Poviedka:
Pridaná: 24.4.2013, 18:24:30
Čítaná: 1547×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy. 1. vybrať si tému (resp. charakteristiku poviedky) a 2. napísať poviedku. Ako sa im to podarilo - to si už prečítajte sami. :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, tragédia

Súťažná poviedka: 1 » 6. Vi.kt.or - V plameňoch 2 » 5. Dedalus - Dievča mojich spomienok 3 » 4. Marika Scrooge - Kde sa tu vzali? 4 » 3. Dado - Bratia 5 » 2. Lussy Noir Meteur - Prázdny pergamen 6 » 1. Kira - Realita nikdy nebola silnejšia ako moje sny

(Poviedka musí byť vtipná)

Už som si zvykla, že v mojom živote sa toho deje veľa čudného. Samé deja-vu, splnené priania, schopnosť predvídať, čo sa stane... Toto sa mi však stalo prvýkrát.

Sedela som v kresle, pozerala telku, keď sa z mojej skrine ozval buchot. Nadskočila som a pozrela na ňu. Zatriasla sa. Ba čo viac – ozývali sa z nej hlasy.

„Počúvaj ma, ty si šialenec!“ zamrmlal hlas a vzápätí sa ozvalo tupé pľaksnutie zaucha.

„No isto, ja! Daj zo mňa tie paprče!“ zrúkol ďalší hlas a skriňa sa zatriasla.

Prevrátila som očami a podišla k nej. Ak sa takto vadia a trieskajú, nemôže to byť nikto nebezpečný. Zrejme sú nebezpeční iba sami pre seba.

Napriek tomu som trošku napäto stisla kľučku a prudko potiahla. Na zem predo mňa sa vyrútila štvorica veľkých tiel pospletaných do akejsi čudnej kôpky pripomínajúcej loptu z plastelíny, a ja som radšej podišla späť ku kreslu, ak by rozhodli napadnúť ma. Samozrejme, nemala som nič, čím by som sa bránila. Prečo by aj, veď som nečakala, že mi (zrejme z Narnie) príde na návštevu štvorica, hm... ľudí, nazvyme to.

Chvíľu som na nich ešte váhavo hľadela a potom som vbehla do kuchyne. Zvesila som panvicu zo steny a vrátila sa do izby, pripravená udrieť. Tá mi však takmer vypadla z ruky, keď som zbadala, kto sa ako prvý postavil. Upravoval si vlasy a s nadvihnutým obočím pozoroval svojich spoluskriniarov.

„Tak to nie, s panvicami už mám svoje skúsenosti,“ vyhlásil a načiahol sa za ňou. Ja som sa inštinktívne rozohnila a jednu mu tresla. Tvár sa mu skrivila do čudného úškrnu a padol na zvyšok kopy, z ktorej sa ozvalo hromadné Au!

„Tak fajn, banda,“ povedala som pevným hlasom. „Ak sa odtiaľto okamžite nevrátite tam, odkiaľ ste prišli, skončíte tak, ako... Flynn. Vlastne, Eugen.“

„Radi by sme sa, slečinka, ale akosi sa nevieme postaviť!“ vyštekol akýsi starý hlas.

„Ach, samozrejme, prepáčte.“ Položila som panvicu k sebe na zem a skotúľala Eugena na zem.

„Vy ste teda riadne hlúpa,“ ozval sa znova ten hlas. „Myslíte si, že vás chceme napadnúť a položíte si svoju zbraň na zem?“

„Okej, fajn,“ schmatla som znova panvicu a s ňou v jednej ruke som sa pokúšala rozmotať šesť rúk a nôh.

Ďalší skriniar sa konečne postavil. „A... vy tu čo robíte?“ spýtala som sa s obočím vo výšinách a trošku uvoľnila zovretie panvice.

„To by som chcel vedieť ja!“ skríkol a podišiel ku mne. „Povedzte mi, kde som sa to vzal! Ak ste ma uniesli kvôli peniazom, žiadne nedostanete! Žiadne, počujete?!“

„Načo by mi boli vaše peniaze, Scrooge?“ odvetila som pohŕdavo. „Mne ich netreba, aj tak ich raz rozdáte tým, ktorí ich budú potrebovať viac.“

Starcova tvár sa skrivila v znechutení.

„Ale áno,“ žmurkla som naňho, čo ho napajedilo ešte viac.

„Čo ma po vašich peniazoch, ja sa musím vrátiť k svojej mačke!“

Pozrela som do neba, mysliac si, že ma karma asi trestá za niečo veľmi zlé. Vedľa Scrooga stál Filch, krivý prst mal vztýčený a strkal mi ho priamo do tváre.

„Vaša mačka bude v poriadku, Filch, je nezničiteľná,“ odvetila som mu najslušnejšie, ako som vedela.

Filch si odfrkol, no nepovedal nič.

„Som si istý, že vaša mačka...“ Flynnove slová však zanikli kdesi mimo môjho sluchového poľa, pretože keď som zbadala štvrtého muža, takmer som umrela na mieste. Zmohla som sa len na „No do...“

Nepomohlo ani to, že sa podobal na Snapa. Keď prehovoril, jeho skrytý nemecký prízvuk mu zurčal v ušiach, no nevnímala som nič z toho, čo rozprával.

„Myslím, že naša slečinka je z nás trošku v šoku,“ zvolal Eugen a potľapkal ma po chrbte. „Nebojte sa, sme rovnako vystrašení, ako vy,“ uškrnul sa.

„Hej, no,“ mykla som plecom. Zdvihla som panvicu nad hlavu a namierila ju na Hansa Grubera (to je ten týpek, čo tak letel z Nakatomi Tower a podobal sa na Snapa... teda, hral ho Alan Rickman, logické, že sa podobal na Snapa).

„Naozaj ma chcete týmto knockoutovať?“ obzrel si ma pohŕdavo. „To by nezložilo ani tohto tu,“ ukázal hlavou na Scrooga.

„Dávaj si pozor na jazyk, chlapče.“ Scrooge sa vo svojej dlhej, bielej nočnej košeli prišuchtal ku Gruberovi a teraz pre zmenu on strčil prst do tváre jemu.

„Možno áno, mňa to zloží zakaždým,“ ozval sa Eugen, no bol všetkými ignorovaný.

„Myslel som to ako kompliment,“ zaksichtil sa Gruber a obrátil sa späť ku mne. Starý pán Scrooge mu zrejme nestál ani za rozčuľovanie. „Tak nám povedzte, čo tu, do pekla, robíme?“

„Keby som ja vedela,“ vzdychla som a ustúpila.

„Ako ste sa tu dostali?“ Nemierila som tou otázkou priamo naňho, pýtala som sa tak všeobecne.

„Vy to neviete?“ zakvičal Filch. Mala som pocit, že jedno z okien pri tom zvuku prasklo, ale nebola som si istá.

„Nevie, vy idiot, nevidíte, ako sa tvári? Ako študent, keď ho vyvolajú na nepripravenú odpoveď.“

„Lenže ju neskúšate vy.“ Flynn sa poškrabal po hlave. „No, očividne je vystrašená hlavne z vás, na nás tou panvicou nemieri,“ vysvetlil a oprel sa o skriňu.

„Môžem začať,“ zavrčala som a obrátila sa k nemu. Nechcela som sa mu vyhrážať, naozaj som sa bála iba Grubera, no nechcela som mu to ukázať. Neviem, či som urobila dobre.

„To je teraz jedno,“ zavrčal Gruber. „Potrebujeme zistiť, ako sme sa sem dostali.“

„My...“ „Potrebujeme sa...“ „... odtiaľto dostať!“ dokončili naraz Scrooge a Filch. Nečudovala by som sa, ak sa by Rowlingová pri vymýšľaní Filcha inšpirovala Scroogom. Boli ako starý otec... a starší starý otec.

„Aby sme sa odtiaľto dostali, musíme najprv zistiť, ako sme sa sem dostali, vy mudrlanti,“ odvrkol Gruber so všetkou trpezlivosťou, akú v sebe našiel.

To oboch umlčalo. „Takže!“ spľasol Eugen rukami. „Najprv by sme si mali všetci posadať a povedať si, čo sme robili, keď...“

„Kto ti povedal, že môžeš dávať rozkazy?“ schladil ho Gruber. Flynn otvoril ústa, no ja som ho predbehla: „Toto je môj byt a moja skriňa. Ja tu budem dávať rozkazy, a je mi jedno, akú vojenskú hodnosť máte.“ Poslednú vetu som adresovala hlavne Gruberovi. Ten prižmúril oči, no nepovedal nič. Všetci štyria si sadli na gauč.

„Takže,“ začala som sa prechádzať po byte. „Toto je Eugen, pán Scrooge, pán Filch a Hans Gruber. Eugen mal pravdu. Najprv by sme mali zistiť, čo ste robili predtým, ako ste sa dostali do mojej skrine.“

„Ja som sa pripravoval na vypúšťanie lampiónov,“ zdvihol Eugen ruku. „Hí! Rapunzel! Musím sa k nej vrátiť!“ vykríkol.

„Vrátiš sa, neboj sa,“ povedala som rýchlo, no trošku som sa bála, že to nebude možné.

„Ja som si išiel ľahnúť do postele,“ zamrmlal Scrooge.

„Ja som práve sliedil po Potterovi a jeho bande,“ odul Filch pery.

„Bol som so svojimi mužmi na pive.“

„Hm, tak to je fajn,“ usmiala som sa sa. „Niečo konkrétnejšie? Nemysleli ste náhodou na Narniu?“

„Čo je to Narnia?“ opýtali sa Eugen, Scrooge a Filch jednohlasne. Iba Gruber prevrátil oči stĺpkom (znova). „Fantazijný príbeh o deťoch, ktoré sa cez skriňu prenesú do vymyslenej krajiny. Sú tam podobenstvá z Biblie a podobné veci,“ vysvetlil netrpezlivo.

Začala som sa smiať. Predstava, ako Gruber sedí v kresle s nohami uloženými do tureckého sedu a napäto hltá Kroniky Narnie bola k popukaniu.

Všetci čakali, kým sa dosmejem. „Okej... Eugen, ty...“ Usmiala som sa pri predstave, že sa s Rapunzel mali konečne pobozkať.

„Pán Scrooge, ktorá noc to bola?“

„Vianoce,“ zamumlal.

Od toho, ako mi docvaklo, som až zhíkla. „A navštívil vás duch vášho priateľa.“

Scrooge zbledol. „Ako to viete?! Je to iba bohapustý výmysel! Nič také ako duchovia neexistujú!“ hromžil s päťou vztýčenou do vzduchu.

„Pokoj, človeče, pokoj,“ potľapkal ho Eugen po ramene.

„Jasné, že existujú,“ odfrkol si Filch.

„A čo ste robili vy?“ obrátila som sa k nemu.

„Hľadal som Pottera, Blacka, Lupina a Pettigrewa. Tentoraz som ich takmer dostal, nebyť vás a vašej hlúpej skrine!“

„Akoby som ja bola na vine,“ ohradila som sa. „A už ste od nich dostali mapu?“

Filch zvraštil čelo. „Akú mapu?“

„Žiadnu, zabudnite na to,“ mávla som rukou. „A vy? O čom presne ste sa na tom pive rozprávali?“

Gruber nasadil kamennú tvár.

„Predpokladám, že ste sa chystali napadnúť Nakatomi Tower, že?“

Stále kamenná tvár.

„Okej, ako myslíte. Dobrá správa, chlapci a ujovia, a... teroristi, viem, kto ste, aj čo sa vám v budúcnosti stane. Mrzí ma to, Hans, nebude to pekné,“ pozrela som naňho a potom pokračovala. „Všetci ste sa tu objavili v zlomových momentoch príbehov, v ktorých vytupujete. Eugen, ty si z animovanej rozprávky s názvom Na Vlásku. Asi vieš, prečo. Pán Scrooge, vy ste z Vianočnej koledy, extrémne populárnej vianočnej rozprávky a neskôr aj filmov. Pán Filch, vy ste školníkom na Rokforte, čo je, mimochodom, tiež fantazijné miesto, ale tým sa teraz netrápte. A Hans – vám nakope zadok niekto, kto sa podobá na Brucea Willisa. Vrámci zachovania deja vám neprezradím, ako sa volá.“

„A vy ste kto?“ ozval sa Filch podozrievavo.

„Ja som ten blázon, ktorý vás má všetkých strašne rád. Takže preto tu asi budete. Radšej by som uvítala toho Brucea, ale budiš. Musím vás odtiaľto dostať. Ale ako?“ Sadla som si k nim a spustila panvicu k nohám.

„Pozor, nieže vás ovalí,“ varoval ma Filch.

„Neovalí, jedine cezo mňa sa dostane späť do svojho sveta,“ odvetila som. „Čo keby som vás skúsila nasúkať späť do tej skrine?“

„To nepôjde,“ odvetil Eugen.

„Prečo by to nešlo? Prišli ste sem cez ňu, cez ňu sa aj vrátite! No tak, šup, šup, ku skrini!“ Poslúchli ma na slovo. Snažili sa natískať sa do tej skrine, no nešlo to.

„Okej, tak inak. Choďte po jednom.“ Ani tak to však nefungovalo.

„Fajn, musím rozmýšľať.“ Obrátila som sa k nim chrbtom. Ktovie prečo mi napadol výrok z Doctora Who – na konci sme všetci iba príbehmi.

„Fajn. Pán Scrooge, choďte prvý. Postavte sa do skrine a opakujte: ´Všade dobre, doma najlepšie´.“

„Tu mi rozhodne dobre nebolo,“ zamumlal. „Práve preto by ste to mali povedať,“ postrčil ho Filch.

Scrooge si odfúkol a povedal: „Všade dobre, doma najlepšie. Všade dobre, doma najlepšie... Všade dobre, doma najlepšie... Všade dobre, doma naj...“ A zrazu nebol. Zmizol pred našimi očami.

„Jehééééj! Funguje to! Gruber, choďte druhý.“ Nenamietal, zrejme sa už nevedel dočkať, keby konečne vykradne trezor v Nakatomi Tower. Stačilo mu to zopakovať trikrát a bol fuč. Ďalší bol Filch. Tomu to trvalo pätnásť zopakovaní, kým sa vrátil domov. Asi ani tá mačka ho neťahala domov až tak, ako by sme si mysleli. Posledný šiel Eugen. Obrátil sa ku mne, chytil ma za ruku a pobozkal mi ju. „To si šetri pre Rapunzel,“ povedala som mu.

„A tvoje meno?“

„Cassie,“ odvetila som.

„Tak, Cassie, tešilo ma,“ usmial sa, raz povedal Všade dobre, doma najlepšie a bol preč. Chvíľu som ešte hľadela na prázdnu skriňu a zatvorila ju. „Zrazu mi došla SMSka od sestry: NEUVERIS! V TELKE DAVAJU NA VLASKU A FLYNN ZMIZOL! AKOZE TAM NEBOL! A TERAZ TAM ZASE JE. WHAT KIND OF SORCERY IS THIS?! o.O

Usmiala som sa a odťukala odpoveď: JA VIEM ;)

Odložila som mobil a položila panvicu na stôl vedľa kresla. Ktovie, či ešte niekedy v blízkej budúcnosti nebudem mať neželaných návštevníkov.

[ » na začiatok « ]