Poviedka:
Pridaná: 8.2.2013, 18:10:49
Čítaná: 798×
Hodnotenie: (počet hlasov: 5)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

Trest

Sirius ako prvorodený syn starobylého a urodzeného rodu Blackovcov – s rodokmeňom siahajúcim od súčasnosti až po bájneho Matuzaléma1 a v poradí druhých čakateľov na kráľovskú korunu anglicka – sa vždy správal uvážene a nanajvýš rozumne. Jeho rodičia mohli byť naňho právom hrdí. Vždy sa venoval iba štúdiu a počas voľného času si rozvíjal svoje čarodejnícke schopnosti. Na dievčatá, metlobal, či iné taľafatky ani len nepomyslel.

Siriusova dobrá vlastnosť bola, že sa vedel rozumne vysporiadať s každým problémom, ktorý mu skrížil jeho staroslivo pripravené plány do budúcnosti a nič neponechal náhode.

Vedel, že rodičia ocenia svojho milovaného, bezproblémového syna i tentoraz. Túto neriešiteľnú situáciu zvládol výnimočne a použil na to všetok svoj mimoriadny intelekt, bystrý um a chrabrosť ducha. Stál tesne pri zábradlí Astronomickej veže, odkiaľ mal vynikajúci výhľad lúku so Zúrivou vŕbou. Noc bola tmavá a hustá ako varená smola. Takmer nedovidel do tých príšerných temnôt pod sebou.

Zaostril ako ostriež, keď zbadal ako školské pozemky križuje chlapčenská postava odetá v čiernom habite so zeleným lemovaním a výšivkou slizolinského erbu na náprosom vrecku. Aj odtiaľ videl, že ten lapiduch má pod habitom na sebe snehovo bielu košeľu, spôsobne uviazanú zeleno-striebornú kravatu, čierne nohavice zažehlené na puky a sveter s detailne prepracovanou výšivkou s monogramom a malým strieborným hadíkom. Začudoval sa, keď zisitil, kam tá postavička mieri. Avšak vzápätí zhíkol, keď si všimol inú, oveľa známejšiu postavu, ako nenápadne sleduje tú prvú.

Neotáľal a okamžite sa ho hnal zastaviť. Schody bral v zhone, pekne jeden za druhým. Celú cestu zdvorilo zdravil zvedavé obrazy visiace na stenách, odpovedal na ich dotieravé otázky slovne, alebo rokmi vycibrenými veľavravnými gestami.

Keď sa konečne dostal z hradu von, čo mu zabralo celé veky, uvedomil si, že sa medzitým vonku zdvihol mierny aprílový vetrík.

Zľahka sa mu opieral do habitu, ktorý sa za ním nadúval ako havranie krídla, strapatil jeho predlhé tmavohnedé vlasy, ktoré sa mu príjemne kučeravili už od narodenia a ohýbal nielen steblá pučiacej jarnej trávy, ale i vetvy okolitých stromov v tanečných kreáciách flamenga a tanga, zvŕtajúc ich do nepríčetnosti ako nedočkavý ženích.

Zastal, aby sa zhlboka nadýchol sviežeho nočného vzduchu. Vskutku. Noc ako stvorená na malú, príjemnú prechádzku.

Vykročil a vyľakane zhíkol, keď takmer zašliapol drobnú hlávku púpavy. Stiahol nohu späť a kvietok radšej ohľaduplne obišiel.

K Zúrivej vŕbe to mal na pár krokov. Stačilo prejsť cez dvor, prebehnúť cez drevený zastrešený most a zabočiť k jazeru.

Mesiac príjemne osvetľoval svojím strieborným jasom školské pozemky a tak nechal svoj prútik bezpečne schovaný vo vrecku habitu. Potkol sa síce o najbližší konár vystupujúci spod zeme a neskôr i o kameň a vlastné nohy, ale okrem doškriabaných kolien a potrhaného habitu sa mu nestalo vôbec nič.

Došiel práve včas, aby videl, ako James Potter sleduje spoza kmeňa obrovského stromu, to divadielko. Sirius neváhal ani sekundu, rozbehol sa na pomoc a odtiahol malého slizolinského lapiducha z dosahu celkom nádherných konárov Zúrivej vŕby. Jeden z konárov ich práve minul iba o vlások. Dlhý drevený šľahúň s rozmachom plesol po zemi, zanechajúc v nej úzku ryhu.

„James!“ vykríkol Sirius, oboriac sa naňho a soptiac hnevom ako bájny grécky hrdina. „Pomiatol si sa?!“

James si ho nevšímal. Uškŕňal sa a civel na drobného chlapca, ktorý sa triasol od strachu ako osika. Čierne oči mal teraz veľké ako taniere, v peknej tvári vpísaný neskonalý údiv. Hneď na to ho ten neboráčik prepálil zraneným pohľadom a poťahujúc s nosom od nich utiekol plačky a bez slova preč.

„Toto si nemal. Teraz to vykecá celej škole!“ soptil jeho spolužiak.

Do Jamesa akoby parom uhodil. „Keď ja ho tak veľmi nenávidím!“

Sirius nad ním len pokrútil hlavou. „Si nenapraviteľný. Veď je to len úbohý chlapec. Ja sa s ním snažím skamarátiť! A čo Remus?! Zradil si jeho dôveru!“

„Sirius, ja... veď som si to všetko premyslel... Bol to dokonalý plán! Ver mi! Chcel som zasiahnuť v tej pravej chvíli a jemu by sa nič nestalo!

„Nie, James. Neverím ti. Klameš! Už zasa! Vieš, že neznášam klamstvá!“

„Prisahám! Hovorím ti svätú pravdu!“

Sirius Black bol neoblomný. Otočil sa na päte a kráčal späť k hradu. Nepomohlo ani to, že James za ním volal a prosil ho na kolenách. Ani to, že sa o malý moment na to hodil na zem, nariekal, hádzal sebou, kopal nohami a búšil päsťami do zeme. Napokon to vzdal a dohnal ho. Idúc za ním ako obetný baránok opakoval: „Nebola to moja vina. To tá jeho zvedavosť...“

Sirius to už nevydržal. Otočil sa na päte a vrazil mu facku. „Na Remusa si pritom vôbec nemyslel? Akoby si asi cítil, keby zistil, že počas svojej desivej premeny na to nemysliace, ohavné, krvilačné monštrum rozsápal nejakého človeka na márne kúsky?“

James sotva čosi zahabkal, držiac sa za líce, kde pristála dobre mierená facka. V jeho očiach sa objavili slzy.

„Mrzí ma to...,“ zavzlykal.

Sirius ho spražil nenávistným pohľadom. „Ešte ťa to len mrzieť bude, Potter!“ Vtedy si vytiahol rukáv bundy a strhol si zo zápästia náramok priateľstva. Hodil mu ho demonštratívne k nohám. „Toto ho bude mrzieť. Bude to najlepší trest,“ pomyslel si.

„Sirius...“

Sirius si nad ním pohŕdavo odfrkol. „Pre teba som pán Black!“

James sa zohol. Zdvihol zo zeme odhodený náramok. „Prečo, Sirius? Prečo? Veď sme najlepší priatelia na celom šírom svete! Sirius!“

„Pouvažuj nad svojím správaním James, nemienim sa priateliť s takým hulvátom ako si ty. Keď sa rozhodneš, že zmeníš svoj život a určíš si priority, môžme začať od začiatku,“ povedal Sirius a pomaly kráčal späť do hradu dúfajúc, že sa jeho priateľ poučil z tejto lekcie a rozhodne sa žiť bezproblémový život ako on.

*******************

1. Matuzalém – Noeho starý otec, ktorý zomrel krátko pred potopou - http://sk.wikipedia.org/wiki/Potopa_sveta

[ » na začiatok « ]