Kapitola:
Pridaná: 31.12.2012, 10:25:17
Čítaná: 271×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Poviedka:
Typ: HP fan fiction
Doba: po poslednom boji
Postavy: Sania Winterová, Severus Snape
Stručný dej: Už ubehol rok od veľkej bitke pri Rokforte, v ktorej bol porazený Temný pán lord Voldemort. Čardejnícky svet sa pomaly spamätáva, no pri bitke zahynulo veľa ľudí, za ktorými niekto smútiť...

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dobrodružstvo, romantika

Kapitola: 1 » Pohárik whisky 2 » Zaradenie do Slizolinu 3 » Poslušnosť detí Slizolinu 4 » Návrat 5 » Šok! 6 » Pracovňa 7 » V mysľomise 8 » Zlý sen 9 » Návšteva 10 » Dlh 11 » Vysvetlenie 12 » Nečakané pokračovanie 13 » Rozhodnutie rodičov 14 » Bolesť jedinej spomienky 15 » Čo sa stalo pred rokmi? 16 » Sebecké rozhodnutie 17 » Vnútorná dilema 18 » Nočný Egypt 19 » Následky a nečakaný zvrat 20 » Bar 21 » Jazero Soflake 22 » Pravda 23 » Správy z domova 24 » Návrat domov 25 » Severus zasahuje 26 » Život nie je jednoduchý 27 » Bratská láska 28 » Nevhodná chvíľa 29 » Traja proti trom 30 » Bez masiek a pretvárky 31 » Ráno 32 » Súd 33 » Rozsudok 34 » Prekvapenie 35 » Otec 36 » Koniec dobrý, všetko dobré

,,No čo by som tu asi tak robila, sedím!" odvetila mu Sania s úškrnom a znovu si odpila z poloprázdnej fľaše.

,,Si opitá."

,,Ani som si nevšimla," odvrkla podráždene na jeho postreh a ďalej ho ignorovala. Radšej pozerala pred seba do čiernej tmy a snažila sa nejako zamestnať svoju myseľ. Jednoducho zabudni na to, že je tu Snape!

,,Poď späť do hotela," povedal Severus rozhodne a chcel jej zobrať fľašu z rúk, čo sa mu však nepodarilo.

,,Nejdem," protirečila mu a nič viac k tomu nepovedala.

,,Sania, no tak. Tu nemôžeš zostať," dohováral jej Severus na prekvapenie milo, ale to Saniu ešte viac nahnevalo.

,,A čo si ty moja matka, aby si mi hovoril čo mám robiť?!" spýtala sa ho útočne a ani nečakala na jeho odpoveď. Horko ťažko sa vyštverala na nohy a naboso sa pustila popri brehu jazera preč od neho.

,,Pozri sa na seba. Toto nie je tvoj štýl!" dobehol ju a mierne na ňu zvýšil hlas, aby si získal jej pozornosť.

,,A to ty odkiaľ vieš?! Teba nemá čo zaujímať čo robím alebo nerobím!"

,,Ale mňa to zaujíma!" vykríkol na ňu frustrovaný a to ju na moment umlčalo.

Keby bola triezva, tak by mlčala, no alkohol jej zbúral logické zábrany a tak hovorila všetko čo má na srdci:

,,Zrazu? Zrazu ťa zaujíma čo so mnou je?! Choď si za svojou snúbenicou a mňa nechaj na pokoj!"

,,Ona nie je moja snúbenica. Poslal som ju preč," snažil sa jej pokojne vysvetliť a v srdci ho hrial pocit, že sa o neho možno zaujíma viac ako o bývalého profesora. I keď, prečo by mala? pýtal sa sám seba.

,,Ako to môžeš vedieť?" neverila mu, zapotácala sa a takmer spadla na zem. Severus ju radšej chytil, aby skutočne nespadla na zem i keď Sania sa mu snažila vykrútiť. Nemala však takmer žiadnu silu a tak to po chvíli vzdala.

,,Viem to," povedal jej so skalopevnou istotou, až sa nad tým pozastavila.

,,Ako?" spýtala sa ho už pokojnejšie, no i tak neveriacky.

,,Lebo by som si ju musel pamätať."

,,Ale veď si stratil pamäť," pripomenula mu a znovu sa zapotácala, no jeho pevná ruka ju udržala na nohách.

,,No už som ju znovu našiel," priznal sa jej neistý ako na túto informáciu bude reagovať. Riskoval a veľmi dobre to vedel, no možno bola toto jeho šanca ako všetko urovnať. Možno, sa veci zaradia do správnych koľají.

,,Severus," oslovila ho a zblízka mu pozrela priamo do očí: ,,klameš mi?"

I keby klamal v tomto stave by to zrejme nezistila, ale on už nechcel klamať, mal po krk všetkej tej pretvárky.

,,Nie. Neklamem ti," zašepkal jej do ucha a cítil ako sa pri tom zachvela. Zimou to nebolo určite, veď boli v Egypte.

,,Prečo to robíš?" opýtala sa ho trochu sklesnuto a Severus nevedel, či to je kvôli nemu alebo kvôli všetkému tomu alkoholu, ktorý v sebe mala.

,,Čo robím?" nerozumel jej a čakal na jej odpoveď. Ona si len povzdychla a oprela si hlavu o jeho hruď, pretože sa jej svet začal húpať akoby bola na lodi. Alkohol sa už začal poriadne prejavovať a Severus to tiež zaregistroval.

,,Poďme späť do hotela," navrhol a ona iba prikývla a nechala sa viesť smerom k hotelu. Premiestniť sa by nebol najlepší nápad, najmä v Saniinom prípade. Navyše hotel bol proti premiestneniu zabezpečený.

,,Severus, prečo sa o mňa staráš?" opýtala sa ho zrazu nečakanú otázku a on nevedel, čo jej má odpovedať. Chvíľu len v tichosti kráčali a až potom sa ozval:

,,Ty si pre mňa predsa tiež urobila to isté. A navyše... nechcem, aby sa ti niečo stalo."

,,To mi hovorí ten, čo už raz zomrel," zasmiala sa veselo a Severus sa k nej s chuťou pridal.

,,Máš pekný smiech. Mal by si sa smiať častejšie," povedala mu s úsmevom a vtedy sa k nej sklonil a pobozkal ju. Bez rozmýšľania mu bozk oplatila a po chvíli ho aj prehĺbili.

,,Aj toto by si mal robiť častejšie," zašepkala mu do ucha, keď sa od seba odtrhli.

[ » na začiatok « ]