miesto, kam máme prísť.

Bola by pokračovala, keby do toho nezasiahol Ron a nepovedal jej, že tých pravidiel je už dosť.

Porozchádzali sme sa. Ja a Roxanne sme sa zatiaľ len tak prechádzali. Chceli sme si to tu najprv obzrieť. Cestou sa nám snažilo prihovoriť asi pol tucta chalanov, ale ja som všetkých ignorovala. Neviem, ako je na tom Roxanne, ale ja už mám jedného chlapca vyhliadnutého. Je to super chalan - je milý a pekný, je trochu strelený a strašne vtipný. Má to ale háčik. Je to Roxyn brat a pochybujem, že o mne vie viac než to, že mi hovoria Bastry. Tajne dúfam, že sa to raz zmení, ale zatiaľ tomu nič nenasvedčuje. O tom, že sa mi páči nevie veľa ľudí. Dokonca som to nepovedala ešte ani Roxy - bojím sa, že by sa mi buď vysmiala, alebo by bola smutná, lebo by si myslela, že sa s ňou kamarátim iba preto, aby ma s ním „spriatelila“. Pri nej totiž nikdy neviete, ako zareaguje. Takže to viem iba ja a Simon. Povedala som mu to, lebo som už vážne nevedela ako sa mám správať, ale rýchlo som zistila, že Siove rady stoja za p.. - za houby. Teda aspoň podľa mojej úvahy, ani jednu z jeho rád som totiž neskúšala. Si sa mi smeje, že si neviem poradiť sama, cudzie rady neprijímam, preto som sa s Fredom nedostala ďalej, ako po fakt, že sa mi páči (samozrejme tento fakt poznám len ja a Si).

Si mi radí, aby som to Fredovi povedala, ale keď to je také ťažké.

Môj zdravý úsudok mi radí, aby som to povedala Roxy, ale ja na to nikdy neviem nájsť tú správnu chvíľu.

Ako sme sa prechádzali samé po kúpalisku usúdila som, že je ten správny čas na to, aby som jej to povedala.

Máš šancu. Poďme na to, Bast! Teraz alebo nikdy!

„Roxy?“

„Hm?“

„Musím ti niečo povedať. Je to pre mňa dosť dôležité.“

„Počúvam.“

Hrá mi parádne do kariet. Roxy je super - zbytočne sa nevypytuje.

„Vieš, ja...Páči sa mi tvoj brat.“ Vydýchla som si - konečne som to dostala zo seba von. Prosím, Roxy, nezavraždi ma.

„Môj brat? Si zaľúbená do Freda?“ neveriacky na mňa pozerala.

„Noo...Hej.“ priznala som sa - sme kamošky a mali by sme si hovoriť pravdu. Ona predo mnou nikdy nezatĺka, tak ani ja nebudem.

„Ako dlho?“ spýtala sa predstierajúc, že už to predýchala.

„Odkedy som ho prvý raz videla.“ so sklonenou hlavou som jej prezrádzala jedno tajomstvo za druhým.

„Vážne? A hovoríš mi to až teraz?“ spýtala sa obviňujúco.

„Vieš, aké je ťažké nabrať na to odvahu?!“ bránila som sa.

„Áno, chápem. Prepáč.“ na chvíľu sa odmlčala, potom spustila:„Ak sa ti vážne tak páči, musím ti pomôcť.“

„Vážne? Myslela som, že sa mi vysmeješ...“

„Čo si? Sme predsa kamošky a musíme si pomáhať, či nie?“

Usmiali sme sa na seba a rozbehli sme sa k bazénu:)

[ » na začiatok « ]