Kapitola:
Pridaná: 4.1.2013, 10:39:03
Čítaná: 515×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

,,Čo je?" spýtala sa Sania a ani nezdvihla hlavu od pergamenu, ktorý práve čítala, keď niekto vošiel do laboratória. Predpokladala, že je to liečiteľ, možno ju prišiel informovať o stave jej brata...

,,Aj ja ťa zdravím," odvetil jej Severus ironicky a žartovne zároveň.

Sania prekvapene zdvihla hlavu a pozrela sa na neho. Vtedy Severus konečne uvidel je tvár a takmer sa mykol. Len vďaka dlhoročným skúsenostiam s oklumenciou a ovládaním pocitov sa udržal, aby nenadával nahlas.

Sania mala bledú, strhanú tvár. Pod očami veľké tmavé fľaky od únavy, vyčerpania a nespavosti. Celkovo vyzerala nesmierne unavene a nezdravo.

,,Ahoj!" pozdravila ho a usmiala sa, no bol to len chabý odtieň obvyklého radostného úsmevu.

,,Ako sa máš?" spýtala sa ho a opäť sa sklonila nad kôpku pergamenov. Severus však nemal náladu na zdvorilostnú konverzáciu, so zavrčaním jej z ruky zobral pergamen a položil ho mimo jej dosah.

..Héj, pracujem na tom," zahundrala na protest, ale ani to neznelo tak ako obvykle.

,,Žiadne také! Teraz si okamžite pôjdeš ľahnúť do postele!" zavelil skalopevným hlasom a vytiahol ju zo stoličky na nohy. Keď sa dotkol jej rúk cítil, že ich má ľadové a tak jej priložil ruku na čelo.

,,Máš horúčku. Potrebuješ elixír," pokračoval ďalej nekompromisne.

,,Ale Severus..." vzpierala sa Sania, ale to ju už ťahal von z laboratória.

,,Žiadne ale!" nenechal sa presvedčiť.

Bláznivá ženská! Za chvíľu by skolabovala!

,,Môj brat..."

,,Tvoj brat sa má dobre. Rozhodne sa má lepšie ako ty," odvetil jej. To už kráčali hore schodmi a onedlho vošli do Saniiných izieb.

,,O tom pochybujem," zahundrala Sania, ktorá mu to aj tak neverila.

,,Pozri Sania," zastavil sa konečne a pozrel jej priamo do očí.

,,si výborná majsterka elixírov. Avšak sama uznáš, že bratovi nijako nepomôžeš, keď sa tu teraz zrútiš. Len by si to vyčítal," povedal jej prekvapivo jemne a Sania sklopila pohľad. Uvedomila si, že má pravdu.

Naozaj som takto hlúpo riskovala? pýtala sa v duchu sama seba, ale to jej už Severus pomáhal ľahnúť si do postele.

,,Toto vypi," podal jej elixír na zníženie horúčky, ktorý si privolal z jej skladu.

,,Vďaka. Čo by som si bez teba počala," usmiala sa na neho, keď už napoly spala. Následne zatvorila oči a zaspala tvrdým spánkom, ktorý nevyhnutne potrebovala.

Severusa jej slová potešili.

Zahrali ho pri srdci, čo ho viac než prekvapilo. Prečo ma teší niečo takéto? Prečo mi na nej tak veľmi záleží? Prečo...

Jemne, aby ju nezobudil, ju pohladil po vlasoch a nechal ju spať. Odišiel dolu do salóna, kde informoval toho liečiteľa, že je všetko v poriadku.

...

,,Avada..."

,,Stupefy!" zvolala Sania s prútikom v ruke skôr, ako si vôbec stihla uvedomiť čo sa to vlastne deje.

Zo spánku ju vytrhol akýsi zvuk a tak inštinktívne nahmatala prútik a vypálila omračovacie kúzlo.

,,Expelliarmus!" zaznel ďalší mužšký hlas a Sania sa ocitla bez prútika. Jeden útočník ležal omráčený vedľa postele, ten druhý na ňu však mieril prútikom a pomaly sa približoval. Nespúšťala z neho pohľad a mozog jej pracoval na plné obrátky, ako sa snažila vymyslieť nejaký únikový plán.

..Zbohom maličká!" zašepkal jej do ucha a vtedy sa Sania rozkričala:

,,Pomóóóóóóc!!!"

,,Drž hubu!" snažil sa jej rukou zapchať ústa a vtedy mu Sania vyrazila prútik z ruky. Ten dopadol niekam na podlahu tak, ako aj ten jej. V izbe bola tma a tak videla len veľmi nejasne. Adrenalín jej však posilnil zmysly a tak zaútočila na svojho súpera.

Vyskočila z postele a celou silou ho kopla do brucha, až sa zatackal.

Vtedy sa dvere do jej spálne rozleteli a dnu spolu so svetlom vletel Severus s prútikom v ruke.

,,Sectumsempra!" zaklial ho svojim vlastným zaklínadlom a nedbajúc na jeho ťažké zranenia rýchlo prešiel k Sanii.

,,Si v poriadku?" opýtal sa jej a zároveň prútikom rozsvietil svetlá v spálni.

,,Asi hej," prikývla a obzerala na naokolo.

Posteľ bola rozhádzaná, vedľa nej ležal omráčený muž. Neďaleko od neho ležal druhý útočník, ktorý krvácal z veľkým šrámov.

,,Asi?" podozrievavo sa na ňu pozrel Severus a ona si až teraz uvedomila, že na sebe má len nohavice od pyžama.

,,Ja..." ten pohľad ju trochu vykoľajil. Och Merlin, vyzerá skvele!

[ » na začiatok « ]