Poviedka:
Pridaná: 8.2.2013, 18:09:38
Čítaná: 924×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V tomto kole mali súťažiaci dve úlohy: 1. vybrať si žáner, ktorý chcú písať a 2. vybrať si postavu. Zo žánrov to bola karikatúra, paródia a satira. Postavy: A. Weasley, M. Weasleyová, H. Grangerová, F. Fliwtick, S. Black alebo akákoľvek všeobecne známa literárna/filmová/seriálová postava.

Literárna forma: próza
Žáner: (nedefinovaný)

Súťažná poviedka: 1 » 10. Jo - (No) ordinary girl (paródia) 2 » 9. Nati Prvosienka Diggory-Fowl: Filius a Fašiangy (karik.) 3 » 8. Meddy: Trest (karikatúra) 4 » 7. Dado: Ratatuj (paródia) 5 » 6. Kira: Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa (paródia) 6 » 5. Lussy Noir Meteur: Gazela a Bes (paródia) 7 » 4. Vi.kt.or: Čo sa na lúke skutočne stalo.... (paródia) 8 » 3. Lucy Lestrange: Môj upírsky život (paródia) 9 » 2. Dedalus: Julo a Romana (paródia) 10 » 1. Marika Scrooge: Draculova rodinka úžasných (paródia) 11 » TAJNÁ

Filius Flitwick sa dotackal po hodine čarovania do svojho kabinetu, kde naňho čakal dnešný Denný Prorok. Už od rána sa chystá, že si ho prečíta, no až teraz sa mu naskytla príležitosť. Pohodlne sa rozvalil na nízku stoličku a zahľadel sa na úvodnú stránku. V ľavom dolnom rohu si všimol malý článok s nadpisom: „Poďte s nami na čarodejnícky karneval do Benátok!“

To znie zaujímavo, prebleslo Filiusovi hlavou a čítal ďalej:

Túžite sa zúčastniť každoročného karnevalového festivalu čarodejníkov v Benátkach? Máte jedinečnú príležitosť! Stačí, ak do redakcie Denného Proroka sovou poštou pošlete odpoveď na jednoduchú otázku: -Ktoré kúzlo slúži na zastavenie dažďa?-

Zo správnych odpovedí vyžrebujeme troch šťastlivcov, ktorí si budú môcť tento pobyt užiť naplno bez žiadnych starostí! Obálku s odpoveďou označte heslom Benátky.

Filius sa zachechtal. Samozrejme, odpoveď hneď vedel. Nie nadarmo ho prezývali majstrom kúziel. Toto kúzlo, Meterolojinx Recanto, používalo veľmi málo čarodejníkov, preto naňho takmer všetci zabúdali. Zo šuflíka vybral starý pergamen a brko, rýchlo načmáral správnu odpoveď, pergamen zložil, na prednú stranu napísal Benátky a list uviazal svojej sove na nohu. Tá zahúkala a odletela. Teraz mu ostávalo len čakať. Výhercov mali informovať približne o týždeň sovou poštou. Dovtedy asi umrie od netrpezlivosti. Úsmev mu však nemizol z tváre. Niečo mu vravelo, že by ho mohli vyžrebovať. Otvoril Denného Proroka a začítal sa do ďalších článkov.

* * *

Vonku svietilo neskoré januárové slnko a Filiusa zobudilo klopkanie na okno. Nemotorne sa vymotal z prikrývky a zbadal svetlohnedú sovu s papierikom priviazaným k nohe. Ospalo sa natiahol a otvoril okno. Sova vletela dnu a len čo odviazal papierik, okamžite odletela.

„Kto ma budí v sobotu tak skoro,“ mrmlal si popod nos. Vzal do ruky papier, nasadil si na špicatý nos okuliare a začal čítať:

Vážený pán Flitwick,

S radosťou Vám oznamujeme, že ste boli vyžrebovaný ako jeden zo šťastných výhercov pobytu v Benátkach a účasti na čarodejníckom karnevalovom festivale! Gratulujeme!

Máme však určité podmienku, a to, že si musíte so sebou vziať masku, pretože sa uskutoční aj súťaž o najlepšiu karnevalovú masku. Odchod je prvého februára z dediny Rokville o 15.00 hodine.

Prajeme Vám krásny pobyt.

Redaktori Denného Proroka

Filius nadšene zvýskol, rýchlo sa prezliekol a utekal za Dumbledorom do jeho pracovne, aby mu na tých pár dní schválil dovolenku. Potom mohol začať rozmýšľať nad kostýmom. Nemal ani poňatia o tom, čo by si mohol obliecť. Veľmi sa však na pobyt tešil.

Prvý február sa blížil a on ešte stále nemal kostým. Času mal málo, už len týždeň. Správa o tom, že odchádza na dovolenku, sa veľmi rýchlo rozšírila medzi kolegov, ktorí za ním prichádzali s rôznymi radami o tom, akú masku by si mohol vziať. Dokonca sa bol pozrieť aj v Rokville, no nič tam nenašiel.

Keď mu do odchodu chýbali už len tri dni, začínal byť zúfalý. Čo ak si žiaden kostým nezoženie? Dovolia mu na ten karneval prísť?

Nešťastne sa prechádzal po svojom kabinete a tuho rozmýšľal. Zastavil sa pri veľkom zrkadle, ktoré mal opreté o stenu od jedným z okien. Zahľadel sa na svoj odraz. Najvýraznejšia na ňom bola jeho fľakatá, nie veľmi pekná koža, ktorú zdedil z matkinej strany po predkoch goblinoch. Hlavu mal v pomere k telu príliš maličkú, špicatý nos akoby si strúhal so strúhadlom. Väčšie zuby mu trčali spod pier a šedivejúce vlasy už by bolo vhodné umyť. Oči mal malé, no keď si dal okuliare, tie mu ich neprirodzene zväčšili. Husté šedivé obočie mu padalo do očí a mnohokrát si ho musel odfukovať, aby videl. Krátke, bucľatejšie nohy a dlhé ruky s neostrihanými nechtami tiež nevyzerali vábivo. A vtom dostal nápad. Veď on si žiadnu masku brať nemusí! Bude sám sebou, to bude najlepšia maska, akú môže zohnať. Spokojne sa usmial a odhalil žltnúce kostrbaté zuby. Teraz sa mohol s pokojom na duši uložiť na spánok.

* * *

Nervózne kráčal smerom k Rokvillu. Už z diaľky videl zopár čarodejníkov, ako sa zhromažďujú pri starej ošúchanej topánke, ktorá mala byť prenášadlom. Pomalým krokom sa dokymácal k nim.

„Konečne sme tu všetci!“ zvolal čarodejník v zelenom habite. „Vy ste pán Filius?“

„Áno, to som ja,“ odvetil piskľavým hláskom profesor.

„Máte perfektný kostým,“ uškrnul sa čarodejník. „Na môj povel sa všetci pochytáte prenášadla a sme v Benátkach! Tri... dva... jeden... Teraz!“

Dopadli na tvrdú zem na okraji Benátok. Filius sa rýchlo postavil a poobzeral sa. Zatiaľ sa mu tu páčilo. Keď sa ostatní spolucestujúci pozviechali, znovu sa ozval čarodejník v zelenom:

„Váš hotel je tam ten vysoký žltý dom. Keď recepčnej nahlásite, že ste turisti z Odessy, dá Vám kľúče od izieb. Ešte niečo – snažte sa držať sa v čarodejníckych uličkách, určite ich ľahko spoznáte. Náš festival začína dnes presne o ôsmej večer na Hlavnom námestí a o polnoci vyberieme najlepšiu masku. Užite si pobyt!“ oslnivo sa usmial a zmizol.

Všetci sa pobrali do hotela. Nebol veľmi pekný, ale na tie dve noci to stačilo. Po dlhom čakaní sa Filius konečne dostal na izbu. Bola ošumelá, s výhľadom na muklovskú ulicu. Rozhodol sa nevybaľovať si veci a radšej sa šiel po krátkom oddychu prejsť. Chvíľu musel ísť aj cez nečarodejnícke uličky, kým sa dostal do čarodejníckej štvrte. Muklovia naňho ukazovali a smiali sa. Nanešťastie, nerozumel, čo hovoria, taliančinu neovládal. Stretol však aj skupinu mukeliek z Británie, ktorým sa jeho divný zjav zapáčil a zachytil aj časť ich konverzácie.

„Pozrite, ako vyzerá!“

„To dieťa má naozaj skvelý kostým! Vyzerá naozaj odpudivo! Tie obrovské oči a žlté zuby!“

„A tie vlasy!“

„A pozrite, ako chodí! Ako tučniak!“

Ozval sa chechot a mukelky zmizli v úzkej uličke. Filius bol so svojím vzhľadom náramne spokojný. Zatiaľ jeho odpudivosť plnila svoj účel. Keď konečne dorazil do čarodejníckej oblasti, tam naňho tiež všetci ukazovali a smiali sa. Filius, žiariaci spokojnosťou, sa premával uličkami ešte veľmi dlhú dobu, až kým hodiny na kostole neoznámili osem hodín. Rýchlo sa aj s ostatnými čarodejníkmi poponáhľal na Hlavné námestie. Atmosféra bola úžasná, rovnako ako všetky masky. On by mal veru problém vybrať si najlepšiu.

Rýchlo sa predral dopredu ku pódiu, kde sa už začal pestrý program. Predstavilo sa niekoľko talianskych rockových kapiel a Filius si to užíval. Už roky sa tak dobre nezabavil a nezatancoval si tak perfektne, ako teraz. Polnoc sa pomaly, ale iste blížila a on sa začínal tešiť na vyhlasovanie výsledkov súťaže o najkrajšiu masku. Všimol si, že celý čas, ako sa čarodejníci v maskách zabávali, pomedzi nich chodili porotcovia a všetkých si obzerali. Každý z nich sa pri ňom pristavil – niektorí bližšie, niektorí ďalej podľa toho, aká pieseň šla a aké tanečné kreácie predvádzal. Všetci sa nad ním však pousmiali, niečo si zapísali a stratili sa v dave.

„Ticho!“ zakričal niekto do mikrofónu na pódiu. Dav stíchol a všetci upreli zrak smerom k neznámemu chlapíkovi.

„Keďže sme tu pomiešané rôzne národnosti, budem hovoriť po anglicky, tomu hádam rozumiete všetci. Ako iste viete, polnoc sa blíži, už ostáva iba minútka či dve, a s ňou sa blíži aj naše vyhodnotenie najlepšej masky. Začneme skôr, keďže vidím, že ste všetci zvedaví. Udelili sme prvé tri miesta a jednu špeciálnu cenu. Tretie miesto vyhráva...“

Filius s napätím očakával, no jeho meno nezaznelo pri treťom, druhom, dokonca ani prvom mieste. Začínal byť trošku sklamaný. Bol totiž veľmi súťaživý typ a každá prehra (alebo nevýhra) ho zamrzela.

„A teraz špeciálna cena. Tú sme udelili takému malému človiečiku, ktorý pochádza z Británie. Jeho maska je perfektná, tak dúfajme, že sa poďakuje rodičom za to, že mu s §ou pomohli, inak by špeciálnu cenu nevyhral. Poprosím na pódium Filiusa Flitwicka!“

Ozval sa búrlivý potlesk a ohromený Filius bol vytlačený na pódium vedľa moderátora.

„Ahoj, maličký,“ oslovil ho moderátor, „koľko máš rokov?“

Filius už otváral ústa, že odpovie, no zarazil sa. Nemohol povedať, že má 63 rokov, to by mu nikto neuveril.

„Mám desať,“ odvetil piskľavým hláskom.

„To už si veľký chlapec,“ zaškeril sa moderátor a strčil mu do ruky cenu. „Gratulujeme k výhre, pozdravuj rodičov a daj tú masku rýchlo dole, dobre?“

„Nepáči sa Vám?“ spýtal sa Filius previnilo.

„Nie, iba nejako zvláštne... ehm... zapácha,“ neprestával sa usmievať chlapík.

Filius nadvihol obočie, no nič nepovedal. Bola pravda, že v sprche nebol už štyri dni, ale žeby to bolo až tak cítiť? Rozhodol sa, že len čo sa vráti na Rokfort, dopraje si poriadny kúpeľ. A možno si aj ostrihá nechty, už boli naozaj príliš dlhé. Pomaly zišiel z pódia a zamieril do hotela. Chcel si užiť chvíľu samoty so svojou výhrou. Tešil sa tiež na výrazy svojich kolegov, keď sa vráti aj s ocenením.

Došuchtal sa do hotelovej izby a cenu si vystavil tak, aby sa na ňu mohol ráno po zobudení pozerať. Prezliekol sa do pyžama, poslednýkrát sa zahľadel na cenu a zaspal.

[ » na začiatok « ]