Kapitola:
Pridaná: 11.6.2007, 20:55:46
Čítaná: 1512×
Hodnotenie: (počet hlasov: 53)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: doba záškodníkov
Postavy: Nagini, Sirius Black, Lord Voldemort, Albus Dumbledore
Stručný dej: Na Rokforte je nová učiteľka - Nagini. Taktiež hrá na dve strany, ale ktorú si nakoniec vyberie?

Literárna forma: próza
Žáner: dráma, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Nagini 2 » Zoznámenie s Tichošľapom 3 » Had a potkan 4 » Hnev a úskoky 5 » Obrana proti čiernej mágii 6 » Zmierenie a kliatba 7 » Čierna kobra 8 » Hnev a trest 9 » Nový člen 10 » Stretnutie 11 » Spomienka 12 » Tom Riddle a nový návrh 13 » Výlet 14 » Jeden z najhorších dní 15 » Moc ničí 16 » Degasere 17 » Získané tajomstvo 18 » Obchodník 19 » Temný pán 20 » Dokonalý plán 21 » Spln 22 » Netvor 23 » Priatelia 24 » Sean O´Neil 25 » Schôdzka 26 » Temná stránka 27 » Vianočné prázdniny 28 » Trest 29 » Jaskyňa 30 » Navždy spolu

Sirius sa vrátil do chrabromilskej klubovne, kde už ho čakali jeho traja priatelia. Mal úsmev na perách. Pred očami sa mu naskytla scéna ako z filmu.

„Ale ja ťa neľúbim, ty tomu fakt nerozumieš?“ vrieskala na Jamesa Lily.

„Ale ja nepotrebujem aby si ma ľúbila, ja len chcem, aby si ma aspoň akceptovala vo svojej blízkosti,“ kričal aj James.

„Takého kreténa nemôžem ani akceptovať, čo v kuse lieta za babami, tvári sa ako najväčší majster! Už horší je len Sirius!“ nevšimla si, že prišiel.

Ten len nadvihol prekvapene obočie, ale nechcel sa do toho miešať.

„Ale voňavky pre neho môžeš zháňať, čo? To sú, ale zásady!“

„Ja si budem zháňať voňavky pre koho ja chcem! Normálne ma požiadal, tak som mu normálne pomohla! Ty si sa so mnou kedy normálne bavil? Ha? Nemôžeš proste prísť a povedať: „Čau Lily! Ako sa máš? To bola super hodina?“ Niééé, niéééé! Ty musíš prísť, plesknúť ma kúzlom po zadku a vykrikovať na celú školu: „Čau Evansová! Kedy pôjdeš so mnou na rande?“ A ja by som akože čo mala odpovedať? Čooo! „Jasné Jamesíček už letím?“ Tak kričala, že už mali okolo seba polovicu chrabromilčanov. Pre Jamesa bol tento monológ fackou ako hrom.

„O.k.,“ povedal potichu.

„Čo?“ opýtala sa vyjavene Lily a ešte stále zhlboka dýchala ako po maratónskom behu.

„O.k.,“ zopakoval a pozeral sa pri tom do zeme.

„Ja nie som hluchá, ja ti len nerozumiem! To akože čo teraz na mňa skúšaš?“ a zase zvyšovala hlas.

„Máš pravdu bol som idiot.“

Lily sa pozerala na obecenstvo ako keby hľadala súhlas, že to nie je len výplod jej fantázie.

„Už to nebudem robiť. Sľubujem. Budeme priatelia? Prosím. Nič viac nechcem. Ver mi. Prosím,“ úprimne ako len vedel sa jej pozrel do očí. Ako keby tam nikto nebol. Len oni dvaja. Lily sa na neho dívala ako keby neverila vlastným ušiam. Ten Potter, čo do nej päť rokov rýpal sa jej ospravedlňuje a prosí ju o priateľstvo. Pred všetkými. Každou sekundou sa jej hnev strácal a začala sa cítiť až previnilo.

„Ja neviem... ja, proste neviem. Neviem či to dokážem po toľkých rokoch.“ Oči sa jej začali plniť slzami, ani nevedela čo od prekvapenia alebo zúfalstva. Toto naozaj nečakala. Chytil ju za ruku. Neodtiahla ju.

„Prosím, len to skús. Priatelia?“ skoro šepkal.

„Dobre,“ povedala potichu.

„Vážne?“ nadšene zakričal James.

„Áno, ale nekrič,“ usmievala sa.

„Nebudem. Lily?“

„Áno?"

"Chcela by si sa ísť so mnou pred večerou prejsť?“ opýtal sa čo najpríjemnejšie.

„Rada,“ prikývla.

Všetci začali tlieskať. Ešte aj Sirius. Obaja sa zapýrili a James potlačil nutkanie pokloniť sa. Odišli spolu cez portrétovú dieru. Sirius šiel za Petrom a Remusom.

„Čo sa to tu prosím vás stalo?“ opýtal sa pobavene.

„Paroháč zase provokoval Lily a to ostatné si videl sám,“ povedal Remus.

„Aj tak stále nechápem, že povedal o sebe, že je idiot, pred celou fakultou,“ dodal Peter.

„Poďme von. Ešte kým je teplo. Môžeme si tam urobiť úlohy,“ navrhol Sirius.

Obaja na neho prekvapene zízali.

„James má pravdu. Fakt ťa očarovala.“ Remus zostal v nemom úžase. Sirius sa len zasmial, postavil sa medzi svojich kamarátov, chytil ich okolo pliec a všetci traja išli von.

Nagini sa prezliekala vo svojej izbe. Obliekla si čierne korzetové šaty s hlbokým výstrihom. Kývla rukou a šnurovačka na chrbte sa zatiahla a urobila mašličku. Upravila si vlasy. Trošku sa jej triasli ruky. "Skoncentruj sa Nagini. Už ho poznáš toľké roky." Ale za tie roky sa tak veľmi zmenil. Bol krásny, vedel byť aj nežný. Aj keď vždy bol krutý. Teraz to bolo všetko trošku iné. Chystali sa iné časy a ona bola ústredná postava. Vedela, že nesmie nič pokaziť. Nič.

Ešte si namaľovala pery, skontrolovala sa v zrkadle a premenila sa v hada. Preplazila sa tajnými chodbami až von z Rokfortu. Keď už bola v Rokville, odmiestnila sa.

Primiestnila sa pred starý dom Riddlovcov. Otvorila dvere a vstúpila dnu. Nikto tam nebol. Cez leto tam bývalo pomerne dosť ľudí. Ale teraz sa všetci porozchádzali medzi čarodejnícku verejnosť, rozširovať svoje rady. Nazvali sa smrťožrúti. Nagini sa tento názov nepáčil. Nepovažovala sa za jednu z nich.

Vyšla na prvé poschodie. Absolútne vypustila emócie. To bolo to najdôležitejšie. Zaklopala na dvere na konci chodby.

„Ďalej,“ ozval sa temný hlas.

Nagini ladne vstúpila.

„Už ťa túžobne očakávam Nagini. Veľmi si mi chýbala,“ hovoril mäkko a usmieval sa.

„Chýbala? Naozaj? A ktorá časť môjho tela?" začala si prechádzať prstami po ústach. Voldemort pochopil, že sa s ním ide hrať a sadol si do pohodlného kresla a pozoroval jej vlnivé pohyby.

„Chýbali ti moje ústa? Môj krk?" zarývala si nechty do kože. Voldemort zasskal. Namieril na ňu prútikom a neviditeľným lanom si ju pritiahol k sebe. Posadil si ju obkročmo na seba a rozviazal jej šnurovačku. Postavila sa a šaty jej naraz padli na zem.

„Chýbala si mi celá. Chýbali mi tvoje prsia, chýbalo mi tvoje brucho, tvoje nohy,“ všade jej prechádzal rukami. Ona mu položila ruky na jeho a viedla ho. Znova si na neho zasadla...

Nagini sa obliekla.

„Aké máš pre mňa správy, drahá Nagini?“ opýtal sa jej Voldemort.

„Všetko je tak ako má byť. Som v spojení s Luciusom aj so Severusom. Všetko vybavíme, keď bude výlet do Rokvillu,“ hlásila mu Nagini.

„Á, Rokville. Tam sme toho zažili,“ zaspomínal.

„Áno, tam si toho zažil,“ povedala vyčítavo.

„Ale Nagini, to už bolo dávno. A vieš, že ty si moja jediná,“ prešiel jej prstom cez vlasy.

„To hovoríš aj Bellatrix?“ opýtala sa ho pohŕdavo.

„Nagini dávaj si pozor! Vieš, že ma teší, keď ma chceš len pre seba, ale vieš ako dopadla naša posledná žiarlivostná scéna!“ oči už mal červené od hnevu a hovoril veľmi prísne.

Otočila sa na neho a pozrela mu priamo do nich. „Ále, to už bolo predsa dávno,“ zmenila svoj hlas na zaliečavý. „Vieš, že Cruciatus už na mňa neplatí. A som taká dokonalá, že by si to jednoducho neurobil,“ dala mu bozk na líce.

„Máš pravdu, ale upozorňujem ťa, že sú aj iné spôsoby ako ti ublížiť a ty to dobre vieš,“ povedal to úplne pokojne a pritiahol si ju zase k sebe.

„Som predsa len tvoja,“ zašepkala mu do ucha. Nie nežne, nie zvodne, proste to tak bolo.

„Keď prídeš z Rokvillu, najneskôr do dvoch dní potom prídeš,“ povedal rozkazovačne a pustil ju. „Dumbledore nič netuší?“ opýtal sa so záujmom.

„Dostala som dovolenie. Môžem mať doučovania,“ zákerne sa uškrnula.

„Výborne Nagini. Ty si to najnebezpečnejšie stvorenie aké poznám. Bez emócií. Už vieš prečo ťa nemusí zaujímať taká ako je Bella?“ bol absolútne spokojný.

„Ja som to vedela vždy. Ale bavila by som ťa, keby ťa už nepodpichujem?“ samoľúbo vytrčila bradu.

„Mrcha!“ povedal to ako najväčší kompliment.

Keď sa vrátila Nagini do hradu, niektorí študenti sa už zberali na večeru. Rýchlo sa odplazila do svojej spálne a osprchovala sa. Obliekla si habit a šla do Veľkej Siene. Za profesorským stolom, sedel len drobný profesor Flitwick, učiteľ čarovania. Usmiala sa na neho a prisadla si.

„Dobrý večer profesor! Ako sa máte?“ opýtala sa srdečne.

„Dobrý večer Nagini. Ďakujem, mám sa dobre. Dnes škriatkovia uvarili moje obľúbené jedlo, tak mám radosť,“ spokojne jej odpovedal.

„Hm, diviačie kotlety, stredne prepečené.“ V tom počula dievčenský krik. Pozrela odkiaľ prichádza. Bolo to pri chrabromilskom stole. Niekto ležal nehybne na zemi a okolo neho sa zbehli študenti. Dievčatá od ľaku vrieskali. Nagini sa tam rozbehla. To čo videla, jej vyrazilo dych. Sirius ležal na zemi umierajúc a nad ním stál chladne Lucius Malfoy s prútikom v ruke a nenávistne sa na neho pozeral.

V Nagini vzbĺkol neuveriteľný hnev. „Kúzlo Lucius!" prísne ho požiadala a rozťahovali sa jej nozdry. Lucius sa len na ňu díval.

„Aké kúzlo!“ spýtala sa medzi zuby znova.

Ľahostajne sa jej pozrel do očí. Medzitým sa snažili Siriusa všetci kriesiť. James chcel Malfoya zakliať, kričal na neho: „Ty si ho zabil, ty špina!!!“

Nagini ho šmahom ruky zrazila kúzlom na zem. „Hneď!“ pozrela sa tak prenikavo, že na Malfoyových očiach sa zjavil strach.

„Coagulo,“ povedal čo najtichšie.

Teraz sa zľakla Nagini, ale Lucius si to nevšimol. V sekunde sa nahla k Siriusovi. Namierila mu na srdce, zavrela oči a povedala: „EXPEDITO DEVENIR“ . Sirius okamžite otvoril oči a chytil sa za srdce. Zle sa mu dýchalo, ale žil. V tom pribehla profesorka McGonagallová a Dumbledore.

„Nagini, čo sa to tu stalo?“ opýtala sa profesorka.

„Chlapci sa pohádali a použili na seba kúzla. To je všetko,“ povedala naoko ľahostajne Nagini.

„Potter! Lupin! Odneste pána Blacka do nemocničného krídla,“ nariadila McGonagallová.

„Nie.“

„Nie?“ pohoršene sa opýtala profesorka.

„Nagini?“ opýtal sa jej Dumbledore a pozeral na ňu sústredene.

„Zaneste ho do mojej spálne. Za chvíľu tam prídem, pán Filch vám povie kam. Heslo je PÝCHA,“ kývla hlavou na Filcha.

„To je nehorázne Nagini, veď je to študent a vy...“ nestihla dokončiť lebo Dumbledore ju prerušil: „Dobre,“ povedal.

„Čo?“ udivene strnula profesorka. Nagini ani raz riaditeľovi neuhla pohľadom a on ju tiež stále sledoval.

„Ďakujem Albus,“ Nagini mu bola vďačná. Ak išlo o čiernu mágiu, nikto mu nemohol pomôcť viac ako ona.

Otočila sa k Petrovi. „Choďte prosím za profesorom Slughornom a povedzte mu, že potrebujem jeden špeciálny elixír. Povedzte mu len, že bol jeden žiak zasiahnutý Coagulom. On už bude vedieť. A hlavne rýchlo.“

Peter sa okamžite rozbehol do žalárov za profesorom elixírov.

„Pani profesorka prosím mohli by ste si zobrať na starosti pána Malfoya? Ja idem za pánom Blackom a profesor Slughorne, jeho vedúci fakulty, mi teraz musí pomôcť,“ požiadala ju úctivo Nagini, lebo vedela, že sa ešte na ňu hnevá.

„Bude mi potešením.“ Oči a pery sa jej pri pohľade na Luciusa zúžili na štrbiny. Odviedla ho za lakeť do svojej pracovne.

Dumbledore pohladil Nagini pri jej odchode po chrbte. „Jedla si?“ starostlivo sa jej opýtal.

„Nie, musím už ísť. Teraz mu môžem pomôcť len ja,“ zamyslene odpovedala.

„Škriatkovia vám donesú jedlo.“ Ale to už odchádzala.

Nagini nevedela čo má urobiť. Chcela Luciusa potrestať. Musela najprv nájsť spôsob, akým by nevyzradila Siriusovu a jej hru. Nechcela o ňu prísť ešte predtým než sa začala.

---------------------------------------------

Chcem sa veľmi pekne poďakovať všetkým tým, čo mi píšete, že sa vám Nagini páči a dúfam, že mi písať neprestanete ;-). Takže prosím, prosím hodnotenie a prosím prosím sovku alebo mi napíšte vo VS.

[ » na začiatok « ]