Poviedka:
Pridaná: 27.12.2012, 09:02:30
Čítaná: 1247×
Hodnotenie: (počet hlasov: 2)

Typ: PI súťaže
Zadanie: V prvom kole mali súťažiaci za úlohu napísať crossover HP + niečo. To "niečo" mohla byť postava/postavy z nasledovných diel: Pán Prsteňov, Hobit, Percy Jackson, Hry o život, Twilight, Ghostgirl, Artemis Fowl, Scooby Doo, Narnia, Eragon, Hviezdny prach, Titanic, alebo Alica v krajine zázrakov. Tiež si mohli vybrať aj jednu z konkrétnych postáv: Sherlock Holmes, Strýko Držgroš, Frasier. Ako sa úlohy zhostili si už môžete prečítať priamo tu!

Literárna forma: próza
Žáner: komédia, dráma, dobrodružstvo

Súťažná poviedka: 1 » Keby (Kira) 2 » Časovrat (Jo) 3 » Želaj mi šťastie (Vi.kt.or) 4 » Dvojník (Lussy Noir Meteur) 5 » Tajomný Sľub (Nati Prvosienka Diggory-Fowl) 6 » Posledná Myšlienka (Meddy) 7 » The wrong warbdrobe (Lucy Lestrange) 8 » Neodolateľná ponuka (Dado) 9 » (Ne)Želaná návšteva (Marika Scrooge) 10 » Ako strýko Držgroš zbohatol o kryštálový džbán (Susan Ica) 11 » Lunalica (Dedalus) 12 » TAJNÁ

Názov poviedky: Neodolateľná ponuka

Použité série/knihy/filmy: Scooby Doo

Charakteristika postáv:

Scooby-Doo

Len ťažko by sme hľadali človeka, ktorý by v živote nepočul o tomto hovoriacom veľkom hnedom psovi s čiernymi škvrnami. Statočnosťou možno nepatrí medzi elitu amatérskej detektívnej skupiny hovoriacej si Záhady s.r.o., no je to práve tento milovník psích suchárov, kto nejedenkrát, i keď mnohých prípadoch skôr vďaka šťastnej zhode náhod, dolapí zloducha.

Shaggy Rogers

Ďalší člen skupinky Záhady s.r.o., najlepší priateľ Scoobyho, ktorý je povahovo v každom smere jeho takmer identickou kópiou v ľudskom prevedení. Výnimkou nie je ani láska k psím suchárom, ktorá mu podobne ako jeho psiemu kamarátovi pomôže neraz prekonať dokonca aj strach.

Velma, Fred, Daphne

Zvyšní členovia skupiny Záhady s.r.o., pri chytaní zloducha pravidelne vymyslia plán, ktorý nevyjde podľa ich predstáv no vďaka šťastnej zhode náhod sú zakaždým úspešní.

Neodolateľná ponuka

„Hej Shaggy, pozri, čo som pre nás zohnal.“

Shaggymu Rogersovi takmer vypadol z rúk obrí hamburger, do ktorého sa práve chystal s chuťou zahryznúť, keď sa vo dverách dodávky patriacej členom skupiny Záhady s.r.o. zjavilo obrovské vrece a za ním jeho psí kamarát Scooby-Doo.

„Preboha čo má to vrece znamenať? Čo v ňom vlastne je? Kde si nechal Fredu, Daphne a Velmu?“ zasypal Scoobyho otázkami, no ten namiesto na miesto slovnej odpovede potlačil vrece, ktoré s buchotom dopadlo na podlahu a po celom aute sa rozsypali psie sucháre.

„Páni moji,“ zalapal Shaggy po dychu a v tom momente úplne zabudol na hamburger, ktorý niekoľko minút pre seba s láskou pripravoval skracujúc si tak chvíle čakania na kamarátov hľadajúcich v chladnom počasí stopy dôležité pre vyriešenie záhady, „to je ale poriadna kopa psích suchárov. Tá nám vydrží možno až do Vianoc. Kde si vlastne splašil také obrovské vrece?“

Scooby-Doo sa práve chystal odpovedať, no vtom začul za sebou kroky a keď sa otočil, zbadal priamo pred sebou dvoch vysokých mužov v dlhých, čiernych plášťoch, ktorí v rukách kŕčovito zvierali dlhé paličky.

„Du-du-duchovia!“ zajachtal Scooby a nemotorne vbehol do dodávky, pričom labou roztrhol vrece, čo malo za následok lavínu psích suchárov valiacu sa von dvermi.

„Nie sme žiadni duchovia,“ rýchlo povedal mladší z mužov a oprel sa o zadné dvere dodávky, aby tým zabránil Shaggymu a Scoobymu v ich zatvorení.

„Ech... ale to ste sa potom zmýlili, tu žiadny halloweensky večierok nemáme,“ povedal Shaggy a silene sa zasmial. Nebolo mu dva krát do reči a jeho odvahe nepomáhal ani fakt, že mu v bruchu nepríjemne zaškvŕkalo.

„Dovoľte, aby sme vám všetko vysvetlili. Ide o to, že vy... nie ste. Ehm... neexistujete,“ začal opäť vysvetľovať mladší z mužov, no jeho starší kolega ho nešetrne odsotil od dverí a zamračene sa pozrel na dvojicu vystrašených a zároveň hladných kamarátov.

„Na tieto rečičky nie je čas.“ zamrmlal hrubým hlasom, ktorý sa kamarátovi a vzápätí upriamil zrak do interiéru dodávky. „Som Ed Nolan, toto je Will Portman. Som aurorom Ministerstva mágie a počas plnenia úlohy, do ktorej bolo zahrnuté aj svedectvo pána Portmana ako kľúčového svedka v prípade vrážd muklov sme boli nečakane napadnutí Temným pánom. Počas súboja s ním bola zvláštnou kliatbou zasiahnutá video, ehm... video...“

„Kazeta,“ nervózne pomohol Nolanovi v hľadaní toho správneho slova Portman.

„To je jedno,“ nahnevane vyprskol Nolan zjavne sklamaný z toho, že mu niekto musel pomôcť. „Následne sa vytvorila akási časopriestorová trhlina, ktorá všetkých prítomných v izbe pohltila a vyhodila nás priamo sem. Teraz potrebujeme vedieť, či jeden z vás nevidel asi päťdesiatročného, pomerne vysokého muža...“

„Nevideli sme nič okrem dvoch bláznov behajúcich v halloweenskych kostýmoch, však Scoob?“ vyjachtal zo seba Shaggy a znovu sa silene zasmial, pričom mu hlas preskakoval od nervozity.

„Ehm... nevideli,“ rýchlo pokrútil hlavou Scooby, pričom mu pohľad z tvárí oboch mužov na sucháre rozhádzané všade naokolo.

„Dobre teda,“ povedal Nolan stále sa mračiac na dvojicu krčiacu sa v dodávke. „Na vašom miesto by som nevychádzal z tejto... škatuli na kolesách.“

„Dodávky,“ poznamenal Portman, no jeho hlas zanikol v buchote zatvárajúcich sa dverí dodávky.

„Nikdy nepochopím, ako môžu muklovia vymýšľať takéto sprostosti,“ precedil Nolan pomedzi zuby a vyšliapaným chodníkom v snehu sa vybral smerom k vrcholu vysokého holého kopca.

„Scooby-Doo je náhodou veľmi dobrá rozprávka, okrem týchto dvoch sú v nej aj ďalší...“ začal vysvetľovať Portman, no auror ho netrpezlivo prerušil.

„To je fuk. Toto je jedinečná šanca na to, aby sme dostali Veď-Viete-Koho.“

„Ale...“ Portmanovi pri týchto slovách začalo srdce biť rýchlejšie. „... veď je to šialené. Veď-Viete-Kto nás zabije skôr, ako na seba vôbec upozorníme. Jednoducho počkajme, kým...“

„Tentoraz budem musieť opraviť ja vás,“ skočil mu do reči opäť Nolan. „Je síce pravda, že v podobných časových anomáliách sa rušia aj zvyšky pravidiel a platných zákonitostí čarovania, ktorých bariéru doteraz Veď-Viete-Kto nestihol svojimi obrovskými magickými schopnosťami prekonať, no ani on sa nedokáže dostať späť do reálneho sveta a bude musieť počkať, kým ho anomália podobne ako nás nevyvrhne von. To sa však nikdy nestane, pokiaľ sa zmocníme jeho prútika.“

„Ale ako preboha chcete získať jeho prútik,“ neveriacky krútiac hlavou sa spýtal Portman.

Nolanove pery sa po prvýkrát vykrivili do úsmevu. Strčil ruku do vnútorného vrecka plášťa a po chvíli ju vytiahol držiac v nej...

„Časovrat!“ prekvapene zvolal Portman.

Dva páry nôh zabárajúcich sa do snehu stúpali po strmom kopci k jeho vrcholu. Dvojici tvorenej zo skúseného aurora a prostého predavača z Rokvillu s muklovským pôvodom okrem snehu znepríjemňoval cestu aj studený vietor, ktorý nepravidelne ustával a znovu naberal silu, nepríjemne šľahal mužom do tvárí a v spojení s padajúcim snehom vytváral v krátkych časových sledoch takmer oslepujúcu zbraň.

„Pokiaľ Veď-Viete-Koho vypľula tá trhlina približne tam, kde aj nás, bude pravdepodobne ležať niekde v okolí toho strmšieho svahu na druhej strane kopca,“ oznámil čo najhlasnejšie Nolan, aby tak prekričal víchor, ktorý práve dosahoval maximum svojej sily. Portman ho začul, no nereagoval slovne a radšej si rukávom plášťa naďalej chránil tvár.

O päť minút sa dvojica dostala k vrcholu kopca. Vietor sa za ten čas upokojil a obaja muži mohli prvý krát odvtedy, čo sa vrátili pomocou časovratu do minulosti, vidieť pred seba na viac ako pár malých krokov. Holý kopec však okrem poriadnej snehovej nádielky rozprestierajúcej sa všade navôkol neponúkal veľa toho, čo by stálo za zhliadnutie.

Portman chcel práve opäť rozprúdiť konverzáciu a zahnať tak nervozitu ktorá sa v jeho vnútri dvíhala a tlačili ho tak, akoby mali každú chvíľu vybuchnúť, keď vtom Nolan bez akéhokoľvek upozornenia padol na zem a stiahol dolu aj predavača.

„Pssst,“ zasipel Nolan, rukou naznačil Portmanovi, aby zostal ležať a šúchajúc sa po snehu pomaly prešiel niekoľko metrov dopredu a následne sa vrátil späť.

„Čo sa deje?“ opýtal sa šeptom Portman a už sa ani neunúval vytlačiť z hlasu nervozitu, ktorá teraz musela znieť z každého slabiky.

„Je tam,“ stručne ho oboznámil Nolan. „Je v bezvedomí, podobne ako my. Naše minulé my. Teda vlastne teraz súčasné. Ale to je jedno. Len zostaňte tu. Ja tam prejdem a zoberiem mu jeho prútik.“

Po týchto slovách sa Nolan viac nezdržoval a vybehol na kopec pevne zvierajúc prútik, no v tom momente zmeravel. K miestu, kde pred chvíľou videl bezvládne telo lorda Voldemorta, teraz viedli úzke stopy, ktoré by Nolan nedokázal s istotou priradiť ku konkrétnemu živočíchovi, pokiaľ by neuprel zrak na miesto, kde sa končili.

„To je to psisko,“ neveriacky zo seba vysypal Nolan, čo vzápätí oľutoval. Scooby-Doo otočil hlavu smerom k nemu a auror aj z diaľky zbadal, ako veľký hnedý pes s čiernymi fľakmi prekvapene naňho vypleštil oči a zostal stáť na mieste ako prikovaný. Nolan sa okamžite rozbehol smerom k nemu, no znenazdajky sa zablyslo červené svetlo a vyrazilo prútik nielen jemu, ale aj Portmanovi, ktorý vyšiel z bezpečie úkrytu pod vrcholom kopca, keď začal aurorovo zvolanie. Obaja zostali stáť ako prikovaní, no kým Portmana ochromil šok zmiešané so strachom, v Nolanovej hlave sa ako skladačka utvoril plán. Vedel, že smrti už neunikne, no na rozdiel od lorda Voldemorta vedel aj o prítomnosti dvoch ďalších osôb, teraz ešte pravdepodobne ležiacich v bezvedomí na druhej strane kopca. Na úspešné ukončenie tohto plánu bol potrebný už len jeden krok.

„Scooby, je to zloduch, vezmi mu tú paličku,“ zreval z plného hrdla snažiac sa o výber tých najpresvedčivejších slov pre psie uši. V tej chvíli ho oslepilo prenikavé zelené svetlo a všetko zmizlo.

To, že posledný výkrik aurora mal brať vážnejšie, si lord Voldemort uvedomil až vtedy, keď veľký pes nečakane prebehol popri ňom a skokom mu vyrazil prútik z ruky.

„Scooby!“ mrazivým hlasom prehovoril Voldemort a prenikavým pohľadom prebodával psa, ktorý sa pár krokov od neho zaboril do hlbšieho snehu na mieste, kde sa svah začal znižovať.

„Daj mi ten prútik, Scooby,“ opäť prehovoril Voldemort. Mnohokrát v minulosti počul, že má vzácny dar ovplyvňovať ľudí a prinútiť ich, aby urobili to, čo chce on. Nikdy sa však neocitol v takejto absurdnej situácií, kedy by svoje presvedčovacie schopnosti použil na psa.

„Nie,“ roztrasene namietol Scooby, ktorý už oľutoval, že sa odčlenil od trojice kamarátov hľadajúcich na úpätí svahu stopy, a snažiac sa cúvať dozadu sa ešte hlbšie zabáral do snehu.

Nielen mukla by šokovalo, že pred ním stojí hovoriaci pes, no v situácií, kedy Temného pána len získanie prútika delilo od splnenia úlohy, ktorú chcel dnes splniť, ho rozprávajúci pes nielenže neprekvapil, ale ani nevyviedol z miery.

„Ale Scooby...“ začal sa pokojne, no stále chladne prihovárať psovi, „... nechcem ten prútik len tak zadarmo. Čo by si povedal na obrovské vrece psích suchárov?“

„Psie sucháre?“

Scooby okamžite spozornel. Takejto ponuke sa jednoducho nedalo odolať.

[ » na začiatok « ]