Kapitola:
Pridaná: 21.1.2013, 16:07:59
Čítaná: 762×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Mrzí ma, že to nejakú dobu trvalo, dúfam, že sa vám bude kapitola páčiť. A ak by niekto náhodou prehliadol prístupnosť - tak minimálne dvanásť a viac, i keď radšej som dala 15. (Autorka)

,,Si v poriadku?" opýtala sa Sania opatrne Severusa. Nachádzali sa v jej ,,byte" susediacim s pracovňou. Tej sa však Sania úmyselne vyhla, aby sa nedostali do trápnej situácie, preto so Severusom zamierila sem. Kristiana poslala do postele, pretože ešte stále nebol úplne v poriadku a teraz bol čas, dohodnúť sa ohľadom zajtrajška.

,,V poriadku? Ale iste! Veď idem len pred súd!" odvetil jej nahnevane a jasnou iróniou.

,,Prepáč," šepla Sania ticho. Nechcela ho ešte viac nahnevať, dokázala si predstaviť, že sa rozhodne cíti dosť mizerne. Lenže čo mu mám v takejto situácii povedať?

,,Nie, to ty prepáč. Pomohla si mi a ja som sa ti ani nepoďakoval," povzdychol si a položil si hlavu do dlaní. Celé je to na nič!

Sania ho nerada videla takého strápeného, sadla si vedľa neho na gauč a pohladila ho po chrbte. Hoci v tom nemala prax, snažila sa ho utešiť ako sa len dalo.

,,Zvládneme to," vyhlásila so skalopevným presvedčením a keď sa na ňu pozrel, venovala mu úsmev, ktorý jej neisto oplatil.

Zhlboka sa nadýchla a skôr, ako si to stihla rozmyslieť priložila svoje pery k tým jeho. Nevedela ako zareaguje, preto ho pobozkala trochu neisto.

Severusa to v prvý moment prekvapilo, ale po počiatočnom prekvapení sa ujal iniciatívy. Pritiahol si Saniu bližšie k sebe a prehĺbil ich bozk.

Svojim jazykom vyzval ten jej k vášnivému tancu, plne sa sústredil a rovnako ako Sania si plne vychutnával túto príležitosť. Po chvíli sa od seba odtiahli a pozreli si navzájom do očí.

,,Ja... musím ti niečo povedať," začal Severus rozhodnutý povedať jej pravdu o svojej pamäti, ona ho však umlčala priložením svojho prsta na jeho ústa.

,,Pssst. Nič nehovor," zašepkala potichu a usmiala sa na neho. V tom úsmeve bola láska, pochopenie, starosť, neistota, ale aj prísľub.

Severus bol v pomykove. Mám jej povedať pravdu? Keď sa to takto vyvinulo a ja by som tým mohol všetko pokaziť?

Rozhodol sa, že teda bude mlčať a namiesto toho ju znova pobozkal, tentoraz vášnivejšie ako predtým. Do toho bozku vložil všetko čo k nej cítil, i keď si nebol úplne istý, čo to je.

Sania svojimi rukami blúdila po jeho hrudi a šikovnými prstami mu začala rozopínať gombínky na čiernej košeli. Ešte šťastie, že si predtým zložil habit. Pomyslela si, ale potom prestala na všetko myslieť. Hodila za hlavu starosti vyplývajúce zo zajtrajšieho súdu.

,,Sľúb mi, že sa nenecháš zavrieť do väzenia," poprosila ho, pretože vidina jeho uväznenia sa jej opäť vkradla do mysli. Bola to naliehavá prosba a Severus tušil jej obavy, preto povedal:

,,Urobím všetko čo bude v mojich silách, aby som sa do väzenia nedostal."

Po tomto ubezpečení sa Sania upokojila. Nechala sa viesť svojimi pocitmi a emóciami, oddala sa slasti, ktorú cítila, keď bola s ním. Už dlho nič takéto nezažila, bolo to niečo úplne iné, nové napriek všetkému čo už v živote zažila.

Severus sa nad ňu nahol a jemne ju položil na gauč, rukami jej vkĺzol pod tričko a láskal ju po nahej pokožke. Prerušil ich bozk, len, aby sa mohol pozrieť do jej očí. Chcel vidieť, ako sa na neho díva, chcel vidieť to šťastie odrážajúce sa jej v očiach.

,,Nechcem byť protivná, ale posteľ by bola lepšia," hravo mu zašepkala do ucha a jazykom láskala jeho ušný lalôčik. Severus blažene vzdychol a pozrel sa na ňu s vášnivým pohľadom.

,,Si si istá, že..." začal, ale nenechala ho dohovoriť. Jej presvedčovacie metódy boli viac ako dobré, preto vstal a jediným pohybom ju vytiahol na nohy.

Stačilo im urobiť iba niekoľko krokov a ocitli sa v spálni, kde mali pohodlnú posteľ. Severus sa zbavil košele a Sania zasa trička.

,,Tak sa ukáž, pán profesor!" prikázala mu s nezbedným úsmevom zatiaľ čo bozkávala jeho hrudník.

,,Tak ty chceš provokovať, hej?" spýtal sa jej s leskom v očiach. Vedel, ako potešiť ženu a práve to hodlal urobiť najlepšie ako len vedel. Pre Saniu rozhodne...

Zbavili sa zbytočného oblečenia, ktoré len bránilo ich pôžitku. Severus rukami prechádzal po jej tele, akoby si ho chcel navždy vryť do pamäti. Jazykom dráždil jej bradavky a počúval jej vzdychy, ktoré pre neho boli ako rajská hudba.

Obaja sa plne oddali ohnivej vášni, ktorá medzi nimi vzplanula. Žiadne potlačovanie emócii, žiadna hra či pretvárka. Len pravé emócie, dotyky a bozky, ktoré hovorili o ich citoch viac ako celé knihy slov.

,,Milujem ťa, vieš o tom?" opýtala sa ho, keď na chvíľu chytila dych a nebola plne zamestnaná bozkávaním jeho tela. Severus ustrnul v pohybe a opäť sa jej zadíval do očí, akoby mohol vidieť až na dno jej mysle.

,,Nie som si istý, či môžem povedať to isté," priznal sa jej a uhol očami pred jej pohľadom.

,,Ja si na to počkám," uistila ho s úsmevom a na dôkaz svojich slov ho opäť vášnivo pobozkala.

Severus nemohol uveriť svojmu šťastiu. Po tom všetkom, naozaj sa toto deje? Nie je to len sen? A potom sa prebudím do krutej reality...

,,Ja nie som sen. Som tu, celá pre teba z mäsa a z kostí!" povedala mu a vtedy sa ich roztúžené telá spojili do jedného. Izbou sa ozývali výkriky slasti a šťastia, dôkaz ozajstnosti ich spojenia.

,,Myslím... myslím, že ťa milujem," zašepkal jej roztúžene do ucha a Sania sa ako odpoveď len šťastne usmiala.

[ » na začiatok « ]