Poviedka:
Pridaná: 19.3.2013, 17:43:13
Čítaná: 3963×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: Toto kolo malo špeciálny názov "Mišung". O čo v ňom išlo... no, to je na dlho. Odporúčam vám pozrieť sa do DP. :)

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo, romantika, crossover

Súťažná poviedka: 1 » 7. Dedalus: Moja zvláštna rodinka 2 » 7. Dado: Čierny sneh 3 » 6. Kira: Zmenáreň 4 » 5. Lussy Noir Meteur: Nahnevaná spomienka 5 » 4. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Purpurová dáma 6 » 3. Vi.kt.or: Všetko bude OK...a jedine žeby nie 7 » 1. Marika Scrooge: Preži svoj sen 8 » TAJNÁ

„Ďakujem, ďakujem!“ ozývalo sa veľkou aulou plnej blýskajúcich fotoaparátov. Vysoký blonďavý muž sa za zvuku bubnov postavil do stredu predvádzacieho móla a roztiahol ruky v širokom geste, v ktorom privítal všetkých divákov. Nechýbal jeho zvyčajný, očarujúci úsmev a nezábudkové oči, ktoré tak často hľadeli na svoje modelky s bázňou, ale aj závisťou.

„Som veľmi rád, že vás tu všetkých môžem privítať. Viete, zvyčajne prichádza návrhár až nakoniec, no ja som sa rozhodol, že vám večer spríjemním hneď od začiatku a privítam vás ja, osobne.“ Nasadil úsmev, za ktorý ho niekoľkokrát v jeho svete odmenili cenami zo ženských časopisov, zamával a pokračoval: „Keď som sem prišiel, netušil som, že ma vy, Newyorčania, tak vrelo privítate. No zabýval som sa tu a mnoho mojich prekrásnych modeliek je pre mňa ako rodina. Verím, že túto rodinnosť postrehnete aj v mojich modeloch mojej novej kolekcie nazvanej Šepot – pretože keď šepkáme, delíme sa o tajomstvá. Táto prehliadka bude tým mojím. Prajem vám krásny večer!“

Sálou sa rozľahol silný potlesk, hlavne dámy v prvých radoch nadšene žmurkali a vzdychali pri pohľade na pozadie blonďavého päťdesiatnika, ktorý zmizol v zákulisí a vzápätí ho nahradila jedna z členiek jeho rodiny.

„Boli ste výborný, pán Lock!“ Od stolov pribehol vysoký, chudučký muž s trasúcimi sa rukami, v ktorých držal šramotiace poháre šampanského.

„Ďakujem, ďakujem.“ Gil sa mierne, nacvičene uklonil a strčil šampus pomocníkovi späť do ruky. „Ďakujem, ale nemôžem, musím si udržiavať figúru,“ pousmial sa a vzápätí sa nechal uniesť svojím nadšením. „Toľké radostné tváre! Videl si tie ženy, ako na mňa pozerali?! Vždy som túžil po takej pozornosti, Jackson, a teraz ju všetku mám! A z vlastnej zásluhy!“ Gilovi žiarili oči čírou radosťou. „A to som si myslel, že keď mi zlomili prútik, už nikdy nič nedosiahnem! A pozri sa na mňa! Som úžasný!“

„Áno, to ste, pane,“ prikyvoval Jackson a nasledoval Gila k modelkám.

„Tak čo, zlatíčka, ste pripravené? Katie, vystrč bradu, tak, zlatíčko. Lucy, vystri sa, takto. Karen, nemrač sa, pamätaj, treba sa usmievať, pozri sa na mňa! Výýýýborne. Tak rýchlo sa učíte!“

„Pán Lock?“ Dnu vošiel jeden z ochrankárov.

„Áno?“

„Hľadá vás tu istý pán... teda, hľadá vás George Lucas, pane.“ Ochrankár skoro skákal od radosti.

Gil sa zamračil, no vzápätí sa opäť usmial. „Ale aké milé prekvapenie! Zavolajte ho dnu!“

Ochrankár poslúchol a uviedol staršieho bradatého pána, ktorého poznal snáď každý filmový fanúšik. No nie Gil.

„George! Ako dávno sme sa nevideli! Musí to byť... päť rokov?“

Pán Lucas hľadel na Gila neisto, potom sa usmial a podal mu ruku. „Neviem, či sme sa niekedy stretli,“ odpovedal taktne.

„Samozrejme, samozrejme. Viete, pán Lucas, keď je človek slávny, nemôže si zapamätať všetkých ľudí, s ktorými sa stretne, niekedy sa musí tváriť, že si na nich spomína, ak viete, o čom hovorím,“ žmurkol naňho.

Pán Lucas neutrálne prikývol. „Pán Lock, chcel som vás požiadať... Určite ste zrejme počuli, že sa chystáme nakrútiť Star Wars VII. Sme ešte vo fáze príprav, ale radi by sme vás najali ako nášho kostyméra.“

Gil sa zatváril nechápavo. „Tie Star Wars... to je toto s tými smiešnymi mečmi?“

„Áno, presne s tými. Priniesol som vám jeden, počul som, že vaša obľúbená farba je fialová, tak som si dovolil...“ podal Gilovi striebornú rúčku.

„Ooooch, ďakujem, ďakujem.“ Akákoľvek zdržanlivosť v Gilovej tvári zmizla. Uchopil meč a sebavedomo stlačil veľký gombík. Z rukoväte vystrelila laserová žiara a osvietila jeho krásnu porcelánovú tvár jeho obľúbenou farbou.

„Oooch, to je úžasné, George, ďakujem veľmi pekne!“ Švihol mečom okolo seba a omylom trafil okraj sedačky. Ozval sa tupý zvuk a kusisko sedačky hompáľajúc sa kleslo smerom k zemi. Zopár dievčat zvýsklo.

„No toto, no toto,“ pokrútil hlavou Gil. „Ospravedlňujem sa, krásky.“ Vypol meč a pozrel na pána Lucasa. „George, dostali ste ma! Beriem to!“ vyhlásil hrdo a potriasol pánovi Lucasovi rukou. „Teraz, ak ma ospravedlníte, musím sa vrátiť k svojim dievčatám,“ žmurkol naňho.

Gil sa však ani nestíhal tešiť z novej práce.

„Gil, máš úžasný úspech!“ Dnu práve vbehla Melanie v dlhom čiernom plášti s veľkým zlatým H na hrudi a umelými omrzlinami na tvári. „Povieš nám konečne, kde prichádzaš na tie geniálne nápady?“

Gil sa záhadne usmial. „V minulosti, láska, v minulosti.“

Neklamal – po tom, čo ho v roku 2003 konečne prepustili zo Svätého Munga a oznámili mu, že mu zlomili prútik, jeho svet sa zrútil. Gilderoy však nikdy nebol typ, ktorý sa dá len tak ľahko zlomiť. Už sa síce nemohol nazývať čarodejníkom, no ešte stále mal svoj talent, svoj úsmev, šarm a hlavne svoju záľubu v sebe samom a móde. A tak vďaka práci v H&Mku a skromnému životu sa mu podarilo našetriť na cestu do Ameriky. A tam to rozbalil! Zamestnal sa v umeleckom salóne, no bolo len otázkou času, kedy sa vyšvihne nahor. Do dvoch rokov mal prvú vlastnú prehliadku. A z čoho by čerpal, ak nie z vlastných skúseností zo svojho predchádzajúceho života? Vybral si umelecké meno Gil Lock. Jeho modely sa stávali čoraz populárnejšími a dnes tu sedel a žal úspech za svoju ťažkú, tentoraz vlastnoručne vykonanú robotu...

„Lieky!“

Húf modeliek sa rozplynul. Gilderoy zažmurkal a pobral sa k pultíku. Jeho kočky ho nasledovali. Poslušne si vzal svoj elixír, vypil ho do dna a vrátil sa na pohovku.

A bola to taká krásna predstava! Stále ho musia pri snívaní vyrušiť! No stav sa mu za posledný pol rok rapídne zlepšil. Ošetrovateľ, akýsi pán Malfoy, mu povedal, že ak to takto pôjde ďalej, čoskoro ho možno prepustia. A on už vedel, čo potom urobí. Mal to celé vysnívané. Teraz sa iba hral, iba si to nacvičoval. Skutočná bomba príde, keď prerazí v New Yorku!

Blažene sa usmial, odhalil stále krásne, snevohobiele zuby a ponoril sa do pokračovania svojho sna.

[ » na začiatok « ]