Poviedka:
Pridaná: 8.2.2013, 18:16:24
Čítaná: 886×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

„Bol by som rád, keby si ty bol tým chlapom, Tichošľap...“ ozval sa James od zrkadla a márne sa pokúšal vyrovnať si strapaté vlasy.

„Brzdi človeče, Lily si predsa berieš ty,“ uškrnul sa Sirius rozvalený na posteli.

„Nie tým, ty blbec. Keby si mi počas obradu podal prstienky,“ pretočil očami James.

„Ak len toľko stačí k potešeniu tvojho zamilovaného srdiečka,“ uškrnul sa naňho Sirius a pokrčil plecami. James medzitým vzdal boj s hrebeňom a podal mu malú drevenú krabičku. Tmavé drevo malo po bokoch vyrezané zložité runy.

„Ak to stratíš, Tichošľap,“ pohrozil mu zdvihnutým prstom, „tvoj pohreb príde skôr než by si čakal.“

„Jasné jasné,“ povedal Sirius nezaujato a kývol rukou. Pomaly otvoril viečko a prezrel si prstene.

„Paroháč? V zlatníctve ťa museli ošmeknúť...“

„O čom to hovoríš?“ skočil mu do reči vystrašený James a vytrhol mu krabičku z rúk. Zblízka si prezrel prstene a s úľavou vydýchol.

„Sú tam vyryté nejaké zvláštne slová. Neviem to ani len prečítať.“

„To je parselsky, ty somár. Znamená to „Milujem ťa.“,“ usmial sa na Siriusa. Ten naňho neveriaco hľadel, no po chvíli vybuchol smiechom.

„Ja som somár, hej? A z akého dôvodu si to dal vyryť v parselčine, ty vôl?“ opýtal sa pomedzi smiech, načo ho James udrel pod rebrá.

„Nečakám, že to pochopíš,“ pokrútil James hlavou, „len ich, premerlina, nestrať,“ dodal netrpezlivo a podal mu späť už zatvorenú krabičku. Sirius si ju vložil do vrecka slávnostného habitu a premeral si Jamesa pohľadom.

„Až na ten účes celkom ujdeš,“ uškrnul sa. „Choď už na miesto, ja skočím po Lily,“ súril ho, keď skontroloval hodinky. Spolu vyšli z izby, no James odbočil do sály a on prešiel k dverám na druhej strane chodby.

„Lilly, už si?“ zaklopal a opäť skontroloval hodinky. Dvere sa pomaly otvorili a on ostal stáť v nemom úžase. Červené vlasy mala vypnuté do zložitého účesu na temene hlavy, prichytené zelenými sponami. Dlhé biele šaty jej siahali až po zem a cez pás mala uviazanú svetlozelenú mašľu.

„Sirius ja mám oči o niečo vyššie,“ povedala podráždene, keď si všimla kam hľadí.

„Jasné, sorry,“ uškrnul sa tým jeho typickým spôsobom a ponúkol jej rameno. „Vieš, Evansová, ja som ešte stále voľný, ak by si si to chcela rozmyslieť,“ žmurkol na ňu.

„Jamesovi trvalo šesť rokov, kým som s ním šla na rande. Myslíš, že tebe sa to podarí po prvýkrát?“

„Štvrtýkrát,“ opravil ju, keď sa blížili k sále. „V škole som ťa trikrát pozval na rande no odmietla si to. A okrem toho, James nemá ten sexi šarm, ktorý je mojou súčasťou až do špiku kostí,“ žmurkol na ňu, načo reagovala prevrátením očí. Keď vstúpili do vyzdobenej sály, miestnosťou sa ozvala vlna povzdychov. Do rytmu pomalej hudbu vykročili uličkou.

„Jeden prsteň vládne všetkým, jeden všetkým káže, jeden všetkých privedie, do temnoty zviaže,“ zašepkal Sirius a voľnú ruku pritlačil na krabičku s prsteňmi.

„Čo si to zase hundreš?“ opýtala sa ho Lily šeptom, keď ju viedol radom uličiek, no on len slabo pokrútil hlavou.

„Ale nič, len tak potichu premýšľam,“ uškrnul sa tesne pred Jamesom a podal mu Lilinu ruku.

* * *

„Myslíš, že je to dobrý nápad, Tichošľap?“ opýtal sa ho James nedôverčivo. „Peter?“ Opakoval to meno už nejakú dobu, no stále si ním nebol istý.

„Prečo nie?“ pokrčil plecami. „Rozumu síce nemá na rozdávanie, no tak ľahko ho nenájdu. Je ukrytý v horách,“ odvetil Sirius a vyložil si nohy na stôl.

„Ja viem, ale...“ James si nervózne prehrabol vlasy. „Bol by som oveľa radšej, keby si to bol ty,“ dodal tichšie.

„Aj ja, Paroháč, ale ak mi Dumbledore neverí,“ zavrčal Sirius náhle a v očiach sa mu zablyslo.

„JA ti verím!“ zvolal James a nahnevane rozhodil rukami.

„Vyber si Petra, prosím.“

Jamesa tá prosba prekvapila. Dnes za ním neprišiel preto, aby sa dal presvedčiť, no na prosiaceho Siriusa nebol zvyknutý.

„Si si istý?“ Pozorne si ho premeral.

„Dozriem naňho, to ti sľubujem,“ odpovedal rozhodne a James po chvíli premýšľania prikývol.

„Lily sa to nebude páčiť,“ zamyslel sa úškrnom. „Už teraz počujem, ako mi nadáva do hlúpeho trola.“

Sirius sa pri tej predstave uchechtol a náhle vyskočil z kresla. „Mali by sme to osláviť. Pivo?“ pozrel na Jamesa s nadvihnutým pohľadom a vykročil do kuchyne.

„Jedno mi hádam neublíži,“ zakričal za ním a pohodlne sa oprel vo vysokom čalúnenom kresle.

„Smola,“ ozvalo sa z kuchyne, „mám tu len...“ No čo mal, to sa už nedozvedel, lebo jeho hlas prehlušil bezpečnostný alarm. James vyskočil z kresla a v tej istej chvíli sa pri ňom objavil Sirius s prútikom v ruke. Obaja upierali pohľad na vchodové dvere.

„Čakáš návštevu?“ opýtal sa James potichu, no Sirius len pokrútil hlavou. Napäté ticho preťalo slabé zaklopanie. Opatrne našľapujúc vykročili k dverám.

„Sirius, otvor,“ ozval sa ženský hlas a James naňho pozrel so zdvihnutým obočím.

„To je Dorcas,“ zahundral Sirius prekvapene.

„Hm?“ odpovedal mu inteligentne.

„Môj nový objav. Karamelové oči, tmavé vlasy, sexi postava,“ vymenovával Sirius. „Bola na vašej svadbe,“ dodal, keď videl, že James stále netuší o kom hovorí.

„Jasné, už viem. Nie je náhodou vo Fénixovom ráde?“

„Pridala sa asi mesiac po nás,“ prikývol.

„Sirius,“ ozvalo sa netrpezlivo spoza dverí.

„Kam som ťa vzal na rande týždeň po Paroháčovej svadbe?“ opýtal sa Sirius smerom k dverám.

„Strávili sme týždeň v maličkej chate v Kambrických horách,“ ozvala sa tlmená odpoveď. „Čo som ti povedala, keď si ma prvýkrát pozval von?“

„Daj si pohov, macho. Ja ti na to neskočím,“ uškrnul sa Sirius a odomkol dvere. Dovnútra vkĺzla postava v plášti, no keď si ho zložila, Siriusov popis bol viac ako presný.

„Počkať, čo sú toto za bezpečnostné otázky?“ rozhodil James rukami a neveriaco pozeral na Dorcas. „Aj najtupší smrťožrút na svete by nemal problém odhaliť ich. Opýtaj sa ho niečo súkromné. Akej farby sú jeho najobľúbenejšie boxerky,“ uškrnul sa, začo si vyslúžil štuchanec pod rebrá.

„Potrebujem sa s tebou porozprávať,“ povedala Siriusovi a zahľadela sa mu do očí.

„V poriadku,“ rozhodil James rukami, „Viem vycítiť, keď som niekde druhou rúčkou metly.“ Zmizol za dverami a rýchlo sa odmiestnil. Dorcas prešla popri Siriusovi do obývačky a oprela sa o kreslo.

„Viem, čo si zač,“ zašepkala s pohľadom upretým do zeme. Siriusa to na chvíľu vyľakalo, no potom prikývol.

„Povedz to! Povedz to nahlas,“ vyzval ju a ostal stáť za ňou.

„Animágus.“

„Odkiaľ to vieš?“ opýtal sa tichým hlasom.

„Videla som ako sa premieňaš.“

„Bojíš sa ma?“

„Čože?“ Tá otázka ju prekvapila. „Nemám na to dôvod, Sirius,“ povedala a zodvihla hlavu aby mu pozrela do očí.

„Môžem byť nebezpečný,“ odvetil po chvíľke ticha. „Možno som smrťožrút!“ zvolal pri spomienke na Dumbledorove obvinenia.

„Na tom mi nezáleží.“

V očiach sa mu zračilo prekvapenie, no rýchlo ho zakryl tvrdým pohľadom. „Stále si sa ma neopýtala na to najdôležitejšie. Prečo nie som registrovaný na ministerstve?“

„Na tom nezáleží,“ zopakovala.

„Čo nerozumieš?“ Chytil ju za ramená a zatriasol ňou. „To môže znamenať, že som smrťožrút a animágusom som sa stal len a len preto,“ povedal zúfalo.

„Mne na tom NE-ZÁ-LE-ŽÍ, Sirius,“ povedala zdôrazňujúc každú jednu slabiku. „Prečo sa ma od seba snažíš odohnať?“

„Pretože so mnou sa budeš len trápiť,“ zašepkal a zahľadel sa do rohu miestnosti.

„Povedz mi kam si chodil ako pes, keď sme boli v Kambrických horách a ja odídem,“ vyzvala ho a posunula sa aby jej opäť hľadel do očí.

„Nemôžem. Ja...“ Opäť uhol pohľadom.

„Máš tam milenku?“ opýtala sa predstierajúc veselosť.

Trpko sa usmial. „Neboj sa, nechodil som za inou ženou.“

„Takže za mužom?“ pozrela naňho so zodvihnutým obočím, načo sa rozosmial štekavým smiechom. Pravdivosť tej vety mu však rozožierala vnútro ako šťava z buberózy.

Keby si len tušila, akú máš pravdu, pomyslel si smutne. Keby si vedela, že som v prvom rade pomáhal Petrovi s hľadaním úkrytu aby sa práve on mohol stať strážcom tajomstva

„Vieš čo?“ ozvala sa po chvíli ticha. „Nechcem to vedieť. Ak by to bolo dôležité, povedal by si to v ráde už dávno. Ja ti verím.“ Porazenecky na ňu pozrel a obával sa toho, čo chcel povedať.

„Milujem ťa,“ predbehla ho.

„Aj ja teba,“ zašepkal a oprel si hlavu o jej čelo. „A tak sa gazela zaľúbila do besa. A ja stále nerozumiem, ako sa jej to podarilo.“

„Hlúpa gazela,“ zašepkala s úsmevom.

„Strašný masochistický bes,“ uškrnul sa aj on a pobozkal ju.

* * *

„Never mi,“ zašepkal, keď spolu ležali v posteli a on zamyslene hľadel na strop.

„Prosím?“ oprela sa o lakeť a nechápavo naňho pozrela.

„Never mi, vieš aký som. Vieš predsa, že mám povesť donchuana.“

„Opäť s tým začínaš?“ Zasmiala sa. „Nemáš tú povesť. Už vyše roka nie,“ povedala veselo a pobozkala ho na líce.

„Dor, buď chvíľu vážna, prosím,“ povedal zničene a pozrel na ňu smutnými očami. Zvážnela.

„Čo by si spravila, keby som odišiel?“

„Myslíš kvôli rádu?“

„Nie, nie kvôli rádu. Keby som ti zmizol ako nejaký upír v tme?“ pozrel na ňu tmavými očami.

„Ja... ja neviem, Sirius.“

„Musíš byť silná,“ dodal rýchlo. „Smrťožrúti sú poslednú dobu aktívnejší než kedykoľvek predtým.“ Prikývla.

„Netvrdím teraz, že hneď ráno zmiznem, ale sľúb mi, že budeš silná,“ prosebne sa na ňu zahľadel.

„Budem,“ sľúbila s úsmevom. „Ak odídeš, ľahnem si na zem a počkám, kým ma zachrániš.“

Pretočil očami. „Ty stále vymyslíš nejakú hlúposť, gazela,“ oslovil ju prezývkou, ktorú jej vymyslel už dávno a pritiahol ju k sebe bližšie aby ju mohol pobozkať.

„Ty zajtra nikam neodídeš a ja ti môžem sľúbiť, že sa mi nič nestane,“ vyhlásila rozhodne a oprela sa mu o rameno.

To však netušila, že ďalšie ráno ju Fénixov rád vyšle na jej poslednú akciu, Peter opustí svoju skrýšu a v opačnej časti Anglicka ostane malá sirota plakať pod ruinami domu.

[ » na začiatok « ]