Poviedka:
Pridaná: 8.2.2013, 18:14:08
Čítaná: 886×
Hodnotenie: (počet hlasov: 6)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

Sirius Black si rukou nervózne prehrabol vlasy a zvalil sa do koženého kresla. Sedel uprostred tmavej, biedne zariadenej izby, do ktorej len ťažko prenikalo svetlo z ulice, pretože rolety boli úplne zatiahnuté. Byt, v ktorom sa práve nachádzal, kúpil Sirius za peniaze, ktoré mu daroval jeho strýko hrdý na svojho synovca kvôli vzopreniu sa názorom vlastných rodičov.

Práve jeden z jeho rodičov bol dôvodom, prečo posledné dni nedokázal zaspať a prečo ho už niekoľko krát v krátkom časovom úseku navštívila muklovská polícia z dôvodu neutíchajúcich zvukov pripomínajúcich skučanie psa topiaceho sa v záchode, ktoré vychádzali z jeho bytu a rušili nočný pokoj. Dôvodom jeho problémov bola otcova smrť. Netrápil sa ani tak preto, že sa už v živote nestretne s človekom, ktorý sa ho pri ich poslednom nie príliš priateľskom rozhovore pokúsil premeniť na hlávkovú kapustu, ale skôr kvôli dedičstvu, ktoré mu jeho nebohý otec zanechal. Tým dedičstvom bola totiž kedysi slávna reštaurácia v centre Paríža, ktorá však kvôli hygienickým problémom prišla o svoje renomé v podobe straty dvoch z celkových piatich zlatých bludišťákov.

„Ach, kde ten hlupák trčí,“ zamrmlal si Sirius netrpezlivo popod nos a pohľadom strelil po jedinom pootvorenom okne jeho prízemného bytu.

Za iných okolností by Sirius takmer skrachovaný podnik bez premýšľania nechal napospas parížskemu vandalizmu, no napätý vzťah s matkou, ktorá nikdy nemala pochopenie pre kšefty svojho manžela, a hrdosť ho pritlačili k ťažkému rozhodnutiu. Aj napriek svojim chabým kuchárskym schopnostiam, vďaka ktorým si sám dokázal pripraviť maximálne drvené skaly na lopúchu, sa rozhodol, že kedysi vychýrený podnik zachráni. Na to však potreboval niekoho, kto by svojím kulinárskym umením dokázal získať dvoch stratených bludišťákov a kto by zároveň neprotestoval, ak by všetko slávu získal Sirius. A čírou náhodou mladý Black takéhoto človeka poznal. Poznal ho už roky, v škole totiž tvorili spolu s ním, Remusom Lupinom a Jamesom Potterom nerozlučnú štvoricu.

Siriusove myšlienkové pochody odrazu preťalo prenikavé zapišťanie a prudký náraz niečoho chlpatého do jeho hlavy. Pred očami sa mu zjavili hviezdičky, od bolesti zaskučal ako pes a vyskočil z kresla snažiac sa strhnúť zo svojej hlavy tučného potkana, ktorý sa mu medzitým stihol zamotať do vlasov.

Po chvíli sa mu podarilo oblapiť dlaňou chlpaté telíčko, no nič ďalšie už nestihol, pretože potkan mu v tom momente pevne zovrel prameň vlasov a necitlivo potiahol. Siriusova ruka ho v momente pustila a ako bumerang preletela okolo vlastnej osi, pričom sa jej podarilo dosť bolestivo zasiahnuť starodávnu lampu na stole. Sirius zreval od bolesti vo chvíli, kedy ho potkan potiahol za ďalší prúd vlasov, čo zapríčinilo, že druhá ruka dala svojmu pánovi nešetrnú facku.

Viac škody už hlodavec napáchať nestihol, pretože Sirius ho spoločne s poriadnou dávkou vlastných vlasov strhol z hlavy a hodil do protiľahlej steny.

„Zbláznil si sa?“ zavrčal Sirius a rukou si nemotorne šúchal hlavu. Pred ním na mieste, kde skončil potkan, teraz stál útly mladík s bledou tvárou a výraznými prednými zubami, ktorý si práve z rukávov ošúchaného habitu oprašoval vlasy.

„Prepáč,“ ospravedlnil sa Peter Pettigrew, medzi priateľmi prezývaný Červochvost. „Nedávno sa mi podarilo zistiť, že pokiaľ ľudí ťaháš za správne pramene vlasov, dokážeš ovládať ich motorické funkcie.

„Čo je na tom také úžasné!?“ spýtal sa Sirius ešte stále rozhnevaný kamarátovým správaním.

„Dá sa s tým zažiť kopec srandy,“ uškrnul sa Červochvost. „Minule som skočil na hlavu muklovi, ktorý práve hnojil svoj trávnik a mal si vidieť, ako vyzeral, keď...“

No Sirius zvyšok príbehu prepočul. Hnev sa mu postupne vytrácal z mysle a v nej sa zároveň ako skladačka z kociek, ako rožok zo strúhanky, postupne vytváral brilantný nápad. On, príťažlivý a sebavedomý Sirius Black, má s výnimkou jediného všetky predpoklady na to, aby sa stal obľúbeným šéfkuchárom. A Červochvost, hrbiaci sa pred ním, mal vďaka školským výstrelkom, pri ktorých ho neraz aj s Jamesom zavreli do kuchyne medzi škriatkov, práve tú jedinú, najdôležitejšiu schopnosť, ktorá jemu chýbala.

„Červochvost...“ začal Sirius premáhajúc radosť, ktorá sa v ňom začala rozpínať. „Práve som dostal geniálny nápad, ktorým využijeme tvoju novinku a zároveň vyriešime problém, s ktorým sa posledné dni zaoberáme.“

Následne v stručnosti vysvetlil celý plán svojmu kamarátovi, ktorý pod podmienkou, že Sirius bude počas jeho realizácie aj naďalej používať ten vynikajúci mentolový šampón, súhlasil.

„No a teraz ma skús potiahnuť,“ prikázal rozhodne tučnému potkanovi, keď sa ten usalašil na jeho dlhých, hustých vlasoch. Červochvost poslúchol, schytil prameň vlasov a potiahol. Siriusova ruka okamžite vystrelila do vzduchu, na chvíľu zostala v jednej polohe a potom sa bezvládne zviezla späť k telu.

„Geniálne, skús to ešte raz, ale s iným prameňom,“ nadšene skríkol Sirius a potkan ho znovu potiahol za vlasy. Ľavá ruka napodobnila úkon pravej spred pár sekúnd a potom sa vrátila na pôvodné miesto.

„To je neskutočné, znovu!“ jasal Sirius a potkan ho poslúchol, práva ruka sa tentoraz mimovoľne prehla v lakti a nešetrne zasiahla svojho majiteľa do hrudníka.

„Super! Ešte!“

Ľavá ruka zovretá v päsť vystrelila ako šíp do vzduchu.

„EŠTE!“ vyšiel zo Siriusovho hrdla chrapľavý rev. Potkan z celej sily potiahol za ďalší prameň vlasov a – zdanlivo nič sa nestalo.

„Ehm...“ rozpačito zahmkal Sirius a rukou sa nešikovne poškrabal v rozkroku. „Tak tento prameň radšej využívať nebudeme.“

Plán vychádzal vynikajúco. Až na premnožené parazity v Siriusovej bujnej hrive spolupráca dvoch kamarátov prinášala ovocie. Do reštaurácie začali opäť chodiť hladní zákazníci a to nielen zo sveta muklov, ale vďaka Siriusovým známostiam aj čarodejníci, ktorí sa jej v minulosti vyhýbali z dôvodu klebiet, že starý Orion Black využíva kravské exkrementy pri príprave jeho preslávenej hubovej omáčke Fongus Le Merde.

Úspechy reštaurácie povýšili Siriusove sny o návrate k plnému počtu piatich bludišťákov v hodnotení jej kvality na reálnu víziu blízkej budúcnosti, ktorá sa potvrdila, keď sa z novín dozvedeli, že ich čoskoro navštívi obávaný muklovský kritik Anton Rytmo, ktorý bol v minulosti jedným z hlavných katov úspechu podniku.

„Červochvost, musíme vymyslieť, čo pripravíme Rytmovi, keď príde do reštaurácie,“ prihovoril sa ešte v ten večer Sirius kamarátovi v potkanej podobe, z ktorej sa do ľudskej v posledných týždňoch už ani nemenil.

„Mohli by sme skúsiť isté zeleninové jedlo zvané ratatouille,“ pokračoval Sirius a položil pred potkana kuchársku knihu otvorenú na strane so spomínaným receptom. „Videl som to totiž v jednom dobrom filme, ktorý sa príbehom dosť podobal na to, čo práve zažívame my.“

Potkan sa na chvíľu zahľadel do knihy, potom pokrútil svojou neforemnou hlavou a pomocou dlhých predných zubov prehodil v knihe pár strán.

„Potkaní guľáš?“ prekvapene prečítal názov receptu Sirius. „Ten recept je veľmi starý a navyše som o ňom počul dosť negatívne veci. Si si tým skutočne istý, malý šéf?,“ neisto sa opýtal potkana. Ten pri pokuse prikývnuť tvrdo narazil hlavou do dreveného stola, čo sa nezaobišlo bez hlasného buchnutia.

Kritik Rytmo sa v reštaurácií objavil o necelé dva týždne. Ani sa neunúval prísť v prestrojení, namiesto toho sebavedome vkročil do reštaurácie, vybral si stôl pre jedného a čašníkovi povedal, aby mu priniesli akékoľvek jedlo.

Nastal moment pravdy. Na povrchu horúceho potkanieho guľášu sa ešte objavovali bublinky, keď ho sám Sirius opatrne položil pred kritika a s obavami pozrel na jeho tvár očakávajúc reakciu z prvého sústa. Rytmo si pomaly vložil prvú lyžicu do úst a prehltol. V očiach sa mu zalesklo. Dlhú chvíľu sa ani nepohol, s ním zmeravel aj Sirius, no potom opäť načrel lyžicou do hustého guľášu a pokračoval v jedení.

O pár minút sa na znamenie čašníka Sirius vrátil z kuchyne späť ku kritikovmu stolu, ktorý chcel vidieť skutočného tvorcu guľáša. Sirius nechápal, ako mohol kritik, nech už akokoľvek dobrý, zistiť, že pred ním nestojí skutočný autor tohto diela a uvedomujúc si isté riziko, rozhodol sa vyjsť s pravdou von.

„Pokiaľ ho chcete skutočne vidieť, počkajte do záverečnej... kým sa to tu vyprázdni,“ navrhol kritikovi, ktorý však túto možnosť rázne odmietol a požiadal, aby nemrhali jeho drahocenným časom a kuchára okamžite priviedli.

Keď Sirius o pár sekúnd prišiel a opatrne roztvoril pred očami Augusta Rytma dlane, v ktorých si hovel tučný potkan, nastalo dlhé ticho. Potom sa kritik zodvihol, poďakoval za večeru a odišiel.

Na druhý deň sa v istom francúzskom denníku objavila Rytmova recenzia. V nej kriticky a pomocou mnohých vulgarizmov zhodnotil katastrofálny výber jedla, ktoré nielenže musel vyvrátiť v najbližšej tmavej uličke po odchode z reštaurácie, no hneď po dopísaní kritiky musel byť rýchlou zdravotnou službou odvezený do najbližšej nemocnice, kde sa len potvrdilo podozrenie na otravu jedlom.

Recenziu si však už Tichošľap s Červochvostom prečítať nestihli. Ešte v noci museli utiecť nielen z podniku, ale dokonca z Paríža rovno späť do Anglicka kvôli anonymnému tipu, ktorý kompetentné orgány veľmi presvedčivo informoval o premnožených hlodavcoch v miestnej reštaurácií.

Ambiciózny sen sebavedomého mladíka a jeho potkanieho kamaráta o zisku zvyšných dvoch zlatých bludišťákov sa tak rozplynul ako para nad hrncom potkanieho guľášu.

[ » na začiatok « ]