Kapitola:
Pridaná: 30.7.2013, 22:07:45
Čítaná: 639×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Bastry, mama, Apolline, Simon
Stručný dej: Bastry trávi prázdniny doma. Nemá čo robiť - nudí sa. Keď jej príde list s pozvaním aby sa išla kúpať veľmi rada prijíma. Počas výletu sa zdôverí Roxanne so svojim tajomstvom. Je totiž už štyri roky zamilovaná do jej brata. Roxanne jej sľúbi, že jej pomôže. Napriek tomu, že Roxy s bratom ešte nehovorila, Fred pozve Bastry na rande, čo ona s nadšením prijíma a začnú spolu chodiť. Samozrejme musia odísť na Rokfort, ale môže tam ich vzťah pokračovať? Na rokforte ale nerieši len svoj vzťah s Fredom, ale aj problémi vo vzťahoch svojich priateľov.

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, romantika

Kapitola: 1 » Ako sa to začalo 2 » Výlet 3 » Pozvanie 4 » Náš deň a cesta do Rokfortu 5 » Opäť v Rokforte

Jedného dňa, cez letné prázdniny, pri robení tej najotravnejšej, najneznášanejšej, ale zato asi najfrekventovanejšej činnosti na svete – nudenia sa – mi zrazu na okno zaklopala veľká plamienka driemavá, ktorá patrí mojej kamoške Apolline. Otvorila som okno, aby mohla sova vletieť dnu. Posadila sa na stôl (ak sa tá kopa chaosu ešte vôbec dá nazývať stolom). Rýchlo som z neho odpratala pár vecí a zobrala som sove z nohy veľkú obálku.Otvorila som ju. Bola v nej pohľadnica zo Sicílie.

To si zo mňa robíš srandu pomyslela som si. Tak ja tu tvrdnem; celé prázdniny sa nudím a ty sa mi ešte takto vysmievaš?! To nie je fér!

Viem, že to Apolline nemyslí zle, ale troch ma to rozhodilo.

Keďže sa mi nechcelo hľadať nové pergameny, ktoré boli aj tak v izbe môjho brata a ja som v izbe žiadny nemala, zobrala som si obyčajný papier a ceruzku (neviem, či sa tomu nebude trochu čudovať - Apolline je totiž zo starej čarodejníckej rodiny) a narýchlo som načmárala ďakovný odkaz. Bolo to niečo o tom, ako jej ďakujem, že si na mňa spomenula, ako jej prajem peknú dovolenku a ako strašne by som tam chcela byť s ňou.

Ak sa našim vôbec zmienim o dovolenke vždy povedia len to, ako mám byť rada, že môžem byť tu a začnú kecať o tom, ako ich prenasledovali v čase, keď boli len o pár rokov starší, než som teraz ja. Obaja sú totiž z muklovských rodín. Tvrdia, že to, čo sa stalo vtedy sa môže kedykoľvek zopakovať, a že ak by sme práve vtedy boli mimo Británie, mohlo by sa nám stať, že by nás už domov nepustili. A tak trávim celé prázdniny doma.

Priviazala som lístok sove na nohu a pustila som ju cez otvorené okno von.

Už som ho zatvárala, keď som zbadala, že prilieta ďalšia sova. Okno som rýchlo zase otvorila. Sovička vletela dnu. Bol to krpatý kuvičok. Bol strašne bláznivý a trvalo mi dobrých desať minút, než som ho prinútila sadnúť si.

Podľa tohto neskutočne pojašeného tvora som hneď vedela, kto mi píše. Bola to Rose Weasleyová. Sovička patrí jej otcovi - dostal ju od krstného otca svojho najlepšieho kamaráta - a volá sa Kvík.

Inak ja som niečo ako ich rodinná známa. občas sa dokonca cítim ako ich príbuzná. Poznám ich totiž skoro všetkých - Victore, Dominiqueiku a Luisa - deti Billa Weasleyho a jeho ženy Fleur; Charlieho - Billovho brata, ktorý deti nemá; ich brata Percyho a jeho ženu Audrey - rodičov Lucy a Molly; ďalej Georgea (ďalšieho brata) s manželkou Angelinou - rodičov Freda a mojej najlepšej kamošky Roxanne; Rose a Huga - deti Rona Weasleyho a jeho manželky Hermiony a Ginny (sestru Billa,Charlieho, Percyho,Georgea a Rona) a Harryho Potterovcov - rodičov Jamesa, Albusa a Lily.

Zobrala som Kvíkovi z nohy obálku a vybrala z nej list.

Ahoj Bastry!

Asi o dve hodiny sa ideme

s našimi a s Roxanne kúpať.

Hovorila si, že cez leto

budeš len doma, tak sa

chcem spýtať, či náhodou

nechceš ísť s nami.

Rose

Išla som zošalieť od radosti. Niekto si na mňa spomenul! Síce až po troch týždňoch, ale spomenula si!

Okamžite som bežala dolu do kuchyne za mamou a mávajúc jej listom pred nosom som takmer až kričala: „Mama, môžem ísť? Prosííím!“

„Ukáž, čo je to?,“ opýtala sa mama trochu podráždene. Neukázala som jej list. Mama nechce, aby som sa stretávala s Weasleyovcami. Ale ona o nich nevie viac než to,že patrili k "nežiadúcim" v dobe, keď mali moji rodičia asi 16 rokov, čo je mne, samozrejme, úprimne jedno, pretože oni sú skvelá rodina, tiež je mi jedno, že mama si myslí, že Roxanne na mňa má zlý vplyv.

Mame som list neukázala ešte z jedného dôvodu: mama je príliš hrdá na moje meno a o prezývke Bastry nič nevie. Oficiálne som totiž Bathilda. Brat mi povedal, že som dostala meno po nejakej historičke. V živote som o niekom takom nepočula. Mimochodom svoje meno neznášam, ale o tom potom.

Zreprodukovala som teda mame obsah listu. Samozrejme som niektoré veci pozmenila. Vzniklo z toho niečo v tom zmysle, že sa moje kamošky idú kúpať a pozvali ma, aby som išla s nimi.

Mama chvíľu váhala, no potom povedala:„No dobre,môžeš...“

„Vďaka, mama,“skočila som jej do reči „si naj...“

„Ale iba pod podmienkou, že Simon pôjde s tebou.“

„Čo?! Ale mama! To nie je fér!“

Simon je môj starší brat. Je fajn, mám ho rada, ale tu ide o princíp. Toto proste nie je fér. Keď bol Si (čítaj sáj) v mojom veku, chodil si kam len chcel, ale ja musím stále trčať doma a ak ma aj pustia von, tak len s doprovodom staršieho brata.

Medzi nami je ešte jedna nespravodlivosť - naše mená. Zatiľ, čo on sa volá Simon... No dobre, možno to nie je najcoolovejšie meno na svete, ale vždy lepšie, než Bathilda...

Poprosila som Sia, či by ma tam nemohol odviesť. Súhlasil. Weasleyovcov má skoro tak rád, ako ja.

Zbalili sme si veci, naložili sme ich do Simonovej dodávky a mohli sme vyraziť:)

[ » na začiatok « ]