Poviedka:
Pridaná: 8.2.2013, 18:18:17
Čítaná: 1044×
Hodnotenie: (počet hlasov: 7)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

Čo sa na lúke skutočne stalo, alebo ako sa (skoro) všetci o dav pobili

Bolo asi osem hodín večer keď sa pán hradu vrátil. Pristál na okennej rímse najvyššej veže a porozhliadol sa po okolí. Bolo počuť len ticho, ktoré narúšal krik dedinčanov blížiacich sa k jeho hradu. Takže vlastne ticho nebolo, ale to je teraz nepodstatné.

„Ale no ták, už zase?“ spýtal sa otrávene Gróf Dracula s pohľadom upretým na žiaru, ktorá presvitala pomedzi stromy. Stále nechápal, prečo sa v roku 2005 stále tvária, akoby žili v stredoveku. I keď, bol to jeho rozhnevaný dav a každá správna príšera jeden taký potrebuje. Silno potiahol nosom a prevrátil oči.

„Cesnak, aké originálne...jeden by si myslel, že po toľkých rokoch prídu s niečím novým,“ zahundral a ďalej pozoroval blížiacu sa skupinu ľudí. Keď sa dostali pred bránu, vzdychol si a zmenil sa na netopiera.

Keď letel ponad bránu, všimol si, že ho prenasleduje ďalší netopier – samička. V duchu opäť prevrátil oči a zaletel k najbližšiemu stromu. Tam sa zavesil dolu hlavou na konár a škaredo sa na netopiericu pozrel. Čo bolo dosť komplikované, keďže netopiere sa dokážu pozerať len jedným spôsobom a to...no...proste ako netopiere. Čo tiež nie je bohvieaká výhra. Neznáma si jeho škaredý pohľad - nepohľad nevšímala a zavesila sa na konár hneď vedľa neho.

„Nemám záujem!“ povedal Dracula v netopierčine.

„Čo robí sám netopier uprostred takejto krásnej noci?“ spýtala sa ho miesto toho, aby odletela. Dracula vrhol zúfalý pohľad na bránu, cez ktorú sa dobýjali dedinčania. Prečo len musí byť taký atraktívny?

„Ja naozaj nemám záujem!“ zopakoval.

„Ale no tak, ja som sama, ty si sám...čo keby...? začala, ale Dracula ju prerušil.

„Dosť!“ vyhŕkol a zapol mód hypnóza. Uprene sa ňu pozrel a mysľou ju donútil, aby odletela. O chvíľu sa stratila na pozadí čiernej oblohy a on si konečne vydýchol. Musí sa dostať k bráne skôr, ako mu ju rozbijú.

Pristál asi meter za dedinčanmi a zmenil sa späť do ľudskej podoby.

„Pomôžem vám nejako?“ spýtal sa nevinne. Všetci v momente stíchli a pomaly sa otočili.

„Ehm,“ odkašlal si jeden z nich. „Nemali by ste stáť trocha ďalej?“ spýtal sa. „Viete, máme so sebou cesnak,“ povedal a na dôkaz zdvihol pred seba zväzok cesnaku. Dracula sa na cesnak chvíľu pozeral a potom si vzdychol.

„Veľmi ma to mrzí,“ povedal a ustúpil o pár krokov dozadu. „Stačí?“ spýtal sa trocha hlasnejšie, aby ho dedinčania počuli.

„No, ešte trocha ďalej. Ja vám poviem, kedy stačí,“ odpovedal chlapík. Dracula spravil zopár ďalších krokov vzad. „Dosť!“ vykríkol dedinčan a on sa zastavil.

„Takže,“ zakričal Dracula. „Čo zase chcete?“ spýtal sa.

„Ale...“ začal dedinčan.

„Dobre, dobre,“ prerušil ho Dracula, ktorého to už prestávalo baviť. Oboma rukami si chytil okraj plášťa, natiahol ruky dozadu a zdvihol ho kúsok nad kolená. Potom nahodil vážnu tvár a vyceril zuby. „Kto sa to opovažuje vstúpiť na môj pozemok?!“ zakričal hlbokým hlasom. „Čo odo mňa chcete? Prečo ste prišli? A varujem vás, nemárnite môj čas, lebo z vás vysajem krv rýchlejšie, než otvoríte ústa vo vašom nemom výkriku!“ pokračoval strašidelne.

„Mlč, ty odporné stvorenie temnoty!“ zakričala žena, ktorá zvierala niečo za chrbtom. „Teraz budeme hovoriť my! A neopovažuj sa nás prerušiť, lebo zacítiš muky, aké si ešte nezažil!“ povedala a na varovanie zdvihla nad hlavu strieborný kríž. Dracula zdvihol obočie.

„Teraz sa máte zvíjať od bolesti,“ upozornila ho žena s krížom.

„Znova sa ospravedlňujem,“ povedal a s hlasným výkrikom sa hodil na zem, kde sebou chvíľu hádzal ako ryba na suchu. Žena s uspokojením opäť vrátila kríž za chrbát.

„Tak čo teda odo mňa chcete?“ spýtal sa znovu Dracula, keď sa postavil.

„Ticho! Prišli sme vám oznámiť, že toto je posledný krát, čo nás vidíte! Už nie ste najslávnejší upír. Stal sa ním Edward Cullen! Je pod našu úroveň zahadzovať sa s vami. A navyše, Edward je oveľa štýlovejší ako vy a nemá potrebu terorizovať nevinných a bezbranných dedinčanov, ako sme my! Je koniec!“ zakončila teatrálne a čakala na reakciu. Dracula tam len stál ako obarený.

„Vy sa so mnou...chcete zmieriť? Po všetkom, čo sme spolu zažili? Sľúbili sme, že sa budeme terorizovať v dobrom i v zlom! A vy to teraz chcete všetko hodiť len tak za chrbát a tváriť sa, že nikdy nič nebolo!?“ Ako môže byť postrachom, keď nemá dedinčanov, ktorí by ho prenasledovali? Keď nemá svoj vlastný rozhnevaný dav? Za to môže ten Edward Cullen! Jeho prekvapenie sa zmenilo na zlosť. „Ja si ho nájdem! A potom budete tieto slová ľutovať!“ vykríkol, zmenil sa na netopiera a odletel do noci.

„No, to šlo ľahko,“ poznamenal jeden z dedinčanov. „Čo budeme teraz robiť?“

„Poďme si znova pozrieť film,“ navrhla žena s krížom. Skupinou to zašumelo súhlasom a všetci sa pobrali domov.

Gróf vystúpil z lietadla a po kontrole osobnosti sprevádzanej menšou dávkou hypnózy sa vybral nájsť východ. Našťastie, letisko v Seattli nebolo veľmi veľké. Vyšiel von a nadýchol sa čerstvého vzduchu. Teraz už len potreboval nájsť ten správny smer do Forksu.

„Hej, ty!“ zakričal na chlapíka v červenej šiltovke, ktorý sa opieral o stĺp.

„Ja?“ spýtal sa hlúpo.

„No nie, ten stĺp za tebou. Áno ty, počúvaj. Ktorým smerom je Forks?“

Chlapík na neho chvíľu civel a potom ukázal za seba. Dracula sa mu poďakoval kývnutím hlavy a za najbližším rohom sa zmenil na netopiera a odletel smerom, ktorý mu chlapík ukázal.

Akurát začínalo svitať, keď uvidel prvé domy. Rozhodol sa, že cez deň sa bude zdržiavať v lese, pretože hlásili jasno a slnečno. Akurát sa mu začínalo dymiť z krídel, keď pristál na oválnej čistinke v lese a rýchlo sa skryl do tieňov stromov, kde sa zmenil na človeka. Z okrajov plášťa sa mu stále dymilo.

„Tak to bolo tesné,“ zamrmlal si sám pre seba. Potom však po svojej ľavej strane zachytil dievčenský hlas. Opäť sa zmenil na netopiera, vyletel na strom a sadol si na konár, znova vo svojej ľudskej podobe.

„Edward, už sme blízko? Nevládzem!“ kričalo dievča.

„Ale Bella, veď sme skoro nič neprešli,“ odpovedal jej chlapčenský hlas.

„Prepáč, ja nemám tvoju upíriu výdrž,“ povedala nahnevane.

Dracula si uvedomil, že očividne náhodou narazil na toho, ktorý to spôsobil. Nenávistne ho pozoroval pomedzi konáre a rozhodoval sa, ako ho zabije. Bude musieť zabiť aj to dievča, ale to nevadí. Nie je bohvieaká kráska a, preboha živého, veď je bledšia ako hocaký upír, akého kedy videl, pravdepodobne chudokrvnosť.

Dievča vyšlo na lúku zaliatu svetlom, ale Edward ostal stáť v tieni. Teraz má šancu, pomyslel si Dracula a chystal sa na neho vrhnúť, keď sa však zrazu pohol a vstúpil do svetla. Dracula čakal, že sa z neho vyvalí kúdol dymu, ale miesto toho sa jeho pokožka začala trblietať. Nevydržal to a vybuchol do smiechu. Smial sa, keď sa dievča vystrašene otočilo. Smial sa, keď padal zo stromu a smial sa aj keď dopadol.

Edward tam len stál, držal dievča, Bellu, v náručí a nechápavo sa pozeral na smejúceho sa Draculu.

„Edward, čo je zač?“ spýtala sa Bella opatrne.

„Neviem,“ odpovedal jej. „Nevonia ako človek, ani ako upír a ani ako vlkolak.“

„V tom plášti vyzerá, ako by sa hral na Draculu,“ poznamenala Bella pobavene. Gróf, ktorý nie len že ako Dracula vyzeral, ale ním skutočne bol, sa stále smejúc dotackal k dvojici a ukázal na Edwarda roztrasený prst.

„Ty...sa...ty sa...trblietaš,“ dostal zo seba cez záchvat smiechu. „A ty....máš byť...byť upír, hej?“ pokračoval so smiechom.

„No dovoľ,“ ohradil sa Edward. „Ja som upír.“ Nasledoval ďalší výbuch smiechu.

„Ale no tak, to by stačilo,“ povedal Dracula, keď sa konečne ovládol, ale stále mu mykalo kútikmi úst. „Veď nemáš ani zuby,“ podotkol.

„A čo si vlastne zač, že ma súdiš?“ spýtal sa.

„Gróf Dracula,“ predniesol hrdo. Edward prižmúril oči.

„Keby si bol Dracula, bol by si upír. Ale ty ním nie si, to by som cítil,“ povedal.

„Isteže nesmrdím ako ty. Ja som totiž skutočný upír,“ odvrkol a na dôkaz vyceril tesáky.

Edward sa chystal povedať niečo štipľavé, ale Bella sa pohla zo svojho miesta po jeho boku a postavila sa medzi nich.

„Pokoj, chlapci, celé to môžeme vyriešiť celkom jednoducho,“ poznamenala. Edward s Draculom ustúpili o pár krokov vzad a prekvapene sa na Bellu pozreli. Tá sa len usmiala a nadšene pokračovala. „Usporiadame súboj v upírskosti. Spravíme to vo veľkom! Zavoláme rozhnevaný dav, tvoju rodinu a všetkých vlkolakov! Pošleme im pozvánky napísané červeným atramentom, akože krv, chápeš. Všade budú červené a biele svetlá, budú sa podávať obložené chlebíčky a...a kovové klietky, v ktorých budú tancovať dievčatá s netopierími krídlami!“ dokončila a oči jej nadšene žiarili. „Ou, a ešte ananás! Mám rada ananás,“ dodala na koniec a zasmiala sa. Edward a Dracula tam len stáli s otvorenými ústami. To budú tie hormóny, pomysleli si obaja.

„Platí!“ ozval sa zrazu Dracula a odhodlane sa na dvojicu pozrel. Edward len pokrčil plecami a prikývol. Bella nadšene zatlieskala a oboch objala.

„Moment, páni,“ ozval sa ženský hlas spomedzi stromov. Všetci stuhli a prekvapene pozreli na ženu, ktorá sa k nim blížila. Mala bledú pokožku, staro a draho vyzerajúce šaty, čierne zvlnené vlasy až po pás a v ruke držala žltý slnečník. Na narúžovaných perách jej pohrával mierny úsmev.

„Nie...to nemôže byť...“ mrmlal si sám pre seba Dracula.

„Zvesti o tebe sa doniesli až ku mne, milý Edward,“ prehovorila jemným hlasom.

„A vy ste?“ spýtala sa Bella.

„Grófka Erzsébet Bátory,“ predstavila sa. „Ale volaj ma Bátorička.“

Dracula vydal zvuk, ktorý pokojne mohol byť zafňukaním a vtiahol hlavu medzi plecia.

„Tak o tom vážne pochybujem,“ oponovala jej Bella. „Vy ste žili pred niekoľkými storočiami, nie je možné, aby ste bola ešte na žive. Nie ste predsa upír.“

„Povedal kto?“ spýtala sa Bátorička nevinne a pery sa jej roztiahli do úsmevu. „Môj rozhnevaný dav ma nechal na pokoji. A je to tvoja vina,“ povedala a uprela pohľad na Edwarda. „Takže, ak sa neurazíte, pridám sa do vášho malého súboja, platí?“

Dracula opäť vydal ten čudný zvuk. Grófka sa neho pozrela a zamračila sa. „Máš s tým nejaký problém?“ spýtala sa a o krok sa k Draculovi posunula.

„ No...viete...ja...ach, to je už hodín!“ vyjachtal Dracula. „Ja už teda pôjdem, pokojne si ten dav nechaj,“ povedal a priateľsky udrel Edwarda do chrbtu. „Tešilo ma, Edward, Bella, Vaša Upírskosť,“ predniesol a nervózne sa Bátoričke uklonil. Potom sa zmenil na netopiera a odletel medzi stromy.

Grófka sa pozrela na Edwarda a usmiala sa širšie, ako predtým.

„Takže to budeme len my dvaja, čo ty na to?“

„Ehm, vyzerá to tak,“ vyjachtal zo seba Edward, ktorý z toho celého prestával mať dobrý pocit. Dokonca sa mu zdalo, že v diaľke počuje Draculov smiech.

„Takže jeho dav nepríde?“ spýtala sa Bella smutne a Edward prevrátil oči.

[ » na začiatok « ]