Kapitola:
Pridaná: 27.1.2013, 17:24:53
Čítaná: 858×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Slnko práve vychádzalo a zalievalo svojimi lúčmi spálňu, v ktorej na posteli v objatí ležali muž a žena. Spali. Vlastne spala len Sania, pretože Severus už bol hore a pozeral sa na jej spiacu tvár. Sania bola zamotaná v prikrývkach a ležala na bok, jednu nohu mala vystrčenú spod prikrývok a voľne jej trčala z postele.

Neusmievala sa tak ako princezné v rozprávkach, ale jej tvár bola plne uvoľnená a vyzerala krásne. Severus sa na to nemohol vynadívať a čiernymi očami neustále detailne mapoval jej tvár, chcel si pamätať každučkú časť. Ešte stále si ju prezeral, keď sa zobudila aj Sania a prvé čo uvidela boli známe čierne oči, ktoré na ňu s láskou pozerali.

,,Dobré ráno!" zašepkala mu stále sa pozerajúc do tých očí. A Severus videl jej blažený úsmev, ktorý sa jej vykúzlil na tvári, takže ju namiesto odpovede len pobozkal.

,,Zaujímavá odpoveď," podpichovala ho, keď sa od seba odtiahli.

,,Na to si si už mohla zvyknúť," odpovedal jej s úškrnom a jeden z prameňov jej gaštanových vlasov si obtočil okolo ukazováka.

,,Na to si asi nikde nezvyknem!" vyhlásila so širokým úsmevom načo sa obaja veselo zasmiali. Severus ale vzápätí zvážnel a jeho nasledovné slová rozbili krásu a ľahkosť toho okamihu:

,,Kedy sa začína ten súd?"

,,Najradšej by som bola, keby si tam nešiel," priznala sa Sania s povzdychom a jej úsmev sa vytratil nahradený starosťou o Severusa. On si pritiahol k sebe a oprel si ju o hruď, načo jej potichu povedal do ucha:

,,Neboj sa, nič sa mi nestane. Pôjdem tam, vybavím čo treba a zasa sa k tebe vrátim."

,,Myslíš si, že ťa tam nechám ísť samého?" spýtala sa prekvapene a odtiahla sa natoľko, aby mu mohla pozrieť do tváre.

,,Zrejme nie, mami," poznamenal so sarkastickým podtónom na oslovenie mami, ale jeho oči sa aj tak usmievali vďačnosťou.

,,Súd sa začína o desiatej, takže okolo deviatej by sme už pre istotu mali byť tam. Vieš aké je ministerstvo," rozhodla sa Sania a pri zmienke o ministerstve prevrátila oči.

,,Súhlasím. Takže čo keby sme si dali raňajky?"

,,A musím pre ne vstať z postele?"

,,Isteže nie!" zasmial sa Severus veselo a opäť ju pobozkal keď pre nič iné tak preto, lebo teraz to mohol urobiť kedykoľvek sa mu zachce.

Vtedy sa vedľa postele objavil domáci škriatok s podnos, na ktorom boli dvoje raňajky a s úklonom ho podal Severusovi. Keď ho vzal škriatok bez slova zasa zmizol a Sania sa pohodlne oprela o čelo postele.

,,Jééé, praženica! Ako si vedel, že sú to moje obľúbené raňajky?" opýtala sa ho, keď si od neho prekvapene brala tanier. Vidličkou si nabrala praženicu a už ju aj veselo žula, keď jej odpovedal:

,,Lepšia by bolo otázka, akoby som to mohol nevedieť. V Rokforte si to jedla skoro stále."

To ju prekvapilo, netušila, že si to vtedy všimol. Moment, on si na to pamätá?!

,,Severus?" opýtala sa ho a nemusela mu vysvetľovať na čo sa pýta.

,,Áno, všetko si pamätám," priznal sa trochu skľúčene. Čo vlastne čakal? Že ho teraz vyhodí? Že na neho začne kričať ako jej to mohol zatajiť a...

,,Mal si mi to povedať skôr." To jediné mu vytkla predtým ako ho pobozkala. Len vďaka šťastiu sa jej nepodarilo vysypať raňajky do postele.

,,Čože?"

,,Presne čo som povedala. Prečo sa tak čuduješ?" nerozumela mu a zvedavo na neho pozerala. Lákavá vôňa raňajok ju však privábila späť k jedlu.

,,Nehneváš sa na mňa?"

,,Nie. Nedokážem sa na teba hnevať, aspoň nie dlho," vysvetlila mu a pohľad zapichla do taniera. Toto znelo ako od nejakého bláznivé Chrabromilčana! nadávala si v duchu.

,,To budem využívať," zašepkal jej do ucha a následne sa tiež pustil do svojich raňajok.

O takmer hodinu neskôr vyšli zo sídla oblečení v kvalitných habitoch. Sania zvolila svoj tradičný biely s erbom ich rodiny vyšitom na srdci, zatiaľ čo Severus sa odel do obvyklej čiernej doplnenej ešte o striebornú.

Vyšli von z pozemku a hoci sa mohli premiestniť každý sám, Severus jemne chytil Saniu za ruku a chystal sa ich premiestniť oboch. Sania ho však ešte predtým zastavila.

,,Pre šťastie," povedala a krátko ho pobozkala na pery, načo sa Severus nezvyčajne takmer rozžiaril. Vyzeral byť naozaj šťastný aj napriek tomu, čo ich na ministerstve čakalo.

,,Ďakujem. Pre šťastie však mám teba," odvetil jej veselo a následne ich premiestnil pred ministerstvo mágie.

[ » na začiatok « ]