Kapitola:
Pridaná: 6.1.2013, 12:41:27
Čítaná: 506×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

Severus si nevšimol, ako sa na neho Sania pozerá. Myslel si, že je len v šoku z toho prepadnutia a tak ju posadil na posteľ.

,,Sania," oslovil ju znovu a ona sa konečne spamätala natoľko, aby mu pozrela do očí. Merlin, vďaka za to, že som dosť dobrá v oklumencii. Aspoň mi nemôže čítať myšlienky. Pomyslela si Sania a nahlas povedala:

,,Nič mi nie je. No nechápem, ako sa sem dostali. Celé panstvo je zabezpečené."

,,To je pravda. Treba to skontrolovať," súhlasil s ňou Severus.

,,Cela!" na Saniino zavolanie sa v spálni objavil domáci škriatok a Sania mu predala patričné príkazy.

Domáci škriatkovia sú odborníci na ochranné kúzla a preto to nechala na nich. Tiež jej dala na starosti oboch útočníkov. Severus vyliečil zranenia toho jedného a následne ich Cela zavrela do jednej z pivníc, kde budú dokým ich ráno nepredá aurorom.

,,Nechceš nejaký elixír?"

,,Netreba. Som v poriadku, len som sa trochu zľakla," pokrútila hlavou a opýtala sa na niečo, čo ju dosť zaujímalo:

,,Ako si sa sem dostal tak rýchlo?"

,,Počul som ťa kričať," odvetil jednoducho, no pravdou bolo, že ako náhle začul Saniin krik vyletel z postele ako blesk.

,,Každopádne ďakujem," usmiala sa na neho, čo jej oplatil. Má pekný úsmev, mal by sa usmievať častejšie.

,,Mimochodom, už v Egypte som sa ťa niečo chcela opýtať," začala zrazu a Severus nachýlil hlavu trochu na bok čakajúc na jej otázku.

,,Čo som robila v tú noc, keď som sa opila?" spýtala sa ho na rovinu nedbajúc na to, ako trápne jej to celé pripadá. Koniec koncov nejak sa to dozvedieť musí a čím rýchlejšie to bude, tým menšiu bolesť to spôsobí.

,,Ty si nič nepamätáš?" opýtal sa jej Severus a v duchu si hlasno povzdychol.

To snáď nie! Konečne som jej povedal pravdu o mojich spomienkach! Konečne sa to všetko medzi nami urovnalo a ona si nič z toho nepamätá!

,,Nie. Viem len, ako som prišla k jazeru a sadla si na breh. Topánky som zahodila do jazera, pretože ma tlačili. A potom je to všetko nejaké zahmlené," vysvetlila mu pravdivo a potom ešte dodala:

,,Teraz už viem ako sa cítiš bez svojich spomienok. Je mi to ľúto."

Severus takmer vzdychol nahlas. Život jednoducho nemôže byť jednoduchý! Ono sa to nejako vždy zamotá.

,,Išiel som sa prejsť okolo jazera a našiel som ťa tam. Videl som, že sama by si do hotela nedošla a tak som ti pomohol dostať sa do izby," vysvetlil jej stručne Severus a vynechal tú podstatnú časť o tom všetko, čo si vtedy povedali.

,,Aha," poznamenala Sania a prikývla.

,,Tak ja pôjdem. Dobrú noc," zaželal jej a zberal sa na odchod.

,,Hovoríš mi celú pravdu Severus?" opýtala sa ho, keď už bol v jej obývačke. Ona však vedela, že ju počul. Severus sa však rozhodol neodpovedať, pretože jej nechcel klamať a tak rýchlo odišiel.

,,Doparoma!" zanadávala Sania keď odišiel a hodila sa na posteľ.

Hoci si takmer nič nepamätám, mám pocit, že mi niečo uniká. Niečo dôležité mi nepovedal, ale čo to do čerta je?!

S takýmito myšlienkami zaspala krátko po tom, ako svoje izby poriadne začarovala ochrannými kúzlami.

...

,,Dobré ráno!" pozdravila Sania, keď vošla do jedálne a sadla si za leštený drevený stôl. Za ním už sedel Severus a jej starší brat Kristian, ktorý vyzeral trochu poblednuto, ale inak v poriadku. Mal tmavo hnedé vlasy a sivé oči.

,,Dobré," odzdravili jej obaja a následne sa pred ňou objavili raňajky, do ktorých sa pustila.

Sem tam pozrela na Severusa, ale ten sa jej pohľadu vytrvalo vyhýbal a tváril sa, že si nevšimol ako na neho pozerá. Kruci!

,,Severus, prosím príď po raňajkách do mojej kancelárie," požiadala ho slušne keď dojedla a pobrala sa do spomínanej kancelárie. Nechcela nič riešiť pred Kristiánom. Nemusí o všetkom vedieť.

,,Čo potrebuješ?" spýtal sa jej pokojne, keď vošiel dnu a posadil sa oproti jej stola.

,,Mali by sme pokračovať v pokuse obnoviť tvoju pamäť," vysvetlila mu, keďže usúdila, že priveľmi na neho naliehať jej nepomôže.

,,To počká. Najskôr by si mala plne obnoviť svoje sily," poznamenal Severus, ktorý ju nechcel zaťažovať, navyše keď je to viac než zbytočné.

,,Ja som v poriadku," uistila ho Sania s úsmevom.

,,Si si tým istá?" chcel sa uistiť.

,,Áno, som. Tak ako som si istá, že si mi včera niečo zatajil," prezradila mu, pretože to nedokázala ďalej naťahovať.

,,A prečo myslíš?" nadvihol obočie a uškrnul sa, tak ako to mal vo zvyku, keď chodila na Rokfort.

,,Mám taký pocit," odvetila mu a sama si bola vedomá toho, ako hlúpo to znie.

,,Aha, tak ty máš pocit," zopakoval po nej ironicky, vstal a prešiel k oknu, z ktorého sa pozeral von.

Sania potichu, ako mačka prešla za neho a obrátila ho čelom k sebe.

,,Prosím, odpovedz mi," požiadala ho a pozerala mu priamo do očí.

,,Čo vlastne chceš vedieť?" opýtal sa jej prekvapivo prudko.

,,Pravdu!" odvetila mu Sania rovnako a ako oheň medzi nimi začala tlieť hádka.

,,Povedal som ti všetko, čo potrebuješ vedieť!"

,,Ale ja si to nemyslím! Bol by si taký láskavý a ukázal mi svoje spomienky na tú noc?" požiadala ho, keďže to bol jediný spôsob.

,,Nie!" odmietol rázne a odišiel preč, pričom za sebou samozrejme nezabudol tresnúť dverami.

[ » na začiatok « ]