Poviedka:
Pridaná: 27.12.2012, 09:03:36
Čítaná: 1687×
Hodnotenie: (počet hlasov: 4)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V prvom kole mali súťažiaci za úlohu napísať crossover HP + niečo. To "niečo" mohla byť postava/postavy z nasledovných diel: Pán Prsteňov, Hobit, Percy Jackson, Hry o život, Twilight, Ghostgirl, Artemis Fowl, Scooby Doo, Narnia, Eragon, Hviezdny prach, Titanic, alebo Alica v krajine zázrakov. Tiež si mohli vybrať aj jednu z konkrétnych postáv: Sherlock Holmes, Strýko Držgroš, Frasier. Ako sa úlohy zhostili si už môžete prečítať priamo tu!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Súťažná poviedka: 1 » Keby (Kira) 2 » Časovrat (Jo) 3 » Želaj mi šťastie (Vi.kt.or) 4 » Dvojník (Lussy Noir Meteur) 5 » Tajomný Sľub (Nati Prvosienka Diggory-Fowl) 6 » Posledná Myšlienka (Meddy) 7 » The wrong warbdrobe (Lucy Lestrange) 8 » Neodolateľná ponuka (Dado) 9 » (Ne)Želaná návšteva (Marika Scrooge) 10 » Ako strýko Držgroš zbohatol o kryštálový džbán (Susan Ica) 11 » Lunalica (Dedalus) 12 » TAJNÁ

Názov poviedky: (Ne)želaná návšteva

Použité série/knihy/filmy: Strýko Držgroš (postava)

Charakteristika postavy: nepripísaná, ale šak všetci poznáme strýka Držgroša

(Ne)želaná návšteva

Keď Harry vchádzal do Gringottbanky prvýkrát, bol iba jedenásťročným chlapcom. Teraz mal dvadsaťdva a riešil veľmi kuriózny prípad. Ráno mu v kancelárii zazvonil telefón s prosbou, aby sa ihneď dostavil do Gringottbanky, pretože v nej zaznamenali neznámu osobu. Očividne sa nedostala dnu násilím, ani nijakou skrytou mágiou.

„Snáď sa tam len tak nezjavila?“ opýtal sa Harry pokojným hlasom a naklonil sa dopredu.

„Do a z Gringottbanky sa nedá premiestňovať, ale je možné, že niekto prelomil našu ochranu tak, ako vy pred piatimi rokmi, pán Potter.“

Harry sa uškrnul. Na svoj vpád do Gringottbanky nebol práve hrdý, ale pomohol mu získať to, čo potrebovali, a tak si na to vždy rád spomenul.

Predstavil sa pri jednom z pultov, čo však nebolo potrebné, keďže ho tam každý poznal. Jeden zo škriatkov ho zaviedol k vozíku a spolu sa zviezli do jednej z posledných úrovní podzemného Londýna.

„Kedy ste ho tu objavili?“

„Asi pred dvoma hodinami.“

Harry prikývol a počkal, kým škriatok otvorí trezor. Dvere sa s vrzgotom odsunuli. V tme obrovskej miestnosti nevideli takmer nič, iba počuli klepkanie zlatých mincí o seba. Škriatok luskol prstami a trezor sa rozžiaril jasným svetlom.

V tej chvíli Harry zúžil oči a naklonil sa dopredu, aby sa uistil, či dobre vidí. Tá osoba, ak sa to tak dalo nazvať, stála oproti nemu a zízala na ňu cez dvoje hranaté obdĺžnikové okuliare. Bola malá, biela, mala na sebe tmavomodrý oblek, na hlave vysoký klobúk, v ruke paličku, a hlavne mala zobák.

Spamätala sa zo šoku ako prvá. „Kto ste?! A čo tu robíte?!“ vybrechla, no znelo to skôr, akoby sa dusila.

Harry párkrát zaklipkal očami, potom otvoril ústa a vyhabkal: „Som Harry Potter. Ste v Gringottbanke...“

„V Gringottbake?“ opýtal sa káčer útočne a založil si ruky v bok. „To je smiešne, ja som predsa vo svojom trezore a vy ste sa sem vlámali!“

Harry aj škriatok pokrútili hlavou.

„Nekrúťte tu hlavami ako takí Dlhoprstí a okamžite vypadnite, lebo zavolám políciu!“

„Políciu?“ zmohol sa škriatok na slovo. „Čo je to pol...“

„Tu žiadnu políciu nenájdete, strýko Držgroš“ prerušil ho Harry a pristúpil ku káčerovi. Ten zdesene cúvol. „Odkiaľ viete moje meno? Samozrejme, museli ste ma vidieť v televízii, často tam vystupujem. Ach, musím si viac strážiť svoje súkromie!“ zahromžil päsťou do vzduchu.

„Strýko Držgroš, vy nie ste v Káčerove,“ povedal Harry upokojujúco, no na káčera to zjavne vôbec nezaberalo. Naďalej naňho veľmi, ale veľmi škaredo gánil a bol pripravený zaútočiť v ktorejkoľvek chvíli. Harry však nemal v úmysle mu ublížiť. Len ho veľmi zaujímalo, ako sa komixová a rozprávková postavička dostala do jeho sveta.

„Nie som v Káčerove, no to určite, a kde, podľa vás, som?!“

„Ste v Londýne,“ odvetil Harry pokojne.

Oči strýka Držgroša sa rozšírili prekvapením. „V Londýne? No, tak to je smiešne.“

„Pozrite sa okolo seba, poďte von,“ vyzval ho Harry a odstúpil. Strýko Držgroš vzal palicu do oboch rúk a podozrievavo sa obzerajúc okolo seba pomaličky vystúpil z trezoru. Obzrel sa, potom si odkašľal a hlasom, v ktorom sa pokúšal potlačiť zmätenie, povedal: „Ak toto nie je môj dom, tak kde som?“

„V Londýne, v Gringottbanke. Čarodejníckej banke,“ odpovedal Harry s miernym úsmevom, pretože pri pohľade na spacifikovaného strýka Držgroša mu prišlo smiešno.

„Čarodejníckej?! Čarodejníci neexistujú!“ Zdalo sa, že strýko znova nadobudol stratenú reč.

„Hm, to isté by sa dalo povedať aj o rozprávajúcom káčerovi,“ odkašľal si Harry ronovským spôsobom a úctivo sa strýkovi Držgrošovi prihovoril: „Mohli by ste s nami prísť hore do haly? Potrebujem zistiť, ako ste sa sem dostali...“

„U nás zase nie sú takí ako vy,“ odsekol strýko Držgroš, no nakoniec nastúpil s Harrym a škriatkom do vozíka a nechal sa odviesť na horné podlažie.

„Kto to tu vymýšľal? Nevedeli ste vynájsť iný spôsob dopravy, ako túto hrôzostrašnú jazdu po koľajniciach?“

„Nepracovali ste kedysi v bani?“ opýtal sa Harry podpichovačne.

„Samozrejme, že pracoval, chlapče, ale to bolo už dávno,“ zamumlal strýko a vystúpil. Nedôverčivo sa poobzeral po veľkej hale, preskúmal očami každého jedného škriatka (a bolo ich tam dosť) a potom sa obrátil K Harrymu. „Čo tu so mnou chcete?“

„Chcem zistiť, ako ste sa tu ocitli,“ vysvetlil Harry a zaviedol strýka do jednej z kancelárií v rohu.

Strýko ho namrzene nasledoval. Keď Harry zavrel dvere, káčer sa vyhupol na jednu zo stoličiek a veľmi sústredene sa mračil.

„Takže, pán McDuck,“ Harrymu sa konečne podarilo spomenúť si na oficiálne oslovenie strýka Držgroša, „povedzte mi, čo sa stalo, keď ste vošli do svojho trezoru.“

„Nič. Zavrel som za sebou dvere, ľahol som si medzi svoje mince a relaxoval som. Až kým sa neotvorili dvere a nevtrhli ste ku mne vy!“

„Pán McDuck, očividne sa stal nejaký omyl. Toto nie je Káčerovo, toto je Londýn. Potrebujeme zistiť, ako ste sa preniesli k nám.“ Harry sa zamyslel. „Očividne je váš trezor kompatibilný s trezorom v Gringottbanke. Zavolám kolegyňu.“ Z misky na kozube vzal za hrsť hop-šup prášku, vhodil ho do plápolajúceho ohňa a strčil doňho hlavu. Chvíľu sa rozprával s Hermionou a potom odstúpil, aby mohla vyliezť z kozubu. Strýko Držgroš na ňu zízal, neschopná slova.

„Strýko Držgroš?!“ vykríkla prekvapene. „Kde sa tu vzal?!“

„Netuším,“ poškrabal sa Harry po hlave.

„Okej. Pán Držgroš,“ Hermiona sa naklonila k strýkovi a milo sa naňho usmiala. „Vraj neviete, ako ste sa sem dostali, však?“

Káčer váhavo prikývol. „Okej, takže by sme sa mali pozrieť do toho trezoru. Zrejme bude kúzlo v ňom. Poďte so mnou, prosím.“

Znova sa zviezli dole do trezoru. Hermiona ho celý presondovala najrôznejšími zaklínadlami. Čosi si mrmlala popod nos a keď skončila, tvárila sa veľmi zamyslene. Harry aj strýko ju netrpezlivo pozorovali.

„O tomto kúzle som už čítala. Vyskytuje sa, ak si osoba z reálneho sveta veľmi želá, aby jeho obľúbená rozprávková alebo knižná postava bola skutočná. Dá sa to veľmi ľahko vyriešiť. Stačí nájsť osobu, ktorá sem strýka priviedla, a presvedčiť ju, aby ho požiadala, aby odišla.

„Hermiona, na svete sú milióny ľudí, ako chceš toho človeka nájsť?“ nadvihol Harry obočie.

„Deje sa to len u čarodejníkov. Stačí nájsť dieťa s muklovským pôvodom alebo Polovičného,“ pokrčila plecami. Prepáč, Harry, musím sa vrátiť do kancelárie, máme toho plno. Odporúčam dať oznam do Denného Proroka. Stavím sa, že ujo Držgroš by tu nechcel stráviť veľa času,“ usmiala sa na nich a odišla.

Nasledujúce tri týždne sa na Ministerstve Mágie prestriedalo množstvo detí, ktoré sledovali Káčerovo, no ani s jedným to nevyšlo. Strýko Držgroš bol pridelený k Hermione, keďže sa tiež považoval za magického tvora.

Nakoniec, pár dní pred Vianocami, na Hermioninu kanceláriu zaklopal vysoký muž v ošumelom habite so záplatami.

„Dobrý deň, pani Weasleyová, smiem vstúpiť?“

„Samozrejme. Ako vám pomôžem?“

„Pred dvoma týždňami ste dali do Proroka oznam, že sa v Gringottbanke zjavil káčer. Vraj ho niekto privolal... Viete... myslím si, že som to bol ja...“ povedal váhavo a nesmelo si sadol.

„Prečo si to myslíte?“

„Pretože som veľmi chudobný. Vždy som bol, viete. A môj syn miluje Káčerovo. A keď som ho s ním pozeral, uvedomil som si, že taký strýko Držgroš by mi mohol veľmi pomôcť s tým, ako zbohatnúť. Veľmi som si želal, aby som ho mohol stretnúť, aby mi pomohol. A zdá sa, že sa to vyplnilo.“ Na mužovej tvári sa objavil mierny úsmev.

Hermiona chápavo prikývla a dala si zavolať strýka Držgroša do kancelárie. Keď vošiel dnu a zbadal čarodejníka, znechutene sa odvrátil.

„Pán McDuck, toto je pán Peterson. Vyzerá to tak, že to on vás priviedol k nám. A on vás môže poslať späť.“

„Ak sa do tej hlúpej Gringottbanky budeme znova trepať zbytočne, zažalujem vás,“ zabrblal strýko mrzuto.

„Nebudete, sľubujem. Ale pán Peterson to urobí len pod jednou podmienkou,“ uškrnula sa Hermiona. „Ak mu prezradíte, ako ste zbohatli.“

„No tak to určite!“ odfrkol strýko pohŕdavo.

„Tak potom tu ostanete,“ odvetila Hermiona pokojne. Nepáčilo sa jej, že používa Ronove techniky vyjednávania, vlastne vydierania, no chcela pánovi Petersonovi pomôcť.

„prosím vás, pán McDuck.“ Zažiadal pán Peterson. Strýko však rázne pokrútil hlavou.

Keď sa však premiestnili do Gringottbanky a vošli do trezoru, Hermiona si stala nad strýka so založenými rukami a odmietala dovoliť pánovi Petersonovi prepustiť strýka, kým mu nepomôže.

Ten si zafunel ako parná lokomotíva, zagánil na Hermionu, akoby mu chcela ukradnúť jeho prvú zlatú mincu, ktorú kedy zarobil, a naznačil pánovi Petersonovi, aby sa k nemu sklonil. Ten to urobil. Strýko mu čosi veľmi dlho hovoril do ucha. Keď skončil, usmieval sa. Pohľadom vyzval Hermionu, aby konečne prikývla. Tá mu želanie splnila.

„Prepúšťam ťa, McDuck, späť, do tvojho sveta!“ zvolal pán Peterson a strýko Držgroš s hlasým puk! zmizol.

„Viete, aj keď je to starý hundroš a skupáň, vo vnútri je to vlastne dobrý... káčer,“ pousmial sa šťastne a spolu opustili trezor. Už sa v ňom strýko nikdy nezjavil, a Hermiona dúfala, že strýko Držgroš pánovi Petersonovi naozaj pomohol, keď už si ho takto vyžiadal.

[ » na začiatok « ]