Kapitola:
Pridaná: 11.2.2013, 17:19:26
Čítaná: 1490×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Sania očami visela na perách sudcu a s napätím čakala na konečný verdikt. Cítila ako sa jej potia ruky, srdce jej prudko búchalo a najradšej by na neho zakričala, aby si pohol. Hlupák jeden starý senilný! Naťahuje to ako trenky po mladšom bratovi! Veď už sa vykokci! jedovala sa v duchu, ale navonok vyzerala byť úplne pokojná.

Vyzerá tak pokojne, kiež by som mal jej silu. pomyslel si nervózny Severus, keď hodil rýchly pohľad na Saniu. Sedela na lavici akoby o nič nešlo, kým on mal pocit, že jednou nohou je už v hrobe. V zlomku sekundy mu v hlave prebehlo všetko, čo s ňou zažil. A práve v tom momente sa rozhodol. Ak ma uznajú za vinného ujdem. Keď už pre nič iné tak pre ňu. Preto, lebo som jej sľúbil, že urobím čokoľvek, aby ma nezatvorili do väzenia. A pre Saniu sa rozhodne oplatí urobiť čokoľvek!

Vtedy sa na moment spomalený svet pohol vpred normálnou rýchlosťou a sudca dopovedal začatú vetu:

,,... nevinného!"

Severus cítil ako sa mu od úľavy podlamujú nohy, na ktorých stál pred sudcom a porotou. Nesmierne mu odľahlo, ešte nikdy nezažil taký obrovský pocit úľavy ako práve teraz. Navonok sa to na ňom však dalo rozoznať len veľmi obtiažne, iba prikývol hlavou na znak, že rozumel.

,,Súd sa skončil, môžete odísť."

Po tejto vete sa Severus zvrtol na päte a skôr ako ktokoľvek iný odišiel preč zo súdnej siene. Potreboval sa dostať von z tej miestnosti, potreboval sa upokojiť a všetko to rozdýchať a najmä potreboval ujsť pred tými všetkými pohľadmi, ktoré sa na neho upierali.

Sania spolu s ostatnými vyšla von zo súdnej siene a cítila sa ako opitá. Alebo lepšie povedané akoby si dala elixír šťastia. Vyšlo to! Nemôžem tomu uveriť, všetko to je za nami. Severus je nevinný a už od nich budeme mať nadobro pokoj. Ach, ešte existuje spravodlivosť na zemi!

Ani nevnímala čo sa jej ostatní pýtajú, len mechanicky odpovedala a predrala sa davom ľudí do akejsi bočnej chodbičky. Tá bola prázdna a tak sa s povzdychom oprela o stenu.

,,Toto nie je pre mňa," zahundrala si popod nos nespokojne mysliac na všetky tie stresy.

,,Tak v tom prípade sme už dvaja," odpovedal jej tichý hlas, ktorého sa však nesmierne zľakla až ju trhlo. Takmer od ľaku spadla na zem, ale pred pádom ju zachránila ruka, ktorá ju chytila za lakeť.

,,Musíš dávať viac pozor," napomenul ju Severus so šibalským leskom v čiernych očiach, ktorými na ňu pozeral. Všetok stres z neho už opadol a ostala len číra radosť nad rozsudkom.

,,Ach, toto mi nesmieš robiť!" pohrozila mu hrane, ale keďže sa pritom šťastne usmievala pohrozenie sa celkom minulo účinku.

Severus sa jej hlboko zadíval do očí, pretože sa nevedel vynadívať na radosť, ktorú v nich videl. Sania mu jeho pohľad opätovala vedela by takto stáť hádam aj celú večnosť.

,,Najradšej by som ťa teraz pobozkala," oznámila mu pošepky, načo spýtavo nadvihol obočie v nevyslovenej otázke, na ktorú vzápätí aj dostať odpoveď.

,,Tu sa to však nehodí, ešte nás niekto uvidí. I keď..."

Ani však nedopovedala, pretože Severus jej odpoveď prerušil bozkom. Sania mu slastne vzdychla do úst a tesnejšie sa k nemu privinula. Možnosť, že ich tu niekto náhodou objaví pre ňu predstavovala príjemné vzrušenie a adrenalín.

Nepochybne by to zaplnilo titulné stránky novín, ale to ju netrápilo. Teraz ju netrápilo vôbec nič, len to, aby tento bozk nikdy neskončil. To však nie je možné a po chvíli sa od seba mierne odtiahli.

,,Táto možnosť je lepšia, nie?" opýtal sa jej Severus a povedal jej to svojím hlbokým hlasom priamo do ucha. Veľmi dobre vedel, že tomuto tónu nevie odolať a práve to chcel teraz využiť. Cítila sa mu Sania zatriasla v náručí a pochopiteľne vedel, že to nie je od zimy.

,,Mali by sme ísť domov," navrhla, ako náhle k nemu zdvihla pohľad. Videl jej v očiach hravú túžbu, čomu rozhodne nemohol odolať. Bola trochu udýchaná a Severus si v myšlienkach už predstavil, že naozaj sú doma...

,,Samozrejme."

[ » na začiatok « ]